Zákonník práce definuje pracovnú zmluvu ako dokument, ktorým sa zakladá pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak to zákon neustanovuje inak. Jedno vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
To najdôležitejšie z pracovnej zmluvy
Zamestnávateľ je povinný dohodnúť si s vami podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Do mzdových podmienok je potrebné uvádzať aj iné skutočnosti, ako napríklad výplatný termín. Mzda je splatná pozadu, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Výplatný termín je najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Takisto sa do pracovnej zmluvy uvádza rozvrhnutie pracovnej doby v závislosti od typu pracovného pomeru. Najčastejšie ide o rozvrhnutie pracovnej doby do jedného pracovného týždňa v rozsahu 40 pracovných hodín.
Čo je pre vás ako zamestnanca dôležité, je výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby.
Ak nemáte v pracovnej zmluve dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.
Čo je v pracovnej zmluve nepovinné
Okrem povinných náležitostí môže zamestnávateľ do pracovnej zmluvy zakomponovať aj iné ustanovenia, vďaka ktorým sa dá predísť zbytočným sporom so zamestnancom a lepšie chrániť svoje záujmy. Sú to napríklad:
a) určenie doby, na akú sa pracovná zmluva uzatvára,
b) skúšobná doba,
c) vznik pracovného pomeru,
d) povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.
V pracovnej zmluve si môžete dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná a nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu. Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Čo o vás musí zamestnávateľ vedieť
K uzavretiu pracovnej zmluvy, prípadne dohody o práci vykonávanej mimo pracovný pomer, musí zamestnávateľ poznať informácie týkajúce sa vás ako zamestnanca. Ide o údaje, bez ktorých by sa pracovná zmluva neobišla, lebo na ich základe dochádza k identifikácii zamestnanca.
Tieto údaje sú osobnými údajmi zamestnanca a zamestnávateľ si ich musí od zamestnanca vyžiadať.
Medzi osobné údaje zamestnanca patria:
a) meno a priezvisko, rodné priezvisko,
b) adresa trvalého pobytu, občianstvo,
c) miesto a dátum narodenia,
d) rodné číslo,
e) rodinný stav,
f) zdravotná poisťovňa,
g) číslo účtu (pokiaľ je mzda vyplácaná na účet)
h) údaje o dosiahnutom vzdelaní
Čo zamestnávateľovi oznamovať nemusíte
Zamestnávateľ nesmie od vás požadovať informácie o národnosti, tehotenstve, rodinných a majetkových pomeroch, sexuálnej orientácii či pôvode.
Nemal by zisťovať ani či ste členom politickej strany alebo odborových organizácií, vašu príslušnosť k cirkvi či náboženskej spoločnosti. Ide o citlivé údaje, ktoré by mohli viesť k diskriminácii zamestnanca.
Viac si prečítajte na stránkach Internetového sprievodcu trhom práce ISTP.