Budúcnosť Európy a pripravenosť Poľska a Slovenska na vstup do EÚ bol názov okrúhleho stola, ktorý v pondelok v Bratislave zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) v spolupráci s Veľvyslanectvom Poľskej republiky v SR a Nadáciou Friedricha Eberta. Na podujatí sa zúčastnili predstavitelia slovenskej a poľskej vlády a parlamentu.
Pri tejto príležitosti predseda Správnej rady SFPA prof. Juraj Stern prezentoval publikáciu EÚ-monitoring 2002. Monitoring integrácie SR do Európskej únie je inšpirovaný podobným projektom, ktorý vychádza v Poľsku s podporou Nadácie Friedricha Eberta. Témou prvej slovenskej publikácie tohto projektu je Prístupový proces Slovenska a problém nezamestnanosti. "Je dobré, že oproti expertízam odborníkov z krajín EÚ alebo z Európskej komisie máme k dispozícii aj pohľad našich expertov," povedal o publikácii predseda zahraničného výboru NR SR Peter Weiss.
Reforma EÚ a práca konventu
Podľa Weissa približovanie sa k únii prináša so sebou najmä dve úlohy: treba oboznámiť občanov s prípravou na vstup do EÚ a s realitou, ktorá ich po vstupe čaká. Dôležité je tiež dať členským krajinám únie dostatok informácií o Slovensku a o prínose nášho vstupu pre celé spoločenstvo.
Poľská ministerka pre európske záležitosti Danuta Hübnerová vyzdvihla vznik Konventu o budúcnosti Európskej únie, kde sa ako "rovný s rovným" stretávajú zástupcovia členských krajín EÚ a 12 kandidátskych štátov. "Je dôležité, aby sme počúvali nielen predstaviteľov vlád a parlamentov, ale všetkých tých, ktorí chcú diskutovať o budúcnosti Európy," povedala. Podľa poľskej ministerky je prebiehajúci spôsob rozširovania EÚ "jeden z najlepších povojnových vynálezov v Európe". "Keby európska integrácia neexistovala, museli by sme ju vymyslieť," dodala. Za jednu z najväčších výziev, ktoré Európu čakajú, označila priblíženie sa EÚ k občanom. Diskusie v konvente, v ktorom zastupuje svoju krajinu, podľa Hübnerovej ukázali, že ľudia si prajú "viac Európy" v ich živote.
Podľa hlavného slovenského vyjednávača s EÚ Jána Figeľa by bolo pre Európu nebezpečné, keby sa výsledky práce konventu nepremietli do reality. Dôležitým termínom je preto medzivládna konferencia v roku 2004, ktorá ma rozhodnúť o implementácii odporúčaní konventu do života EÚ. "Už súčasná únia potrebuje zmenu a rozšírená určite tiež," myslí si Figeľ. Podľa neho je rozšírenie EÚ zjednotením starého kontinentu. "Je to zásadný prelom po páde železnej opony. nadchádzajúce rozšírenie únie bude najväčšou zmenou v Európe," povedal. Ak by sa táto základná zmena nezvládla, malo by to podľa jeho názoru nedozerné dôsledky, okrem iného aj na spoločnú menu euro.
Rozšírená únia bude musieť prejsť preto zmenami v rozhodovacom proces. Podľa Figeľa to však nebude na úkor Slovenska ani iných menších štátov. "Doteraz sa vždy našiel kompromis, ktorý znamenal, že sa veľkým s malými, bohatým s chudobnejšími, silnejším so slabšími oplatilo spojiť sa. Niet dôvodu, prečo by sa nenachádzali odpovede na podobné usporiadanie aj v budúcnosti," povedal.
Parlamentná spolupráca krajín V4
Podľa Jerzyho Jaskierniu, predsedu zahraničného výboru poľského Sejmu, základná otázka spolupráce Vyšehradskej štvorky (V4) v kontexte rozširovania EÚ znie: "Máme vôbec nejaké spoločné záujmy?" "Spoločne máme šancu dosiahnuť viac. Štyri krajiny majú silnejší hlas, ako keby každý štát hovoril iba sám za seba," zdôraznil Jaskiernia. Veľkú rolu pri spolupráci v čase pred vstupom do EÚ zohrávajú podľa neho parlamenty krajín V4. Tá prebieha v súčasnosti na úrovni zahraničných, obranných a integračných výborov. "Poslanci môžu urobiť veľa. Diplomati a vlády sú často obmedzení, hovoria opatrne. Poslanci sú oveľa otvorenejší," povedal a dodal, že práve prostredníctvom národných parlamentov možno aj v Bruseli počuť "hlas ľudu".
Rovnaký názor má aj Peter Weiss, podľa ktorého je parlament "hlavným putom medzi výkonnou mocou a spoločnosťou". Parlamenty v kandidátskych krajinách, ktoré sa teraz sústredia najmä na prístupový proces, sa podľa Weissa po vstupe do EÚ budú musieť zmeniť na orgány, kde sa bude "spolu posudzovať a koncipovať politika vo vnútri únie". "Už to nebude obdobie hrdinského dobiehania zmareného času, ale tvrdá profesionálna práca, spojená s definovaním našich národných záujmov, s definovaním spoločných záujmov, a hľadaním spojencov ako pri rozšírenej únii tieto záujmy presadiť," zdôraznil. Podľa Jaskierniu by sa Vyšehradská štvorka mohla po vstupe do EÚ pretransformovať na podobu, akú má dnes Benelux. "To je však hudba budúcnosti," dodal predseda zahraničného výboru poľského Sejmu.
Príprava verejnosti na vstup do únie
Posledný panel slovensko-poľského okrúhleho stola bol venovaný problematike komunikácie a práce s verejnou mienkou. Splnomocnenec poľskej vlády pre európsku integráciu Slawomir Wiatr prezentoval skúsenosti svojej krajiny v tejto oblasti. Ako zdôraznil, v Poľsku číta dennú tlač iba malá časť obyvateľov, preto sa vláda zamerala najmä na využívanie elektronických médií - televízie a rozhlasu. Vo verejnoprávnych i súkromných médiách v Poľsku bežia spoty, ktoré ľudí informujú o fungovaní európskych inštitúcií i o prínose členstva v EÚ pre krajinu.
Podpredsedníčka vlády SR pre európsku integráciu Mária Kadlečíková okrem zamerania sa na elektronické médiá, vyzdvihla organizovanie okrúhlych stolov, konferencií a seminárov. Na Slovensku vláda do procesu informovanosti o prístupovom procese do EÚ zapojila elektronické médiá až v tomto roku po zmene komunikačnej stratégie. Podľa Kadlečíkovej je komunikácia o týchto otázkach s občanmi na dobrej úrovni, o čom svedčí takmer 80-percentná podpora verejnosti pre vstup do EÚ.
Z pléna zaznel názor, či to nie je spôsobené tým, že sa ľuďom nehovorí o možných negatívach vstupu SR do únie. Istou slabinou komunikačnej stratégie sa ukázalo zameranie sa na internet, ku ktorému nemá prístup veľká časť verejnosti. "Navštevovanosť euroservisu občanmi a podnikateľskými subjektmi nie je až taká vysoká," priznala Kadlečíková. Posťažovala sa, že slovenskí poľnohospodári sa málo zapojili do internetovej diskusie. "Reagujú minimálne. Diskusia cez internet sa vôbec nerozbehla," povedala Kadlečíková. "Predpokladám, že na budúci rok dôjde k zmene komunikačnej stratégie tak, aby bola údernejšia," dodala na záver podpredsedníčka vlády.