Miesto dodania objednaného tovaru
Ak som podnikateľ a uzavrel som kúpnu zmluvu s mojím obchodným partnerom, správnym miestom dodania objednaného tovaru je ktoré miesto -- u mňa alebo u neho?
-- V prvom rade treba uviesť, že v prípade, že ste podnikateľ a váš obchodný partner je tiež podnikateľom, na vami uzavretú kúpnu zmluvu sa budú vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka (podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Pre prípad, že váš obchodný partner nie je podnikateľom, na vami uzavretú kúpnu zmluvu sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, okrem prípadu, že ste si v kúpnej zmluve dohodli, že váš záväzkový vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonníkom). Takže v ďalšom budeme predpokladať, že váš vzájomný obchodnozáväzkový vzťah sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Čo sa týka miesta dodania dohodnutého tovaru, je potrebné si vysvetliť, že miesto dodania tovaru si strany kúpnej zmluvy môžu dohodnúť v kúpnej zmluve (s odvolaním sa na ust. § 263 Obchodného zákonníka, ktorý dáva stranám obchodnozáväzkový vzťahu širokú dispozičnú autonómiu a prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo znamená, že strany obchodnozáväzkových vzťahov sa môžu odchýliť od ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich zmluvy a zmluvné povinnosti strán zmlúv alebo tieto ustanovenia vylúčiť okrem ustanovení v § 263 Obchodného zákonníka vymenovaných). Druhý prípad špecifikácie miesta dodania tovaru z kúpnej zmluvy je v prípade, že strany zmluvy nemajú toto miesto dodania tovaru dohodnuté v zmluve, uvedené v § 335 a nasl. Obchodného zákonníka. Miestom dodania tovaru je miesto, kde mal dlžník (predávajúci) svoje sídlo v čase uzavretia zmluvy, prípadne bydlisko, pokiaľ iné miesto dodania nevyplýva zo samej povahy tovaru. Miesto dodania tovaru v prípade kúpnej zmluvy upresňuje § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru. Ak zmluva neurčuje odoslanie tovaru, je miestom dodania tovaru v súlade s § 412 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka miesto, v ktorom sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom, ktorý má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť (§ 412 ods. 2 Obchodného zákonníka) alebo miesto, v ktorom má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania alebo bydlisko alebo organizačnú zložku, ak to predávajúci v čas kupujúcemu oznámi (§ 412 ods. 3 Obchodného zákonníka). Takže na zhrnutie možno záverom uviesť (pretože nepoznáme bližšie okolnosti vašej kúpnej zmluvy, uzavretej s obchodným partnerom), že miestom dodania tovaru je miesto, ktoré ste si v zmluve dohodli, a ak ste tak neurobili, tak miesto podľa uvedených zákonných ustanovení, určené podľa povahy tovaru, a to všetko za predpokladu, že vaša kúpna zmluva sa spravuje režimom ustanovení Obchodného zákonníka.

Splnomocnenie na zastupovanie v súdnom konaní
Koho môžem splnomocniť na moje zastupovanie v prebiehajúcom civilnom súdnom konaní, ak som účastníkom tohto prebiehajúceho súdneho konania?
-- Ako účastník občianskeho súdneho konania sa môžete dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte. Musí to byť len fyzická osoba, ak nejde o zastupovanie člena odborovej organizácie touto odborovou organizáciou. V tom istom konaní môžete mať súčasne len jedného zvoleného zástupcu. Vaším zástupcom môže byť buď fyzická osoba podľa uvedeného, alebo advokát, prípadne komerčný právnik. Ak splnomocníte na svoje zastupovanie v prebiehajúcom súdnom konaní fyzickú osobu, musí mať tento občan spôsobilosť na právne úkony a je oprávnený konať jedine osobne. Na rozdiel od tohto advokát alebo komerčný právnik sa môže dať zastupovať iným advokátom alebo komerčným právnikom alebo svojím advokátskym alebo komerčno-právnym koncipientom, ktorého zamestnáva. Na to, aby vás uvedené osoby zastupovali ako vaši zástupcovia je potrebné, aby ste im udelil plnomocenstvo písomne alebo ústne do zápisnice, a to buď na celé súdne konanie, alebo len pre určité úkony, spájajúce sa s týmto konaním. Ak uvedeným osobám udelíte plnomocenstvo pre celé konanie, toto plnomocenstvo nemožno obmedziť a takto splnomocnený zástupca je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v súdnom konaní urobiť účastník súdneho konania. Odvolať plnomocenstvo už udelené môžete ako účastník konania účinne tým okamihom, že sa súd o takomto odvolaní plnomocenstva dozvie, a týmto okamihom je odvolanie plnomocenstva účinné. Voči ostatným účastníkom konania je odvolanie plnomocenstva zástupcovi účinné okamihom, kedy im to oznámi súd. To isté platí, keď plnomocenstvo už udelené vypovie zástupca. Podmienky udelenia plnomocenstva a jeho odvolania (výpovede) a okruhu osôb, ktoré môžu byť zástupcami účastníka konania v prebiehajúcom súdnom konaní, občiansky súdny poriadok uvádza v § 24 až § 28 O. s. p. Povinnosti zástupcu (splnomocnenca) zakotvuje Občiansky zákonník v § 31 až § 33b OZ.

