Ceny ropy ovplyvňujú kurzy mien

Po teroristickom útoku v Saudskej Arábii, ktorá je najväčším svetovým exportérom ropy, ceny tejto suroviny v New Yorku stúpli o 2,45 USD až k 42,40 USD za barel (159 litrov). Naplnila sa tak prognóza HN (Barel za 50 USD je iba mýtom, 24. 5.), ropa prekonala úroveň 41,70 USD a vytvorila nové maximum nad hranicou 42 USD. Burzy v USA boli v pondelok zatvorené pre Memorial Day (4. pondelok v máji je sviatkom zosnulých a obetí vojny) a kurz eura oproti doláru sa počas pokojného obchodovania dokázal dostať pod technickú úroveň 1,2190 EUR/USD. V utorok na parket vtrhli veľkí hráči a v býčej nálade otvárali dlhé pozície na euro. Kurz v priebehu štyroch pracovných dní druhýkrát prelomil dvojmesačný technický limit 1,2270 a dostal sa tesne k psychologickej hranici 1,23 EUR/USD. Eskalujúce napätie na Blízkom východe, ktoré investori vnímajú ako potenciálne ohrozenie svetových dodávok ropy, a neschopnosť amerických rafinérií dodať na trh viac benzínu (v korelačnom efekte benzín zdvíha cenu ropy) otvárajú priestor na oslabenie amerického dolára a jenu. Šancu posilniť sa oproti nim majú libra, švajčiarsky frank a euro.
Miera závislosti krajiny od dovozu energií určuje, ako sa pohybuje kurz jej meny. Dovozcovia energií, predovšetkým jej vedúci čistí dovozcovia, sú rastom ceny ropy postihnutí najviac. Ak ceny ropy stúpajú, na ekonomiku majú porovnateľne negatívny dosah, ako, napríklad, prudké zvýšenie daní a naopak. Pre podniky sa vyššie ceny ropy rovnajú zvýšeným nákladom a zníženým ziskom. Pri spotrebiteľoch rast cien energií predstavuje transfer disponibilných zdrojov do úhrady zvýšených nákladov predajcov a spotreba, ako taká, stagnuje. Na kurz meny postihnutej krajiny má preto takýto vývoj negatívny vplyv. Krajiny s vlastnými a s alternatívnymi zdrojmi energie majú možnosť tieto riziká v krízových obdobiach čiastočne eliminovať. Druhým faktorom ovplyvňujúcim kurz je menová politika. Zvyšovanie cien energií sa postupne premieta aj do jadrovej inflácie. Krajiny, ktoré si pri rozpočtovaní stanovia inflačný strop, zaväzujú svoje monetárne autority, aby ho dodržiavali. Ak je inflácia vysoká, centrálne banky zvyšujú úroky, čím stúpa atraktivita aj kurz meny. Naopak, v krajinách, kde je inflácia relatívne nízka (aj keď vplyvom cien energií má predpoklad rásť), môže konzervovanie alebo zníženie úrokových mier pomôcť odvrátiť stagnovanie hospodárskeho rastu.
USA a Japonsko sú dvaja najväčší čistí dovozcovia ropy. Rekordné ceny majú škodlivý vplyv na obe ekonomiky bojujúce o udržanie hospodárskeho oživenia. Šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan už varoval, že vývoj na trhu s ropou a zemným plynom dláždi nepríjemnú cestu dlhodobému vývoju hospodárstva USA. V prípade Japonska nie je problémom vysoká spotreba, ale absolútny nedostatok vlastných zdrojov. Dovážajú všetku ropu aj plyn. Flexibilitu energetických zdrojov majú limitovanú aj v jadrovom sektore. Sú totiž jedným z najväčších čistých dovozcov uránu. V roku 2001 krajina dovážala až 79 % primárnych zdrojov energie.