Už o 17 dní začne platiť zákon, podľa ktorého bude možné firmy, spolky, ale aj zväzy či politické strany odsúdiť za takmer všetky bežné trestné činy. S výnimkou tých, ktoré by nedávali zmysel, napríklad za fyzické napadnutie.
Stíhanie však bude možné napríklad za neodvedenú daň, manipuláciu s verejnou zákazkou, za korupciu, ak sa firme dokážu úplatky, alebo trebárs za sexuálne zneužívanie, ak sa nájde dôkaz, že spoločnosť podniká v obchode s ľuďmi.
Niet žalobcu, niet sudcu
Potrestať firmu u nás dovoľuje zákon od roku 2010, no jedine tak, že sa súčasne potrestá aj fyzická osoba. Znamená to, že najprv sa musí dokázať jednotlivcovi, či spáchal trestný čin, až potom možno stíhať v rovnakej súvislosti i spoločnosť. Uvedený postup sa nazýva nepriama trestná zodpovednosť právnických osôb – trestom je v tomto prípade zhabanie peňazí alebo majetku. Takýto zákon však v slovenskej praxi absolútne nefungoval. Bezzubosť mu vyčítali tak experti, ako aj Brusel. Práve to dohnalo našu vládu k zmene.
Pravidlá sa teraz počínajúc prvým júlom výrazne zmenia – zavedením priamej trestnej zodpovednosti firiem. Tie sa budú hnať pred súd aj bez toho, aby sa najprv musel dokazovať trestný čin fyzickej osobe. Našim firmám bude po prvýkrát hroziť aj najvyšší „trest smrti“. Likvidácia.
Široká škála trestov
Nový zákon oproti minulosti rozšíri najmä škálu trestných činov. Budú medzi nimi napríklad ekologické zločiny, delikty s neoprávneným zamestnávaním, s podplácaním či manipulovaním s eurofondmi. Po novom už s postihom firmy nemusí súvisieť postih voči jednotlivcovi, ani odhalenie, pri ktorom by fyzická osoba prekročila zákon.
Odborníkom však medzi deliktmi niektoré závažné previnenia chýbajú. Predovšetkým – podvod, sprenevera a poškodzovanie veriteľa, tvrdí napríklad Tomáš Korman z advokátskej kancelárie Taylor Wessing. Nielen to. Ako zdôrazňuje Ľubica Martináková zo spoločnosti Accace, český zákon, ktorý bol inšpiráciou pre slovenský, obsahuje ešte širší okruh osôb, ktorých konanie môže byť pričítateľné právnickej osobe.
Trestom pre firmy bude škála postihov od prepadu majetku, cez zákaz činnosti či verejných zákaziek, pokutu do 1,6 milióna eur až po spomínané zrušenie podniku.
Slovenskí podnikatelia sa zavedeniu tohto zákona roky bránili. Bude to pohon na nepohodlné subjekty, tvrdia. Dodnes súdy podľa „starého“ zákona dokončili konanie len pri troch firmách. Aj to len v málo závažných prípadoch.
--------------------------------------------------------------------------------
V novom zákone chýba viacero závažných deliktov
Advokátsky koncipient Tomáš Korman z advokátskej kancelárie Taylor Wessing, v rozhovore pre Hospodárske noviny:
Kde je najväčšia slabina zákona?
Nie je to ani tak text zákona ako skôr personálne a organizačné možnosti orgánov, ktoré budú tento druh kriminality riešiť. Čo sa týka obsahu zákona, považujem za najväčšiu slabinu rozsah trestnej zodpovednosti, ktorý spĺňa len minimálne požiadavky vyplývajúce Slovensku z medzinárodných zmlúv. Právnické osoby tak nemožno postihovať za viacero bežných trestných činov.
Ktoré napríklad?
Podvod, sprenevera či poškodzovanie veriteľa.
Podľa vás sa nový zákon dotkne najmä veľkých korporácií s mnohými zamestnancami. Prečo?
Veľké korporácie budú posudzovať interné kontrolné procesy tak, že budú zisťovať, či sú existujúce opatrenia s presahom na možnosť zbaviť sa trestnej zodpovednosti podľa nového zákona dostatočné. Samozrejme, minimálne požiadavky na rozsah, kvalitu či efektivitu interných procesov postačujúcich, aby sa zbavili zodpovednosti právnickej osoby, pomôže definovať až aplikačná prax.
Orgány vyšetrujúce a stíhajúce obchodnú kriminalitu boli dosiaľ málo efektívne. Má tento zákon šancu priniesť niečo nové?
Zrejme chvíľu potrvá, kým aplikačná prax zavedie jednotný spôsob uplatňovania a výkladu ustanovení. V slovenskom práve ide koniec koncov o nový inštitút s viacerými značnými odlišnosťami v porovnaní s existujúcim trestným stíhaním voči právnickým osobám.
V ktorej oblasti by zákon mohol pomôcť najviac?
Trestná zodpovednosť právnickej osoby môže priniesť výsledky tam, kde je v dôsledku zložitejších organizačných štruktúr v rámci spoločnosti náročné pripísať nezákonné konanie konkrétnemu jednotlivcovi.
Nie je právne zložité odlíšiť zodpovednosť firemného orgánu a jednotlivca?
Vzhľadom na nastavenie zákona nie je potrebné určiť hranicu medzi zodpovednosťou právnickej a fyzickej osoby, obe môžu existovať popri sebe. Ak sa splnia podmienky pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby podľa zákona, bude sa podľa neho zodpovedať. Ak je zároveň možné určiť, ktorá fyzická osoba sa dopustila protiprávneho konania, možno samostatne v trestnom konaní postupovať aj proti nej. Obe uloženia trestu sú autonómne. Podobne je to vo väčšine štátov EÚ.
Právo pozná aj tzv. oznámenie zamestnanca o nepoctivom postupe zamestnávateľa, čo je však zatiaľ zriedkavé. Mohli by sa i tieto prípady objaviť častejšie?
Nemyslím, že by zavedenie trestnej zodpovednosti firiem ovplyvnilo ohlasovanie nezákonných praktík zamestnávateľov. Rozsah oznamovania protispoločenskej činnosti súvisí omnoho viac s postojom spoločnosti než s legislatívou. Populácia síce vníma korupciu negatívne, avšak pripravenosť aktívne zasiahnuť je na nízkej úrovni.