Medzi zdaniteľné plnenia uskutočnené v tuzemsku patrí aj vývoz tovaru -- vývoz tovaru je zdaniteľné plnenie uskutočnené v tuzemsku, ktoré je podľa § 37 zákona oslobodené od dane. Predaj tovaru do zahraničia realizuje platiteľ dane v cenách bez dane. V prípade vývozu tovaru však ide o iný druh oslobodenia od dane ako je oslobodenie v § 26 zákona. Rozdiel je predovšetkým v nároku na odpočet dane na vstupe. Kým oslobodenia od dane uvádzané v § 26 zákona nie sú spojené s nárokom na odpočet dane na vstupe (§ 20 ods. 4 zákona), pri vývoze tovaru nárok na odpočet dane na vstupe vzniká (§ 37 ods. 3 zákona). Vývozom tovaru, ktorý je oslobodený od dane, je skutočné prepravenie tovaru z tuzemska do zahraničia, pričom tovar musí opustiť územie Slovenskej republiky v rovnakom množstve, v akom je uvedený v jednotnom colnom doklade, ktorý potvrdzuje prepustenie tovaru do colného režimu vývoz.
Doklad o vývoze
V zmysle colných predpisov režim vývozu umožňuje, aby slovenský tovar opustil tuzemsko. Ak má byť teda slovenský tovar vyvezený do zahraničia, musí byť prepustený v režime vývozu. Dokladom o vývoze tovaru je písomné colné vyhlásenie -- jednotný colný doklad. Ak má daňový úrad pri daňovej kontrole pochybnosti o uskutočnení vývozu tovaru a požiada platiteľa dane, aby preukázal vývoz tovaru do zahraničia aj inými hodnovernými dokladmi napr. dokladom o preprave tovaru do zahraničia, dokladom o platbe zo zahraničia, je platiteľ dane povinný preukázať vývoz tovaru týmito dokladmi. Vývoz tovaru je oslobodený od dane u platiteľa dane, ktorý je predávajúcim vo vzťahu k zahraničnej osobe, teda k zahraničnému odberateľovi alebo vo vzťahu k organizačnej zložke tuzemskej osoby umiestnenej v zahraničí.
Čo nie je vývozom oslobodeným od dane
Za zdaniteľné plnenie oslobodené od dane nie je možné však považovať dodanie tovaru zahraničnému subjektu v tuzemsku bez jeho colného prerokovania, t. j. prepustenia tovaru do režimu vývozu. Samotný nákup tovaru v tuzemsku zahraničným subjektom ešte neznamená, že ide o vývoz tovaru v zmysle zákona.
Príklad:
Podnikateľ Barón, platiteľ dane, vyrába a predáva nemeckej firme B výrobky, ktoré na základe zmluvných podmienok fyzicky dodáva do firmy C, ktorá sídli v Košiciach. Tieto výrobky sú zapracované do finálneho výrobku, ktorý firma C vyváža do zahraničia nemeckej firme B. Podnikateľ Barón fakturuje vyrobené výrobky nemeckej firme B, avšak vzhľadom na to, že podnikateľ tieto výrobky nevyváža do zahraničia, nemôže pri ich predaji uplatniť oslobodenie od dane. Postup kooperácie uvedený v tomto prípade je daňovo nevýhodný pre zainteresované strany, preto je potrebné zmenou zmluvných podmienok zabezpečiť vhodnejšie riešenie.
Viac o tejto téme sa dočítate vo februárovej aktualizácii príručky Daňovo uznateľné výdavky v jednoduchom účtovníctve fyzických osôb od A po Z.