V pôvodnom, stredovekom význame, označoval pojem šport rôzne zábavy predvádzané na námestiach, lov, dostihy i telesné cvičenie. Až s príchodom priemyselnej revolúcie a následnej urbanizácie však možno šport považovať za masový a organizovaný fenomén ako ho poznáme dnes.
Čo sa skrýva za gólmi
Psychológovia a kultúrny antropológovia sa zhodujú v názore, že ľudia sa venujú športu kvôli niečomu inému ako kvôli nemu samému. Rôzne formy pohybových aktivít boli oddávna súčasťou prirodzeného života ľudí. Podľa Evy Laiferovej, vedúcej katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, plní športovanie ako súčasť rozvoja telesnej kultúry v živote ľudí viacero funkcií: vyjadruje prirodzenú potrebu telesného pohybu, šport sa podieľa na formovaní a je atribútom konkrétnej kultúry určitého spoločenstva, ale taktiež plní významnú kompenzačnú rolu pri uvoľňovaní psychického a emocionálneho napätia. Šport pomáha tiež tlmiť a ventilovať negatívne pocity, zážitky či agresivitu.
Podľa Laiferovej možno do istej miery súhlasiť s názorom, že športové podujatia nahrádzajú v modernej dobe náboženské rituály. Treba však tiež zdôrazniť, že v dobách dávno minulých a na určitých miestach aj teraz sú pohybové aktivity súčasťou náboženských rituálov.
Šport, ako aj veľa iných ľudských činností, nadobudol podľa Laiferovej rozličné ritualizované podoby. Sem patrí napríklad vztyčovanie vlajok, ceremoniály odovzdávania medailí či dekorovanie športovcov. Ritualizácia fanúšikovského konania máva podobu mexickej vlny.
Šport a nerovnosť
Dnešný šport nie je len súčasťou starostlivosti o telo. Ako hovorí Laiferová, "šport sa stal vo svojej rekreačnej podobe významnou súčasťou voľnočasových aktivít rozličných spoločenských vrstiev, v modernej dobe sa stal súčasťou budovania ich imidžu, napr. podnikateľov, politikov, spoločenských celebrít...." Na druhej strane sa vrcholový šport stal objektom profesionálneho záujmu celých priemyselných odvetví a vedeckých disciplín, ako je športové podnikanie, špecifické technológie slúžiace na zabezpečenie športových odvetví, ale tiež športová medicína či marketing. Veľký záujem o šport majú tiež masmédiá.
Šport je aj faktorom medzinárodnej prestíže krajín, národov či etník. Očividná je niekedy prepojenosť športu s politikou (súboj o prestíž medzi NSR a NDR či česko-slovenské olympiády).
Vrcholový, špičkový šport stavia svojich aktérov do pozície spoločenských elít. Tieto elity stoja podľa Laiferovej relatívne vysoko na rebríčku spoločenskej úspešnosti, bývajú spravidla nadštandardne materiálne zabezpečené, sú verejne známymi osobnosťami a stávajú sa spoločenskými vzormi - niekedy aj negatívnymi (agresivita či drogy).
Jednotlivé športy sú aj v rôznej miere dostupné jednotlivým spoločenským vrstvám. Mnohé športy, ako napríklad golf či automobilové preteky, sú finančne natoľko nákladné, že nízkopríjmové kategórie si ich jednoducho nemôžu dovoliť. Šport sa teda často stáva aj znakom príslušnosti k vrstve. Laiferová tvrdí, že to demonštrujú napríklad športové podujatia, turnaje, organizované pre určité okruhy ľudí - politikov či celebrity.
Reklama : šport 1 : 0
Pre človeka súčasnej doby sa stal šport súčasťou životného štýlu. "Imidž moderného človeka, prezentovaný a formovaný aj a najmä mediálne, je obrazom vyšportovaného, štíhleho a sebavedomého jedinca, čo následne podporuje záujem o šport v jednotlivých kategóriách," tvrdí Laiferová. Dnešná masová obľúbenosť sa nevzťahuje na všetky športy. Je daná tradíciou jednotlivých športov, dostupnosťou pre rôzne vekové a príjmové kategórie a tiež množstvom voľného času.
Šport dnes vystupuje najmä ako súčasť "priemyslu voľného času". Menší dôraz sa kladie na zdatnosť každého jednotlivca, ale, naopak, častejšie sa zdôrazňuje zábavná funkcia športu a jednotlivé hviezdy. Za zmenu podstaty športových udalostí môže vo veľkej miere televízia. Športové organizácie a tímy sú kvôli zvýšeniu príjmov ochotné obetovať priamych divákov a dokonca aj samotnú hru. Dobrým príkladom je podľa Ritzera tzv. televízny time-out počas živého vysielania.
V minulosti sa televízne reklamy objavovali v čase prirodzenej pauzy v hre, napríklad pri prestávke alebo pri nástupoch. Dnes sa čoraz častejšie objavujú prestávky, ktoré si vynucuje len samotná reklama. Tak sa môže zmeniť samotná podstata niektorých športov či dokonca výsledok hry.
Spočítať nespočítateľné...
Šport vo svojej podstate kladie dôraz na kvalitu jednotlivca a výkon tímu. Preto sa v športe nikdy nemohlo zabúdať na kvalitu a tá bola vždy spätá s kvantitou. Ale v priebehu rokov sa čoraz viac zdôrazňovalo hľadisko čo najkvalitnejšieho merania výkonnosti (spomeňme len gymnastiku a jej hodnotenie na tisíciny bodu).
Tento dôraz na kvantitu na jednej strane pozmenil samotný šport (estetická úroveň premenená na body), na druhej strane môže negatívne ovplyvniť kvalitu športu alebo hry (basketbalová hviezda, v snahe nazbierať čo najviac bodov, môže negatívne ovplyvniť náladu i výsledok tímu. Ritzer hovorí o tzv. mcdonaldizovaní športu prostredníctvom snahy zmaximalizovať skóre na úkor kvality. "Nie je to tak dávno, čo bol basketbal pohodlnejšou hrou." Dnešný limit NBA - 24 sekúnd - núti hráčov pokúsiť sa o hod v rámci tohto časového limitu.
Kde čo hrať
Nie sú majstri ako majstri. Aj keď sa v súčasnosti nachádzame vo fáze globalizácie, rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú zjavné. Podľa Laiferovej existujú všeobecne populárne športy ako futbal či hokej a populárne len v určitom okruhu (kriket v krajinách Britského spoločenstva národov.)
Podobne možno podľa Laiferovej rozlišovať masovo obľúbené a divácky menej atraktívne športy.
Dnes by sa mohlo zdať, že existuje rozpor medzi aktívnym venovaním sa športu na športovisku a jeho sledovaním v obývačke. Laiferová si myslí, že sa nedá hovoriť o rozpoltenosti. "Človek sa môže aktívne venovať športovaniu a súčasne pasívne sledovať aktuálny vývoj, výsledky športových podujatí... Iné kategórie ľudí môžu byť skutočne len pasívnym konzumentom ponuky športových programov, a existuje, samozrejme, aj kategória ľudí, ktorí sa o šport zaujímajú a nepovažujú ho za hodný pozornosti," uzatvára Laiferová.