Notár je tradičným slobodným právnickým povolaním. Ak sa však ním chce právnik na Slovensku stať, musí si počkať na uvoľnenie niektorého z 346 súčasných notárskych úradov alebo dúfať, že ich počet ministerka spravodlivosti rozšíri. Ak má potrebnú prax, zloženú notársku skúšku a prejde cez výberové konanie, môže sa tešiť na jedno z najváženejších povolaní na Slovensku. Napriek tomu, že je notár pri výkone svojej činnosti slobodný a nezávislý, štát jeho činnosť prísne reguluje. „Je to preto, lebo vykonáva verejnú moc a má postavenie verejného činiteľa,“ hovorí pre HN prezident notárskej komory Karol Kovács. Práve táto prísna regulácia zo strany štátu mu podľa Kovácsa umožňuje vykonávať notársku činnosť bez vonkajších vplyvov. „Štát má v notárstve garanciu nezávislého a nestranného verejného orgánu, na ktorého môže spoľahlivo preniesť výkon verejnej moci,“ dodáva Kovács.
Naposledy Lipšic
Presný počet notárov nie je upravený v žiadnom právnom predpise. To, koľko notárov bude na Slovensku pôsobiť, je plne v kompetencii štátu. Na druhej strane notárska komora vyhlási výberové konanie vždy, ak sa zvýši počet notárskych úradov, alebo ak niektorý z nich zanikne. Len ministerka spravodlivosti má právo určiť ich počet. V tomto smere nie je nijako obmedzovaná. O tom však v súčasnosti rezort neuvažuje. „Nateraz sa otázkou rozširovania počtu notárov či inou úpravou v danej veci nezaoberáme,“ hovorí pre HN hovorca rezortu Peter Bubla. Zatiaľ najvýraznejšie túto možnosť využil ešte v roku 2004 vtedajší minister Daniel Lipšic po tom, čo neuspel v parlamente so svojím návrhom na zrušenie uzavretia notárskeho stavu. I keď počet notárskych úradov zvýšil o magické číslo 222, po nezáujme sa obsadilo len 70 miest. A to hlavne na lukratívnych miestach v Bratislave a Košiciach.
Notármi aj advokáti?
Protimonopolný úrad už viackrát vo svojich pripomienkach vyjadril názor, že by sa mal prepracovať systém zriaďovania a obsadzovania notárskych úradov. „Malo by sa pristúpiť k liberalizácii profesijných služieb a maximálny počet notárov v príslušnom obvode by mal vygenerovať trh. Zodpovednosťou ministerstva by zostalo zabezpečenie minimálneho počtu notárov v príslušnom obvode, a to najmä na účely plnenia funkcie súdneho komisára,“ hovorí pre HN riaditeľka odboru ekonomiky a kancelárie protimonopolného úradu Zuzana Bónová. Podľa nej by v takom prípade museli notári o klienta bojovať, čo by mohlo viesť nielen k rozvoju súťaže, ale aj k vytváraniu benefitov pre klientov. Úrad taktiež nesúhlasí s argumentom notárov, že za výkon ich činnosti nesie zodpovednosť štát, a preto musia byť regulovaní. „S tým sa nestotožňujeme, pretože zákon vyžaduje pomerne dlhú právnu prax a prípravu na výkon notárskej činnosti,“ tvrdí Bónová. Na úrade si taktiež myslia, že notárom by sa mohol stať aj človek mimo tohto prostredia. „Možno pochybovať, či aj advokát, sudca, advokátsky koncipient alebo justičný čakateľ by po určitom čase praxe nebol schopný vykonávať činnosť notára,“ myslí si Bónová.
Holandský model
Príklad, že deregulovať notárov sa dá aj v podmienkach vyspelej Európy, je zmena v Holandsku. V roku 1999 štát zakázal akékoľvek obmedzovanie počtu notárskych úradov. O štyri roky neskôr dokonca úplne zrušil systém fixných poplatkov za notárske služby. Zaviedli sa aj maximálne sadzby v rodinných veciach pre nemajetné osoby. Notárstvo v Holandsku sa tak úplne otvorilo a zákazník si ceny za jednotlivé služby vie jednoducho skontrolovať napríklad na internete. Aké to však malo za vyše sedemnásť rokov následky? Zmena v Holandsku síce spôsobila, že počet notárov stúpal, no nijako dramaticky. Svoj strop dosiahol tesne pred krízou, v komore vtedy evidovali 1 483 notárov, od roku 2009 ich počet každý rok klesá. „Súčasných 1 285 notárov je len o šesť viac ako v roku 1999,“ hovorí pre HN Alice Boerrigter z tlačového oddelenia holandskej notárskej komory. Príliš veľký úspech sa nedosiahol ani so znížením poplatkov. „Zlacnel“ len prevod nehnuteľností, aj to najmä v prípadoch komerčných klientov, keďže tí boli zo svojej pozície schopní vyrokovať viac. Bežní občania tieto zmeny výraznejšie nepocítili.
Ministerstvo príjmy neeviduje
Odmenu slovenských notárov určuje vyhláška. Rezort spravodlivosti ňou určil jednotný rámec, na základe ktorého notári stanovujú svoju odmenu či náhrady. Napríklad pri dedení nehnuteľnosti v hodnote stotisíc a za predpokladu, že poručiteľ nemal iné dlhy, tvorí len odmena notára vyše 580 eur. K tomu ešte treba prirátať DPH, ak je notár aj jej platiteľom. Samotné ministerstvo však o príjmoch notárov nevie. Zo súdov dostáva len informácie o počte notármi predložených návrhov súdnych uznesení a počte vydaných osvedčení o dedičstve. Tých bolo za minulý rok viac ako 52-tisíc. Informácie o ostatných notárskych úkonoch, ako je napríklad osvedčenie podpisov či úkony týkajúce sa záložného práva, je možné sledovať online v centrálnych registroch. Celý systém spravuje notárska komora.
Aké právomoci má ministerka spravodlivosti
vymenúva alebo odvoláva notárov
určuje počet notárskych úradov každého súdu prvého stupňa a ich prípadnú zmenu
zriaďuje a ruší notársky úrad
na návrh komory môže navzájom notárov s ich súhlasom preložiť