Uzatvorenie obchodnej zmluvy v písomnej podobe
Musí podnikateľ uzatvárať obchodné zmluvy so svojimi obchodnými partnermi v písomnej podobe? Čo má za následok tá skutočnosť, že podnikateľ neuzavrie zmluvu s obchodným partnerom v písomnej podobe?
-- Obchodný zákonník je postavený na širokej dispozičnej právomoci zmluvných strán. To znamená, že Obchodný zákonník dáva zmluvným stranám obchodnozáväzkových vzťahov široko koncipovanú možnosť upraviť si vzájomné obchodnozáväzkové vzťahy podľa vzájomnej dohody, a to dokonca odchylne od ustanovení Obchodného zákonníka. Výnimku z tejto zásady dispozičnej právomoci zmluvných strán v obchodnozáväzkových vzťahoch tvorí ustanovenie § 263 Obchodného zákonníka, ktoré hovorí, že strany sa môžu odchýliť od stanovení tejto časti zákona (osobitnej časti Obchodného zákonníka, upravujúcej obchodnozáväzkové vzťahy a typy obchodných zmlúv) alebo jej jednotlivé stanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení, ktoré sú v tomto citovanom paragrafe taxatívne (kompletne a vyčerpávajúco) vymenované (napr. § 261, § 262 až 270, § 444 a ďalšie). Podnikateľ teda svoje obchodné zmluvy so svojimi obchodnými partnermi nemusí uzatvárať v písomnej podobe. Ustanovenie § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka uvádza, že zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Pokiaľ teda žiadna zo strán neprejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe a zákon (Obchodný zákonník) pri definovaní jednotlivých typov obchodných zmlúv pre tieto jednotlivé typy zmlúv písomnú podobu nevyžaduje, môžu strany obchodnozáväzkového vzťahu uzavrieť obchodnú zmluvu v ústnej podobe bez toho, že by takého ústne uzavretie tejto zmluvy malo za následok neplatnosť zmluvy. Keď totiž strany porušia uvedené ustanovenie § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka a konkrétnu zmluvu neuzavrú v požadovanej (zákonom alebo jednou zo strán zmluvy) forme (písomne), takto uzavretá zmluva (v ústnej forme) je neplatná. Neplatnosť zmluvy má za následok, že strany nie sú ustanoveniami zmluvy viazané a má sa za to, že zmluva nevznikla. Ak sa na základe neplatnej zmluvy jednou zo strán plnilo, je tá strana, ktorá plnenie z neplatnej zmluvy prevzala, povinná vydať plnenie plniacej strane a ak to nie je možné, nahradiť jej toto plnenie podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 450 a nasl. Občianskeho zákonníka (ustanovia týkajúce sa vydania bezdôvodného obohatenia). Obchodný zákonník pri jednotlivých typoch zmlúv pozná povinnú písomnú formu týchto typov obchodných zmlúv: zmluva o predaji podniku (§ 476 Obchodného zákonníka), zmluva o kúpe prenajatej veci (§ 489 Obchodného zákonníka), licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva (§ 508 Obchodného zákonníka), zmluva o nájme dopravného prostriedku (§ 630 Obchodného zákonníka), zmluva o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 Obchodného zákonníka), zmluva o obchodnom zastúpení (§ 652 Obchodného zákonníka), zmluva o tichom spoločenstve (§ 673 Obchodného zákonníka), zmluva o otvorení akreditívu (§ 682 Obchodného zákonníka), zmluva o bežnom účte (§ 708 Obchodného zákonníka), zmluva o vkladovom účte (§ 716 Obchodného zákonníka), cestovný šek (§ 820 Obchodného zákonníka), sľub odškodnenia (§ 725 Obchodného zákonníka) a pri zasielateľskej zmluve (§ 601 ods. 2 Obchodného zákonníka) je zasielateľ oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu.