Zbožňovanie a posvätná úcta k vybraným ľuďom nie je, samozrejme, len záležitosťou dneška. Dá sa dokonca povedať, že to, čo dnešné fanúšikovstvo len povrchne naznačuje, to naši predkovia dokázali doviesť do dôsledkov. Predstava človeka - boha, v zásade patrí do ranejšieho obdobia náboženských dejín, keď sa medzi ľuďmi a bohmi ešte nerobil veľký rozdiel. Až neskoršie myslenie roztvorilo medzi týmito dvoma druhmi bytostí širokú priepasť. I keď nám predstava boha vteleného do ľudskej podoby môže pripadať dosť bizarná, dávneho človeka vôbec nedesila. Naopak, v takomto stvorení videl len vyšší stupeň tých istých nadprirodzených síl, ktoré v najlepšej viere pripisoval aj sám sebe. Pre skúseného a šikovného kúzelníka nebolo nikdy ťažké získať povesť vteleného božstva. Schopný medicinman môže zároveň dorásť do podoby boha a kráľa. A dosť často v takejto podobe zotrvať až do konca svojho života.
Božské kŕče
Inkarnácia býva dočasná alebo trvalá. V prvom prípade ju charakterizuje skôr nadprirodzené poznanie než nadprirodzená moc. Bežne sa prejavuje veštením a prorockými výrokmi. Keď však nie je inkarnácia len dočasná, ale božský duch sa v ľudskom tele usadí natrvalo, očakáva sa, že boh - človek preukáže svoj charakter robením zázrakov.
Viera v dočasné vtelenia či vnuknutia je rozšírená po celom svete. O určitých ľuďoch sa verí, že sú z času na čas posadnutí božskosťou. Počas posadnutosti je ich osobnosť zatlačená do úzadia. Prítomnosť ducha sa prejavuje kŕčovitým chvením celého tela, divokou gestikuláciou a vzrušenými pohľadmi. Z minulosti sú známe prípady gréckych kňazov, ktorí často v takomto stave prejavovali vôľu boha. Prítomní kňazi, ktorí mali skúsenosti s týmto kultom, si ich vypočuli a ľudu tlmočili jeho výroky. Po čase prudké záchvaty pozvoľna prestávali a prešli do pokojného stavu.
V mnohých spoločenstvách sa stále verí, že osoba, ktorej sa dostalo dočasného vnuknutia, nadobúda nielen božské poznanie, ale tiež, aspoň príležitostne, božskú moc. Keď, napríklad, na území dnešného Mjanmarska vypukne epidémia, dajú sa dokopy obyvatelia niekoľkých dedín a s hudbou v čele idú hľadať muža, ktorého si vybral miestny boh pre svoje dočasné vtelenie. Keď ho nájdu, privedú ho k oltáru, kde sa odohrá mystérium vtelenia. Od tej chvíle sa muž stáva predmetom uctievania a jeho spoluobčania ho zaprisahajú, aby ochránil dedinu pred pohromou.
Ľudské obete
Od takejto viery je len krok k presvedčeniu, že niektorí ľudia sú božskou mocou obdarení trvalo. Niekedy sú títo bohovia v ľudskej podobe obmedzení výhradne na nadprirodzené či duchovné funkcie. Niekedy však vykonávajú tiež najvyššiu politickú moc. V takomto prípade sú zároveň bohmi aj kráľmi a ich vláda je teokratická.
Na niektorých tichomorských ostrovoch žila ešte v nedávnej minulosti skupina ľudí, ktorí boli zbožštení počas svojho života. Predpokladalo sa, že vládnu nadprirodzenou silou a dokážu zaistiť bohatú úrodu alebo postihnúť ostrov neplodnosťou. Istý misionár jedného takého ľudského boha opísal takto: Boh bol veľmi starý muž, ktorý žil v rozľahlom dome za ohradou. V dome bol akýsi oltár a na okolitých stromoch boli hlavou dole zavesené ľudské kostry. Ľudskému bohovi sa totiž dostávalo viac obetí ako jeho nadpozemským kolegom. Často sedával na popravisku pred domom a dožadoval sa dvoch alebo troch obetí naraz. Ostrovania mu vždy vyhoveli, pretože vyvolával mimoriadnu hrôzu.
Svätí mliekari
Azda žiadna krajina na svete neoplýva toľkými ľudskými bohmi ako India: Nikde inde sa božská milosť nerozliala tak štedro na všetky spoločenské triedy, od kráľov a kňazov, až po mliekarov. Tak je u Todov, pastierskeho kmeňa v horách južnej Indie, úschovňa mlieka zároveň svätyňou a mliekar, ktorý sa o ňu stará, je považovaný za boha. Keď sa raz jedného z týchto zbožštených mliekarov pýtali, či Todovia vzdávajú hold Slnku, odpovedal: "Tí chudáci to robia, ale ja som boh! Prečo by som mal zdraviť Slnko?"
V minulosti bol v Indii každý kráľ považovaný takmer za prítomného boha. Ešte dodnes tu žije veľa osôb vyznačujúcich sa veľkou silou či odvahou, a tak vystavených "nebezpečenstvu", že budú uctievaní ako bohovia.
Problémom s vtelením boha sa, samozrejme, nevyhlo ani kresťanstvo. Prípady prehnaných nárokov na božstvo nebolo málo. Od dôb katakomb až dodnes mnoho siekt verí, že Kristus je vtelený v každom zasvätenom kresťanovi. Mnohé z nich si preto zo svojho stredu zvolili boha, ktorého potom uctievali.
Prevtelenie
Počas života boli zbožštení aj egyptskí králi. Ich poddaní im prinášali obete a ich kultu, ktorý niekedy zatienil aj kult najvyšších bohov, sa v chrámoch venovali špeciálni kňazi. Počas svojej existencie vyčerpali egyptskí králi všetky možné koncepcie božstva. Svojím rodom a kráľovským úradom bol kráľ bohom a na jeho osobu bolo prenesené všetko, čo bolo o božstve známe.
Niekedy, keď ľudské vtelenie zomrie, presťahuje sa božský duch do tela iného človeka. Niektorí budhisti veria, že existuje množstvo žijúcich Budhov, ktorí sú na čele najdôležitejších kláštorov ako veľkí lámovia. Keď niektorý z nich zomrie, jeho žiaci nesmútia, pretože vedia, že sa už čoskoro objaví znovu, že príde na svet v podobe dieťaťa. Ich jedinou starosťou je objaviť miesto, kde sa narodí.
Keď v tom čase uvidia dúhu, považujú to za znamenie, ktoré im zoslal mŕtvy láma, aby ich doviedlo k jeho kolíske. Niekedy svoju božskú totožnosť prezradí samotné dieťa. Bez ohľadu na to, akým spôsobom bol staronový láma nájdený, rozradostnení pútnici sa vydajú na cestu k domovskému kláštoru.
Láma sa zvyčajne narodí v Tibete a než sa k nemu karavána dostane, musí prekonať všetky púštne a horské nástrahy. Keď mnísi konečne nájdu lámovo prevtelenie, padnú na zem a uctievajú ho. Kým je však dieťa uznané za veľkého lámu, musí preukázať svoju totožnosť. Pýtajú sa ho na meno kláštora, na ktorého vedenie má nárok, ako ďaleko sa ten kláštor nachádza a koľko mníchov v ňom žije. Musí tiež opísať vlastnosti predchádzajúceho lámu a povedať, ako zomrel. Potom pred neho mnísi rozložia rozličné predmety a nádejný láma musí rozpoznať tie, ktoré ako predchádzajúci láma používal. Keď tak urobí bez chyby, jeho nároky sú uznané a dieťa je v triumfálnom príchode odvedené do kláštora. Od toho času je považované za žijúceho boha a keď zomrie, jeho božský a nesmrteľný duch sa znovu zrodí v dieťati.