Koncom mája súd rozhodol v prospech súkromnej školy a zrušil rozhodnutie o pozastavení akreditácie na výučbu práva. Formálne tak potvrdil to, čo sa očakávalo. Škola však prišla o desiatky potenciálnych, ale aj existujúcich študentov.
Žalobu na ministra ste podali na Krajský súd v Bratislave ešte v júni minulého roka, prečo sa rozhodovalo tak dlho?
Výsledok sme, samozrejme, očakávali skôr, avšak pri priemernej dĺžke konaní na našich súdoch je to pochopiteľné.
Máte už informáciu, či sa rezort školstva plánuje odvolať?
Samozrejme, predpovedať to neviem, avšak podľa môjho názoru i vzhľadom na posledné rozhodnutie akreditačnej komisie z apríla tohto roka si myslím, že nie.
Gro problému tkvelo v pobočkách fakulty mimo Bratislavy. Išlo o Prahu, Ostravu, Brno a Žilinu. Prečo ste tieto pracoviská označovali ako konzultačné centrá, a nie ako detašované pracoviská?
Ak si pozrieme vysokoškolský zákon, nenájdeme v ňom žiaden pojem ako detašované či vysunuté pracovisko, a už tobôž nie konzultačné centrum. Keďže to zákon vôbec nerieši, môžeme ho nazývať ako chceme. To je celý problém tohto vákua v zákone. Akreditačná komisia dospela k záveru, že ak chce škola vykonávať študijný program mimo miesta sídla vysokej školy, musí si ho nechať osobitne akreditovať. To je však vysvetlenie, ktoré zaviedla akreditačná komisia, v zákone sa to nerieši.
Čo prinútilo komisiu k tomuto vysvetleniu?
Akreditačná komisia chcela vyčistiť situáciu vo vysokom školstve na Slovensku. V septembri minulého roka ministerstvo konštatovalo, že sa im počet neakreditovaných pracovísk mimo sídla školy podarilo znížiť približne o 80. Avšak ja sa pýtam, voči ktorej škole minister zakročil takým spôsobom, že by jej pozastavil akreditáciu? Takýchto verejných, ale aj súkromných škôl bolo na Slovensku niekoľko. Ani jednej sa však nepozastavila akreditácia.
Nemala vaše pracoviská v Česku akreditovať ich akreditačná komisia?
My sme ich dávali na akreditáciu českej komisii ešte skôr, ako sme vstúpili do slovenského procesu.
Súviselo to s vyjadreniami českej advokátskej komory o neprijímaní absolventov vašej fakulty?
Česká advokátska komora si vylobovala zmenu zákona, podľa ktorej do pozície advokátskeho koncipienta môže byť zapísaný len absolvent českej verejnej právnickej fakulty. Preto sme potrebovali českú akreditáciu, aby sme mohli vystupovať ako česká škola, ktorá vyučuje české právo. Táto zmena sa netýkala len nás, ale akejkoľvek zahraničnej právnickej fakulty. V Česku sa rozhodli, že bez uznaného diplomu nepustia do komory napríklad ani absolventa Oxfordu. Absolvent zahraničnej právnickej fakulty môže byť zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov po vykonaní rozdielových skúšok na niektorej verejnej právnickej fakulte v Českej republike.
Preto ste sa rozhodli zrušiť pobočky mimo Bratislavy?
V marci minulého roka sme vstúpili ako celá škola do procesu komplexnej akreditácie a zároveň sme našej komisii oznámili, že nebudeme ďalej prevádzkovať iné pracoviská okrem Bratislavy, a to aj v vzhľadom na jej odporúčania týkajúce sa spomínanej výučby mimo miesta sídla školy. Návrat do Čiech však nevylučujeme, jediná cesta momentálne vedie len cestou akreditácie študijných programov novovytvoreným národným akreditačným úradom v Českej republike.
Nebol problém, že ste tieto pracoviská ešte len plánovali zrušiť, a že ste tak neurobili okamžite?
My sme k tomu mali doklad z rozhodnutia správnej rady, že tieto pracoviská rušíme, a že študentov presunieme do Bratislavy, nebol to teda len sľub, ale fakt. Študentom sme zároveň oznámili, že tak robíme na základe stanoviska akreditačnej komisie. Zrušiť pracovisko zo dňa na deň sa nedá, aj kvôli prebiehajúcemu ročníku.
Čo vám teda v rozhodnutí ministerstvo vyčítalo?
V rozhodnutí ministra o pozastavení našej akreditácie nebolo v časti odôvodnenia nič. Nebolo v ňom uvedené, v čom sme pochybili, v čom vidia chybu, prípadne aké mali dôvody takto rozhodnúť. Rozhodnutia ani len nekonkretizovali závery akreditačnej komisie, na základe ktorých mali byť rozhodnutia vydané.
Upozornil vás niekto dopredu, že k takémuto rozhodnutiu dôjde?
Nie. Ministra Draxlera sme sa snažili ihneď po tomto rozhodnutí kontaktovať, dokonca dvakrát. Osobne som šiel za ním so stanoviskom, v ktorom sme oznámili, že ak je problém v našich detašovaných pracoviskách v Česku alebo na Slovensku, tak sme už štyri mesiace predtým akreditačnej komisii oznámili, že s pracoviskami od septembra nepočítame. Zároveň sme mu navrhli, aby minister svoje rozhodnutie zrušil a nech nechá v rámci komplexnej akreditácie tieto skutočnosti preveriť. Minister na to nereagoval. Po dvoch týždňoch sme písali opäť a argumentovali veľkými škodami, ktoré nám zákazom prijímať nových študentov vznikali.
Bola teda žaloba nutná?
Uvedomujeme si, že žaloba je krajný prostriedok. Je neštandardné, aby vysoká škola žalovala šéfa rezortu školstva. Na druhej strane sme boli presvedčení o svojej pravde, a taktiež že sme boli trestaní za niečo, čo bolo už dávno vyriešené. Využili sme len naše ústavné právo na súdnu ochranu svojich práv.
V júli minulého roka sa predbežným opatrením rozhodlo o odklade vykonateľnosti rozhodnutia ministra, čo prakticky znamenalo, že ste mohli opäť začať prijímať študentov. O tomto však rozhodovala sudkyňa Peťovská, ktorá bola v tom čase externým vyučujúcim na vašej fakulte. Nepovažovali ste to za problém?
U nás externe pôsobí veľa pedagógov z prostredia súdov, advokácie a podobne. Sudkyňa Peťovská sa zaujatá necítila. Napriek tomu, po tom, čo túto skutočnosť namietlo ministerstvo školstva, najvyšší súd rozhodol tak, že vo veci už ďalej rozhodovať nemôže a v senáte bola nahradená. Aj v merite veci teda opäť rozhodoval trojčlenný senát bez sudkyne Peťovskej.
Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti však ostalo nezmenené, napriek tomu, že o ňom rozhodovala sudkyňa, ktorú najvyšší súd uznal za zaujatú.
Toto ani ministerstvo nenamietalo. Prekážalo im len to, aby nerozhodovala v ďalšom konaní a nerozhodovala o merite veci.
Hovorili ste, že ministerstvo v rozhodnutí o pozastavení akreditácie dôvody svojho konania neuviedlo. Aké dôvody teda predniesli v konaní pred krajským súdom?
Počas pojednávania ministerstvo len opäť odkazovalo na závery akreditačnej komisie, avšak nevedeli právne argumentovať prečo v ich rozhodnutiach chýba odôvodnenie či poučenie o opravnom prostriedku, alebo konkretizácia záverov akreditačnej komisie.
Ako je podľa vás možné, že takéto neúplné rozhodnutie vôbec minister podpísal?
Domnievam sa, že to bola chyba manažmentu ministerstva školstva. O tom, prečo k nej došlo a kto za tým bol, špekulovať nechcem, my to však vidíme ako účelový postup. V každom prípade ako právnici sme to i vzhľadom na nedostatky rozhodnutia jednoducho museli právne využiť. Momentálne sme radi, že nám dal súd za pravdu.
Rozhodnutie súdu vlastne len formálne potvrdilo to, čo koniec koncov konštatovala v apríli aj akreditačná komisia. Ovplyvní to nejako aktuálne vedenie rezortu?
Rozhodnutie súdu vlastne len formálne potvrdilo to, čo koniec koncov konštatovala v apríli aj akreditačná komisia. Ovplyvní to nejako aktuálne vedenie rezortu?
Akreditačný proces prebiehal aj napriek konaniu na súde, a to od marca 2015 do apríla tohto roka. Komisia nám napokon všetky práva na výučbu študijných programov priznala, čo vlastne znamená, že nový minister Plavčan teda aktuálne nebude rozhodovať na základe rozhodnutia súdu, avšak na základe aprílového rozhodnutia akreditačnej komisie. Právne účinky rozhodnutia krajského súdu spočívajú teda fakticky len v tom, že rozhodnutia ministra Draxlera sa zrušili avšak vzhľadom nato, že naša škola má v súčasnosti ukončenú komplexnú akreditáciu, ministerstvo školstva už opätovne v tejto veci rozhodnúť nemôže.
Asi sa zhodneme, že ide koniec koncov o Pyrrhovo víťazstvo. O koľko študentov ste prišli?
Študentov sme nemohli prijímať v najkritickejšom období, a to od mája do júla. Odhadujeme, že sme prišli o 180 až 200 študentov hlásiacich sa na bakalársky študijný program a ďalších 30 až 40 študentov sa podľa nášho názoru rozhodlo kvôli pozastaveniu akreditácie nenastúpiť na magisterské štúdium.
Plánujete žiadať ministerstvo o náhradu škody?
To je otázka na správnu radu školy a na majiteľov školy, či zvážia právne kroky. Treba však povedať, že táto škoda sa veľmi ťažko bude naprávať, keďže nejde len o majetkovú, ale aj nemajetkovú ujmu na dobrom mene školy. Skvelým príkladom je napríklad trestný čin ohovárania, keď síce súd zistí, že bola naplnená skutková podstata deliktu ohovárania, napriek tomu sa poškodená osoba len ťažko môže očistiť.
Aký je záujem aktuálne? Stále pociťujete negatívne ,,dozvuky“?
Už teraz sa ukazuje, že počet študentov sa oproti minulému roku zvyšuje, a to najmä po očistení dobrého mena fakulty práva našej školy a tiež po inovácií akreditovaných študijných programov.
Kto je Jaroslav Ivor
Profesor Ivor je bývalým riaditeľom úradu vyšetrovania Policajného zboru na ministerstve vnútra, od roku 2007 dekanom Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy a taktiež jedným z najuznávanejších slovenských odborníkov na trestné právo. Na fakulte je garantom bakalárskeho a magisterského štúdia v odbore Právo a doktorandského štúdia v odbore Trestné právo. Prednáša trestné právo hmotné a procesné, Aplikované trestné právo a Repetitórium z trestného práva. Je predsedom Spoločnosti pre trestné právo a kriminológiu so sídlom v Žiline a členom Komisie pre vydávanie stanovísk pre Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.
Žalobu na ministra ste podali na Krajský súd v Bratislave ešte v júni minulého roka, prečo sa rozhodovalo tak dlho?
Výsledok sme, samozrejme, očakávali skôr, avšak pri priemernej dĺžke konaní na našich súdoch je to pochopiteľné.
Máte už informáciu, či sa rezort školstva plánuje odvolať?
Samozrejme, predpovedať to neviem, avšak podľa môjho názoru i vzhľadom na posledné rozhodnutie akreditačnej komisie z apríla tohto roka si myslím, že nie.
Gro problému tkvelo v pobočkách fakulty mimo Bratislavy. Išlo o Prahu, Ostravu, Brno a Žilinu. Prečo ste tieto pracoviská označovali ako konzultačné centrá, a nie ako detašované pracoviská?
Ak si pozrieme vysokoškolský zákon, nenájdeme v ňom žiaden pojem ako detašované či vysunuté pracovisko, a už tobôž nie konzultačné centrum. Keďže to zákon vôbec nerieši, môžeme ho nazývať ako chceme. To je celý problém tohto vákua v zákone. Akreditačná komisia dospela k záveru, že ak chce škola vykonávať študijný program mimo miesta sídla vysokej školy, musí si ho nechať osobitne akreditovať. To je však vysvetlenie, ktoré zaviedla akreditačná komisia, v zákone sa to nerieši.
Čo prinútilo komisiu k tomuto vysvetleniu?
