Svetová tlač stále prináša varovné informácie o možnom raste cien ropy až na 50 dolárov za barel. Mnohé energetické firmy sa už tešia na jej nádejného nového nástupcu. Tým napriek čoraz väčšej podpore vlád nebude žiadna z tzv. alternatívnych energií ako slnečná, veterná či energia mora, ale plyn -- respektíve jeho zmrazená forma, ktorá sa dá transportovať na miesto určenia ako skvapalnený zemný plyn (LNG). Práve ten sa podľa expertov v oblasti energetiky stane za niekoľko rokov pre svetovú ekonomiku takou nenahraditeľnou surovinou, akou je dnes ropa.
Ekologická surovina
Ako uviedol týždenník The Economist, plánovači v ropnej spoločnosti Royal Dutch/Shell predpokladajú, že LNG nahradí ropu na prvom mieste v rebríčku nenahraditeľných surovín najneskôr v roku 2025.
Zatiaľ čo dôležitosť ropy v minulom storočí postupne rástla, zemný plyn bol považovaný len za jej nevydareného nevlastného brata, ktorý pri náhodnom objavení zhorel či unikol do nenávratna. Až v ostatných rokoch sa dopyt po ňom začal výraznejšie zvyšovať, pod čo sa podpísali hlavne obavy zo skleníkového efektu. Energetické podniky využívajúce plyn sa potom začali množiť po celom svete ako huby po daždi vrátane území energetických veľmocí ako USA, Čína a Rusko.
Nové ložiská
Čína, ktorej prudko rastúca ekonomika spotrebúva čoraz viac energie, plánuje investovať podľa agentúry Reuters do budovania plynárenskej infraštruktúry do roku 2020 okolo 27 miliárd dolárov. Dovtedy plánuje zvýšiť spotrebu plynu z terajších troch na osem percent zo všetkých druhov energií. Nezaostávajú ani ďalší. Rusko otvára každý rok nové ložiská po celom území, najmä na Sibíri, a najnovšie aj na ďalekom severe. Vedúca ruská plynárenská spoločnosť Gazprom podpísala v týchto dňoch memorandum o porozumení s nórskym Statoilom, čo umožní aj západnej Európe podieľať sa na výskume lukratívneho poľa Štokman v Barentsovom mori, jedného z najväčších ložísk s plynom na svete. Okrem toho, ďalšie veľké ložiská sa ukazujú aj v Čiernom mori.
Príliš vysoké náklady
Jedinou nevýhodou, ktorá doteraz blokovala väčšie využitie tejto suroviny, je práve jej plynná forma. Ropu v kvapalnom stave nebolo na rozdiel od plynu problém transportovať na väčšie vzdialenosti. Plyn ako energetickú surovinu bolo možné využiť buď v blízkom okolí ložiska alebo transportovať pri vysokých nákladoch len plynovodmi.
Nástup LNG na trh by to mal zmeniť. Plyn bude možné zmraziť na kvapalnú formu, previezť v mraziacich zásobníkoch na tankeroch do ktorejkoľvek krajiny, tam znova zahriať na plynnú formu a vpustiť do plynovodnej siete. Práve vďaka novým technológiám má teraz plyn potenciál stať sa celosvetovou komoditou tak ako ropa.
V predchádzajúcich rokoch, keď svet žil iba ropou, využívali skvapalnený plyn vo väčšom meradle iba Japonsko a Južná Kórea. Zvýšený dopyt zo strany viacerých štátov však viedol k rastu investícií do tejto oblasti a znížil doterajšie príliš vysoké náklady na dovoz LNG. Napriek tomu, náklady na transport skvapalneného plynu ešte stále značne presahujú náklady na transport ropy. Na výstavbu základných "LNG vlakov", ktoré zahŕňajú skvapalňovacie zariadenia, tankery a terminály na opätovné splynovanie, je treba približne päť miliárd dolárov a na expanziu LNG v nasledujúcom desaťročí by bolo podľa expertov treba až 100 miliárd dolárov.
Vznikne OGEC?
Napriek zaujímavým vyhliadkam sa niektoré firmy obávajú "krízy" ako v 70. rokoch, keď viaceré vlády po vypuknutí obáv z nedostatku zemného plynu na trhu zakázali jeho využívanie ako paliva pre elektrárne. V skutočnosti mali problémy iba USA a v ostatných oblastiach sveta bol plynu dostatok. Neprišlo sa na to len preto, že plyn vtedy ťažil málokto. Ďalší sa obávajú dlhodobo vysokých cien, čo nie je vylúčené v dôsledku vysokých vstupných nákladov na vybudovanie potrebnej infraštruktúry a nakoniec, niektorí skeptici poukazujú na možné vytvorenie OGEC, plynárenskej obdoby OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), ktorému by mohlo vládnuť Rusko. Krajiny bývalého ZSSR a Blízkeho východu kontrolujú približne tri štvrtiny trhu so zemným plynom vo svete, z nich najväčšie zásoby má práve Rusko.
David Victor zo Stanfordskej univerzity sa však problémov a akejsi nadvlády nad trhom s plynom zo strany Ruska či Iránu neobáva. Ako uviedol, zásoby zemného plynu vo svete sú väčšie než v prípade ropy a navyše aj viac roztrúsené. Prípadné "problematické" krajiny tak nemajú automaticky zaručené, že prilákajú investície, ak nevytvoria investorom aj vhodné prostredie. Dôkazom sú maličké krajiny ako Trinidad a Katar. Trinidad už stihol prilákať omnoho viac investorov pre projekty LNG než väčšia a na plyn bohatšia, no politicky nestabilná Venezuela a rovnako sa kráľom projektov LNG na Blízkom východe stáva Katar, zatiaľ čo obrovské ložiská v Iráne a Saudskej Arábii zatiaľ na investorov len čakajú.