Uvoľnenie menovej politiky centrálnou bankou nezabráni slovenskej korune v posilňovaní. Takto hodnotia analytici rozhodnutie Národnej banky Slovenska znížiť základné úrokové sadzby o 1,5 %. "Úrokový diferenciál zostáva dosť vysoký na to, aby dokázal prilákať ďalších záujemcov o korunu," tvrdí hlavný analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian a dodáva, že zmena sadzieb len minimálne zníži záujem investovanie do slovenských korún. Základná sadzba NBS má 6,5 %, zatiaľ čo podobné sadzby v USA, Európskej menovej únii alebo v ČR majú 1,25, 3,25, resp. 2,75 %.
Bezprostrednú reakciu trhu tesne po oznámení rozhodnutia NBS hodnotí analytik Ľudovej banky Mário Blaščák: "Napriek tomu, že rozsah zníženia sadzieb bol prekvapivý, obchodovanie na devízovom trhu to veľmi neovplyvnilo." Rozhodnutie NBS nasledovalo po troch dňoch priamych intervencií na devízovom trhu v neprospech slovenskej meny. Ako uviedol M. Blaščák, zníženie úrokov vyvolalo síce okamžitý pokles úrokových sadzieb na peňažnom trhu, koruna však klesla iba o 15 halierov. Situáciu na slovenskom trhu porovnáva s českým, kde mala Česká národná banka pred niekoľkými mesiacmi podobné problémy ako jej slovenská kolegyňa. Intervencie centrálnej banky v ČR vtedy nezastavili posilňovanie českej koruny. "Zdá sa, že vplyv priamych intervencií na devízovom trhu je relatívne limitovaný a jediným účinným nástrojom zostáva znižovanie úrokových sadzieb na úroveň bližšiu eurozóne," uviedol M. Blaščák. Dopĺňa ho J. Kotian, ktorý tvrdí, že intervencie smerujúce k oslabeniu koruny lákajú špekulantov, ktorí nedávno slovenskú menu lacno nakúpili.
Rozporuplné vyhlásenia
Pred niekoľkými dňami predstavitelia NBS hovorili o relatívne malom manévrovacom priestore v úrokových sadzbách, ktorý sa podľa M. Blaščáka po piatkovom rozhodnutí ešte viac zúži. "Zníženie úrokov na jednej strane súvisí so snahou NBS oslabiť kurz koruny a dostať ju na úroveň zodpovedajúcu vývoju ekonomiky, na strane druhej však podporuje rast domáceho dopytu," tvrdí M. Blaščák. Domnieva sa, že kvôli nízkej elasticite domácej ponuky bude musieť NBS čeliť rastu dovozu, čo sa môže odraziť na zvýšení obchodného deficitu. "V budúcom roku čakajú Slovensko úpravy regulovaných cien, ktoré zvýšia mieru inflácie, čo ešte viac zviaže ruky centrálnej banke," konštatoval.
V reakcii na zníženie sadzieb centrálnou bankou pravdepodobne znížia úroky z vkladov a úverov aj komerčné banky. Z poklesu úrokov budú profitovať podielové fondy, ktorých hodnota i historická výnosnosť vzrastie. Nižšie úroky uľahčia prístup ľudí k úverom. Zároveň však vklady budú menej atraktívne. J. Kotian nevylúčil, že úroky budú dokonca nižšie ako inflácia či rast miezd. V takom prípade to hovorí v prospech úverov a neprospech vkladov.
Analytici neskrývali prekvapenie nad razantným uvoľnením menovej politiky. Ján Tóth z ING Banky nečakal takýto výrazný pohyb sadzieb aj kvôli predchádzajúcim vyhláseniam NBS, že makroekonomické fundamenty nedovoľujú znížiť úroky, resp. že kvôli vysokej inflácii v roku 2003 je priestor limitovaný pre pokles úrokov. "Zníženie sadzieb odporuje vyhláseniam NBS z minulého týždňa, že pred schválením rozpočtu nie je priestor na zmenu sadzieb," pripája sa J. Kotian.
Mení NBS svoj cieľ?
Hlavným cieľom politiky centrálnej banky bolo donedávna udržiavanie stability meny. Novela zákona o NBS z roku 2001 však nanovo definovala cieľ centrálnej banky, ktorým je v súčasnosti udržiavanie cenovej stability. "Ukazuje sa, že sa NBS odkláňa od politiky cieľovania inflácie a priveľký doraz kladie na výmenný kurz," uviedol J. Tóth. Tým banka podľa jeho slov znižuje vypovedaciu hodnotu svojho úrokového nástroja a kladie veľmi malú váhu na infláciu ako oficiálny cieľ menovej politiky," uviedol J. Tóth. Aj keby výsledky zahraničného obchodu do konca roka neboli príliš povzbudzujúce, menová politika by sa podľa analytika ING Banky mala zamerať najmä na budúcnosť, nie na súčasnosť. Kúpyschopnosť obyvateľstva bude balíčkom vlády oslabená, a to prinesie zlepšenie vonkajšej nerovnováhy. Zároveň neexistuje dôkaz, že súčasný kurz výrazne pribrzďuje slovenských exportérov. Preto je podľa J. Tótha otázne, či treba klásť taký veľký dôraz na výmenný kurz.
Na rozdiel od M. Blaščáka nevidí J. Tóth podobnosti s vývojom v ČR, lebo slovenská koruna nie je natoľko nadhodnotená a zároveň slovenská vláda uskutočňuje ozdravný balíček a znižuje výšku fiškálneho deficitu. Okrem toho, minister financií Ivan Mikloš nedávno uviedol, že v budúcom roku očakáva stabilný vývoj koruny, resp. jej mierne posilnenie. "Zdá sa, že NBS je jediná, ktorá súčasnú úroveň koruny považuje za alarmujúcu," uzavrel J. Tóth.