Akreditačná komisia chcela vyčistiť situáciu vo vysokom školstve na Slovensku. V septembri minulého roka ministerstvo konštatovalo, že sa im počet neakreditovaných pracovísk mimo sídla školy podarilo znížiť približne o 80. Avšak ja sa pýtam, voči ktorej škole minister zakročil takým spôsobom, že by jej pozastavil akreditáciu? Takýchto verejných, ale aj súkromných škôl bolo na Slovensku niekoľko. Ani jednej sa však nepozastavila akreditácia.
Nemala vaše pracoviská v Česku akreditovať ich akreditačná komisia?
My sme ich dávali na akreditáciu českej komisii ešte skôr, ako sme vstúpili do slovenského procesu.
Súviselo to s vyjadreniami českej advokátskej komory o neprijímaní absolventov vašej fakulty?
Česká advokátska komora si vylobovala zmenu zákona, podľa ktorej do pozície advokátskeho koncipienta môže byť zapísaný len absolvent českej verejnej právnickej fakulty. Preto sme potrebovali českú akreditáciu, aby sme mohli vystupovať ako česká škola, ktorá vyučuje české právo. Táto zmena sa netýkala len nás, ale akejkoľvek zahraničnej právnickej fakulty. V Česku sa rozhodli, že bez uznaného diplomu nepustia do komory napríklad ani absolventa Oxfordu. Absolvent zahraničnej právnickej fakulty môže byť zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov po vykonaní rozdielových skúšok na niektorej verejnej právnickej fakulte v Českej republike.
Preto ste sa rozhodli zrušiť pobočky mimo Bratislavy?
V marci minulého roka sme vstúpili ako celá škola do procesu komplexnej akreditácie a zároveň sme našej komisii oznámili, že nebudeme ďalej prevádzkovať iné pracoviská okrem Bratislavy, a to aj v vzhľadom na jej odporúčania týkajúce sa spomínanej výučby mimo miesta sídla školy. Návrat do Čiech však nevylučujeme, jediná cesta momentálne vedie len cestou akreditácie študijných programov novovytvoreným národným akreditačným úradom v Českej republike.
Nebol problém, že ste tieto pracoviská ešte len plánovali zrušiť, a že ste tak neurobili okamžite?
My sme k tomu mali doklad z rozhodnutia správnej rady, že tieto pracoviská rušíme, a že študentov presunieme do Bratislavy, nebol to teda len sľub, ale fakt. Študentom sme zároveň oznámili, že tak robíme na základe stanoviska akreditačnej komisie. Zrušiť pracovisko zo dňa na deň sa nedá, aj kvôli prebiehajúcemu ročníku.
Čo vám teda v rozhodnutí ministerstvo vyčítalo?
V rozhodnutí ministra o pozastavení našej akreditácie nebolo v časti odôvodnenia nič. Nebolo v ňom uvedené, v čom sme pochybili, v čom vidia chybu, prípadne aké mali dôvody takto rozhodnúť. Rozhodnutia ani len nekonkretizovali závery akreditačnej komisie, na základe ktorých mali byť rozhodnutia vydané.
Upozornil vás niekto dopredu, že k takémuto rozhodnutiu dôjde?
Nie. Ministra Draxlera sme sa snažili ihneď po tomto rozhodnutí kontaktovať, dokonca dvakrát. Osobne som šiel za ním so stanoviskom, v ktorom sme oznámili, že ak je problém v našich detašovaných pracoviskách v Česku alebo na Slovensku, tak sme už štyri mesiace predtým akreditačnej komisii oznámili, že s pracoviskami od septembra nepočítame. Zároveň sme mu navrhli, aby minister svoje rozhodnutie zrušil a nech nechá v rámci komplexnej akreditácie tieto skutočnosti preveriť. Minister na to nereagoval. Po dvoch týždňoch sme písali opäť a argumentovali veľkými škodami, ktoré nám zákazom prijímať nových študentov vznikali.
Bola teda žaloba nutná?
Uvedomujeme si, že žaloba je krajný prostriedok. Je neštandardné, aby vysoká škola žalovala šéfa rezortu školstva. Na druhej strane sme boli presvedčení o svojej pravde, a taktiež že sme boli trestaní za niečo, čo bolo už dávno vyriešené. Využili sme len naše ústavné právo na súdnu ochranu svojich práv.
V júli minulého roka sa predbežným opatrením rozhodlo o odklade vykonateľnosti rozhodnutia ministra, čo prakticky znamenalo, že ste mohli opäť začať prijímať študentov. O tomto však rozhodovala sudkyňa Peťovská, ktorá bola v tom čase externým vyučujúcim na vašej fakulte. Nepovažovali ste to za problém?
