V Zbierke zákonov SR pod č. 109/2002 je uverejnené Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR, podľa ktorého 8. novembra 1990 bol v Štrasburgu prijatý Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti. Národná rada SR vyslovila s dohovorom súhlas 27. februára 2001 a prezident SR ho ratifikoval 12. apríla 2001. Ratifikačná listina bola uložená 7. mája 2001 u generálneho tajomníka Rady Európy. Dohovor nadobudol platnosť 1. septembra 1993 a pre SR nadobudol platnosť 1. septembra 2001 na základe článku 36 ods. 4.
Cieľ Rady Európy
Z preambuly dohovoru vyplýva, že členské štáty Rady Európy a ostatné štáty, signatári tohto dohovoru, vzali do úvahy, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi. Zároveň vyjadrili presvedčenie, že treba uplatňovať jednotnú politiku v oblasti kriminality s cieľom ochrany spoločnosti. Ďalej vzali do úvahy, že boj proti závažnej trestnej činnosti, ktorá sa stala narastajúcim medzinárodným problémom, vyžaduje použitie moderných a účinných metód na medzinárodnej úrovni. Veria, že jednou z týchto metód je zhabanie ziskov, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti. Napokon vzali do úvahy, že na dosiahnutie tohto cieľa musí byť vytvorený dobre fungujúci systém medzinárodnej spolupráce.
Definícia pojmov na účely dohovoru
Z článku 1 dohovoru je evidentné, že na účely tohto dohovoru sa pojmom
a) "zisk" rozumie akýkoľvek ekonomický prospech plynúci z trestnej činnosti. Tento prospech môže pozostávať z akéhokoľvek vlastníctva, ktoré je definované ďalej, t. j. v písmene b) tohto článku,
b) "majetok" rozumie majetok akéhokoľvek druhu, či už sú to hnuteľné alebo nehnuteľné statky, hnuteľné alebo nehnuteľné veci, právne dokumenty alebo nástroje potvrdzujúce vlastnícke právo alebo podiel na tomto vlastníctve,
c) "nástroje" rozumejú akékoľvek veci použité alebo určené na použitie akýmkoľvek spôsobom, vcelku alebo čiastočne, na spáchanie trestného činu alebo viacerých trestných činov,
d) "konfiškácia" rozumie trest alebo opatrenie, ktoré je nariadené súdom v konaní o trestnom čine alebo trestných činov a ktoré v konečnom dôsledku znamená odňatie vlastníctva,
e) "východiskový trestný čin" rozumie akýkoľvek trestný čin majúci za následok vznik neoprávneného majetkového prospechu, ktorý môže byť predmetom protiprávneho činu definovaného v článku 6 tohto dohovoru -- "pranie špinavých peňazí".
Opatrenia prijaté na národnej úrovni
Do článku 2 dohovoru sú premietnuté opatrenia na konfiškáciu. "Každá strana prijme legislatívne alebo iné opatrenia, ktoré sú potrebné na umožnenie konfiškácie nástrojov a ziskov alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá týmto ziskom" (ods. 1). Podľa odseku 2 tohto článku každá strana však môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že odsek 1 článku 2 sa vzťahuje iba na trestné činy alebo druhy trestných činov uvedené vo vyhlásení. Obsahom článku 3 dohovoru sú vyšetrovacie a predbežné opatrenia. "Každá strana prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na umožnenie identifikácie a sledovania vlastníctva podliehajúceho konfiškácii v intenciách článku 2 odsek 1 a na zabránenie akejkoľvek manipulácii, akéhokoľvek prevodu alebo disponovania s týmto vlastníctvom." Špeciálne vyšetrovacie právomoci a techniky sú implikované do článku 4 dohovoru. "Každá strana prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby bola daná právomoc súdom alebo iným kompetentným orgánom nariadiť sprístupnenie alebo zhabanie bankových, finančných alebo obchodných spisov na účely vykonania opatrení uvedených v článkoch 2 a 3 tohto dohovoru" (porov. ods. 1 čl. 4). V nadväznosti na uvedené sa akcentuje, že žiadna strana nesmie odmietnuť konať podľa tohto článku s odvolaním sa na bankové tajomstvo. Dikcia odseku 2 článku 4 je v podstate o tom, že každá strana zváži prijatie legislatívnych a iných opatrení, ktoré sú potrebné na to, aby mohla použiť špecifické vyšetrovacie techniky umožňujúce identifikáciu a sledovanie zisku a zhromažďovanie dôkazov, ktoré sa naň vzťahujú. Medzi takéto techniky patria
-- príkazy na sledovanie bankových účtov,
-- pozorovanie,
-- zachytávanie telekomunikačných správ,
-- prístup k informačným systémom a
-- príkazy na vystavenie špeciálnych dokladov.
Dohovor pamätá aj na právnu nápravu, a to v článku 5 -- "každá strana prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby osoby postihnuté opatreniami podľa už citovaných článkov 2 (opatrenia na konfiškáciu) a 3 (vyšetrovacie a predbežné opatrenia) tohto dohovoru mali účinné právne prostriedky na ochranu svojich práv.
Pranie špinavých peňazí
Pri definícii pojmov, konkrétne pojmu "východiskový trestný čin", bol urobený odkaz na článok 6 dohovoru -- "pranie špinavých peňazí". V zmysle odseku 1 tohto článku každá strana prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na zavedenie týchto činov ako trestných podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, ak boli tieto činy spáchané úmyselne:
a) prechod alebo prevod vlastníctva s vedomím, že toto vlastníctvo je ziskom, na účel ukrytia alebo zatajenia nezákonného pôvodu tohto vlastníctva alebo na účel pomoci akejkoľvek osobe, ktorá sa podieľala na primárnom trestnom čine, aby sa vyhla právnym následkom svojho konania,
b) zakrývanie alebo zatajovanie povahy, pôvodu, miesta, disponovania, pohybu vlastníctva alebo práv spojených s vlastníctvom, vediac, že toto vlastníctvo je ziskom, a s výhradou svojich ústavných zásad a základných pojmov svojho právneho systému,
c) nadobudnutie, držba alebo užívanie vlastníctva , o ktorom je v čase jeho prijatia známe, že bolo ziskom,
d) spoluúčasť, zhluknutie alebo spolčenie sa na spáchanie, pokus o spáchanie a podporovanie trestného činu, navádzanie na trestný čin, uľahčovanie a návod na spáchanie akéhokoľvek z trestných činov zavedených v súlade s týmto článkom.
Na účely uplatnenia alebo použitia odseku 1 článku 6:
* nie je rozhodujúca skutočnosť, či je primárny trestný čin predmetom trestného zákonodarstva strany,
* môže byť stanovené, že trestné činy uvedené v tomto odseku sa nevzťahujú na osoby, ktoré spáchali primárny trestný čin,
* vedomosť, úmysel alebo motív ako znak činov uvedených v tomto odseku sa posúdia podľa objektívnych skutkových okolností.
Z odseku 3 článku 6 dohovoru vyplýva, že každá strana môže prijať opatrenia, ktoré považuje za potrebné na zavedenie všetkých alebo niektorých činov uvedených v odseku 1 článku 6 ako trestných činov podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, a to vo všetkých alebo v niektorých z týchto prípadov, ak páchateľ
a) mal predpokladať, že vlastníctvo bolo ziskom,
b) konal s úmyslom dosiahnuť zisk,
c) konal s úmyslom napomôcť pokračovanie v trestnej činnosti.
Treba pripomenúť, že každá strana môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že odsek 1 článku 6 dohovoru sa vzťahuje len na trestné činy alebo na druhy trestných činov uvedených vo vyhlásení (porov. ods. 4 čl. 6).
Medzinárodná spolupráca, záverečné ustanovenia
Pre všeobecnú informáciu v stručnosti uvádzame, že otázky súvisiace s medzinárodnou spoluprácou sú obsahom III. kapitoly dohovoru, oddiel 1 až 7 (čl. 7 -- 35). Do kapitoly IV patria záverečné ustanovenia: podpis a nadobudnutie platnosti dohovoru (čl. 36), prístup k dohovoru (čl. 37), územná pôsobnosť dohovoru (čl. 38), vzťah k iným dohovorom a dohodám (čl. 39), výhrady k dohovoru (čl. 40), dodatky k dohovoru (čl. 41), urovnanie sporov (čl. 42), výpoveď dohovoru (čl. 43) a oznámenia generálneho tajomníka Rady Európy (čl. 44). V kontexte napísaného nemožno nespomenúť, že týmto dohovorom nie sú dotknuté práva a záväzky, ktoré vyplývajú z medzinárodných mnohostranných dohovorov týkajúcich sa osobitných otázok, že zmluvné strany dohovoru môžu medzi sebou navzájom uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktorých predmetom budú otázky upravené týmto dohovorom, a to s cieľom doplniť alebo posilniť jeho ustanovenia alebo s cieľom uľahčiť aplikácie zásad v ňom zahrnutých, ale aj to, že ak už dve alebo viaceré strany uzavreli dohodu alebo zmluvu, ktorej predmetom sú otázky upravené týmto dohovorom, alebo ak si už tieto strany inak upravili svoje vzťahy týkajúce sa týchto otázok, sú tieto strany oprávnené aplikovať túto dohodu alebo zmluvu namiesto tohto dohovoru alebo primerane regulovať svoje vzťahy, pravda, za predpokladu, že to uľahčí medzinárodnú spoluprácu. Pokiaľ ide o problematiku urovnania prípadných sporov, strany sa budú snažiť vyriešiť vzájomný spor týkajúci sa výkladu alebo vykonávania tohto dohovoru predovšetkým vyjednávaním alebo inými mierovými prostriedkami podľa svojho výberu vrátane predloženia sporu Európskemu výboru pre problémy kriminality, ktorého rozhodnutie bude záväzné pre obidve strany alebo Medzinárodnému súdnemu dvoru (podľa toho, ako sa strany dohodnú). Z dohovoru tiež vyplýva, že Európsky výbor pre problémy kriminality Rady Európy bude stále informovaný o výklade a vykonávaní dohovoru.