Nový zákon o účtovníctve
Zákon číslo 431/2002 Z. z. o účtovníctve nahradí s účinnosťou od 1. 1. 2003 doteraz platný zákon č. 563/91 Zb.
-- Hlavné zmeny, ktoré nový zákon prinesie, možno zhrnúť nasledovne:
* účtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. Účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom,
účtovná jednotka, ktorá je podnikateľom, môže uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, len na základe písomného povolenia miestne príslušného daňového úradu,
* prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky ustanovené v § 9 ods. 2 pre účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva. Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.
* účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
* po novom a precíznejšie je upravené oceňovanie majetku účtovanie v cudzích menách,
* cenné papiere, deriváty a podiely na ZI obchodných spoločností sa oceňujú obstarávacou cenou a nie cenou obstarania,
* otvoreniu a uzatvoreniu účtovných kníh je venovaný § 16 zákona,
* podrobne je definované účtovná dokumentácia, účtovný záznam (napr. účtovný záznam, ktorý je nečitateľný sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla), uchovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie,
* zákon presne vymedzuje výšku pokuty za nedodržanie jeho jednotlivých ustanovení a splnomocňuje daňový úrad na ukladanie pokút. Zákon, ako už bolo uvedené, nadobúda účinnosť od 1. 1. 2003, okrem ustanovení týkajúcich sa zmien účtovného obdobia, ktoré sú účinné od 1. 1. 2004.
Predčasné ukončenie lízingu
Lízingová zmluva je špeciálny druh zmluvy, ktorá sa môže ukončiť buď riadne, uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá za podmienky, že nájomca zaplatil všetky splátky a splnil všetky ostatné záväzky vyplývajúce mu z tejto zmluvy, alebo predčasne, pričom predčasne vypovedať zmluvu môže len prenajímateľ. Dôvody predčasného skončenia lízingovej zmluvy bývajú v lízingovej zmluve taxatívne vymenované.
-- Vo väčšine prípadov medzi ne patrí: omeškanie platenia nad stanovenú dobu, porušeniu zmluvných podmienok (užívanie predmetu leasingu v rozpore so zmluvou, absencia poistnej zmluvy a pod.), konkurzné alebo vyrovnacie konanie u nájomcu, odcudzenie predmetu leasingu, zničenie predmetu lízingu. Z hľadiska zákona o daniach z príjmu (ZDP) rozlišujeme predčasné ukončenie lízingovej zmluvy v dôsledku úmyselného zavinenia nájomcom alebo prenajímateľom alebo predčasné ukončenie zmluvy bez zavinenia nájomcu alebo prenajímateľa.
Predčasné ukončenie -- nezavinené nájomcom
V predchádzajúcom texte sme si uviedli najčastejšie dôvody predčasného ukončenia lízingovej zmluvy. Ak dôjde k predčasnému ukončeniu lízingu, teda k porušeniu podmienok § 24 ods. 4 ZDP bez úmyselného zavinenia daňovníka, nevykonáva sa úprava základu dane, t. j. neprepočítava sa nájomné na hodnotu odpisov, ale dovtedy zaplatené nájomné sa akceptuje na daňové účely. Medzi nájomcom nezavinené spôsoby predčasného ukončenia lízingu môžeme zaradiť živelné pohromy, krádeže, havárie, pri ktorých dochádza k úplnému zničeniu predmetu leasingu a pod. Od 29. 8. 2002 nadobudla účinnosť novela ZDP č. 473/2002 Z. z. na základe ktorej je potrebné sledovať, najmä v prípade havárií dopravných prostriedkov, či haváriu spôsobil nájomca (zamestnanec nájomcu) úmyselne (napr. pod vplyvom alkoholu). V tomto smere znenie novely zjemnilo a jednoznačnejšie stanovilo podmienky pre nájomcu, pretože podľa dovtedajšieho znenia zákona, ak vinníkom havárie bol nájomca, bez ohľadu na to, či úmyselne alebo neúmyselne, došlo k porušeniu podmienok zmluvy zavinením nájomcu a následne bolo potrebné zvýšiť základ dane o neuznané nájomné. Osobitným druhom predčasného ukončenia lízingovej zmluvy je jej postúpenie na nového nájomcu. Postúpenie zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu nemá charakter porušenia podmienok lízingovej zmluvy, ak je leasing postúpený na podnikateľa (§ 24 ods. 4 ZDP), ktorý o daňových nákladoch účtuje. To znamená, že nájomca, ktorý si uplatňoval nájomné v daňových nákladoch a postupuje lízing ďalšiemu nájomcovi musí skúmať, či postupník si bude uplatňovať nájomné ako daňový náklad v zmysle § 24 ods. 3 písm. f) ZDP. V opačnom prípade postupca porušil podmienky daňovej uznateľnosti lízingu a musí upravovať základ dane. Naopak v prípade, že podnikateľ prevezme lízing od súkromnej osoby bez zmeny podmienok, ak doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20% určenej doby odpisovania, najmenej však 3 roky, nájomné je po zaplatení daňovým nákladom v prípade splnenia ostatných ustanovení ZDP. Podotýkame, že postúpenie lízingu na nového nájomcu sa môže vykonať len so súhlasom prenajímateľa. V prípade, že dôjde k predčasnému ukončeniu lízingovej zmluvy uzatvorenej na prenájom osobného automobilu, bez ohľadu na to, či zavinením nájomcu alebo bez jeho zavinenia a nájomca "lízovaného" automobilu je platiteľom DPH, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom sa skončil zmluvný vzťah, odviesť daň vo výške uplatneného odpočtu dane z prirážky. Nájomca vráti len tie odpočty, ktoré si uplatnil po 1. 1. 2002. Príklad spolu s účtovaním o ukončení lízingu nájdete v ďalšej aktualizácii príručky Daňovo uznateľné náklady od A po Z, ktorá vychádza koncom októbra vo vydavateľstve Verlag Dashöfer.