StoryEditor

Servis - Stravovanie zamestnancov

12.07.2002, 00:00

Stravovanie
U svojho zamestnávateľa pracujem na dve zmeny. Keď idem do práce na poobedňajšiu zmenu, na obed nemôžem ísť hneď, keďže som obedovala doma a po odpracovaní štyroch hodín práce je už závodná jedáleň zatvorená. Taktiež mi nevyhovuje strava v závodnej jedálni, keďže uprednostňujem surovú stravu a mliečne výrobky. Časť zamestnancov, ktorí pracujú mimo budovy, dostávajú stravné lístky. Vďaka uvedenej skutočnosti som ukrátená o príspevok, ktorým zamestnávateľ prispieva ostatným pracovníkom na stravné. V prípade, ak požiadam svojho zamestnávateľa o stravné lístky, resp. finančnú kompenzáciu, musí mi vyhovieť podľa nového Zákonníka práce? Druhá otázka sa týka toho, či je možné dôchodcom v starobnom dôchodku, ktorí pracujú na základe dohody o pracovnej činnosti, uhrádzať stravné a za akých podmienok.
-- V zmysle § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce platného od 1. 4. 2002 je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zasadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa uvedeného odseku podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla (ods. 2). Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov). Konkrétna aktuálna suma je uverejnená v príslušnom opatrení Ministerstva práce sociálych vecí a rodiny (MPSVaR) SR, ktorá sa v závislosti od životných nákladov podľa aktuálnej situácie mení. Aktuálna sadzba stravného pre zamestnancov pri tuzemských cestách platná od 1. 1. 2002 je pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín 72 Sk. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v predchádzajúcom odseku, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2. Zamestnávateľ môže so súhlasom príslušného odborového orgánu: a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas prekážok v práci, b) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávatelia sú povinní naďalej zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Oproti doterajšiemu právnemu stavu, na základe ktorého zamestnávateľ nebol povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie, keď to vylučovali podmienky výkonu práce na pracoviskách, podľa novej právnej úpravy zamestnávateľ v prípade nemožnosti zabezpečenia stravovania môže poskytnúť zamestnancovi finančnú kompenzáciu. Zamestnávateľ poskytuje aj príspevok na stravovanie podľa zákona NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Nová právna úprava upravuje aj podmienky, za ktorých možno po súhlase príslušného odborového orgánu poskytovať zamestnancom stravovanie, aj keď nemajú pracovnú zmenu, ako aj ďalším fyzickým osobám, ktoré nie sú zamestnancami. Zamestnávateľ zváži možnosť rozšírenia uvedených okruhov osôb, napr. o bývalých zamestnancov (dôchodcov), učňov, osôb zamestnaných na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, príp. o poskytnutie stravy aj počas dovolenky, práceneschopnosti, OČR a pod. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, chýba mu zmluvný partner a na účely stravovania nemôže kolektívnu zmluvu nahradiť iný vnútorný predpis zamestnávateľa. Odpoveď na druhú otázku znie, že v prípade, ak je v kolektívnej zmluve uvedené, že stravné sa bude poskytovať aj osobám, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti, má na stravné táto osoba nárok. Na dohodu o pracovnej činnosti možno vykonávať prácu, ktorá neprekračuje polovicu určeného týždenného pracovného času, čiže limit 20 hodín týždenne alebo štyri hodiny denne. Dohoda o pracovnej činnosti sa spravidla zväčša dojednáva na pravidelne sa opakujúce pracovné činnosti. Aj počas hromadnej dovolenky je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie tým zamestnancom, ktorí z rôznych dôvodov nespĺňajú podmienky na dovolenku na zotavenie a zamestnávateľ im prideľuje prácu, alebo časť zamestnancov pracuje v nepretržitých prevádzkach, ktoré nie je možné počas hromadnej dovolenky zastaviť. Zabezpečovanie stravovania pre zamestnancov počas pracovného času za ustanovených podmienok nie je len právnou povinnosťou zamestnávateľa, ale ide o jednu z dôležitých pracovných podmienok ovplyvňujúcich zdravie a pracovnú výkonnosť zamestnancov s dôrazom na efektívny pracovný výkon. Stravovanie je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov vo všetkých zmenách. V prípade, ak z rôznych príčin zamestnanec pracovnú zmenu neodpracuje a v kolektívnej zmluve nie je dohodnuté, že aj za takto neodpracovanú zmenu bude zamestnávateľ zamestnancovi za dohodnutých podmienok zabezpečovať stravovanie, potom nárok zamestnanca na stravovací lístok zaniká. Ak zamestnávateľ zabezpečil zamestnanca stravovacími lístkami na príslušný mesiac a v tomto mesiaci zamestnanec príslušnú pracovnú zmenu neodpracoval, potom sa v ďalšom mesiaci za takto neodpracované zmeny kráti počet stravovacích lístkov, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnuté inak. V prípade, že vám nevyhovuje strava v závodnej jedálni, zamestnávateľ vás nemôže nútiť, aby ste sa tam stravovali. Na druhej strane však zamestnanci v takomto prípade strácajú nárok na príspevok na stravovanie. Táto situácia sa týka skutočnosti, keď zamestnávateľ zabezpečil stravovanie v závodnej jedálni.

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
28. január 2023 01:22