U nás externe pôsobí veľa pedagógov z prostredia súdov, advokácie a podobne. Sudkyňa Peťovská sa zaujatá necítila. Napriek tomu, po tom, čo túto skutočnosť namietlo ministerstvo školstva, najvyšší súd rozhodol tak, že vo veci už ďalej rozhodovať nemôže a v senáte bola nahradená. Aj v merite veci teda opäť rozhodoval trojčlenný senát bez sudkyne Peťovskej.
Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti však ostalo nezmenené, napriek tomu, že o ňom rozhodovala sudkyňa, ktorú najvyšší súd uznal za zaujatú.
Toto ani ministerstvo nenamietalo. Prekážalo im len to, aby nerozhodovala v ďalšom konaní a nerozhodovala o merite veci.
Hovorili ste, že ministerstvo v rozhodnutí o pozastavení akreditácie dôvody svojho konania neuviedlo. Aké dôvody teda predniesli v konaní pred krajským súdom?
Počas pojednávania ministerstvo len opäť odkazovalo na závery akreditačnej komisie, avšak nevedeli právne argumentovať prečo v ich rozhodnutiach chýba odôvodnenie či poučenie o opravnom prostriedku, alebo konkretizácia záverov akreditačnej komisie.
Ako je podľa vás možné, že takéto neúplné rozhodnutie vôbec minister podpísal?
Domnievam sa, že to bola chyba manažmentu ministerstva školstva. O tom, prečo k nej došlo a kto za tým bol, špekulovať nechcem, my to však vidíme ako účelový postup. V každom prípade ako právnici sme to i vzhľadom na nedostatky rozhodnutia jednoducho museli právne využiť. Momentálne sme radi, že nám dal súd za pravdu.
Rozhodnutie súdu vlastne len formálne potvrdilo to, čo koniec koncov konštatovala v apríli aj akreditačná komisia. Ovplyvní to nejako aktuálne vedenie rezortu?
Rozhodnutie súdu vlastne len formálne potvrdilo to, čo koniec koncov konštatovala v apríli aj akreditačná komisia. Ovplyvní to nejako aktuálne vedenie rezortu?
Akreditačný proces prebiehal aj napriek konaniu na súde, a to od marca 2015 do apríla tohto roka. Komisia nám napokon všetky práva na výučbu študijných programov priznala, čo vlastne znamená, že nový minister Plavčan teda aktuálne nebude rozhodovať na základe rozhodnutia súdu, avšak na základe aprílového rozhodnutia akreditačnej komisie. Právne účinky rozhodnutia krajského súdu spočívajú teda fakticky len v tom, že rozhodnutia ministra Draxlera sa zrušili avšak vzhľadom nato, že naša škola má v súčasnosti ukončenú komplexnú akreditáciu, ministerstvo školstva už opätovne v tejto veci rozhodnúť nemôže.
Asi sa zhodneme, že ide koniec koncov o Pyrrhovo víťazstvo. O koľko študentov ste prišli?
Študentov sme nemohli prijímať v najkritickejšom období, a to od mája do júla. Odhadujeme, že sme prišli o 180 až 200 študentov hlásiacich sa na bakalársky študijný program a ďalších 30 až 40 študentov sa podľa nášho názoru rozhodlo kvôli pozastaveniu akreditácie nenastúpiť na magisterské štúdium.
Plánujete žiadať ministerstvo o náhradu škody?
To je otázka na správnu radu školy a na majiteľov školy, či zvážia právne kroky. Treba však povedať, že táto škoda sa veľmi ťažko bude naprávať, keďže nejde len o majetkovú, ale aj nemajetkovú ujmu na dobrom mene školy. Skvelým príkladom je napríklad trestný čin ohovárania, keď síce súd zistí, že bola naplnená skutková podstata deliktu ohovárania, napriek tomu sa poškodená osoba len ťažko môže očistiť.
Aký je záujem aktuálne? Stále pociťujete negatívne ,,dozvuky“?
Už teraz sa ukazuje, že počet študentov sa oproti minulému roku zvyšuje, a to najmä po očistení dobrého mena fakulty práva našej školy a tiež po inovácií akreditovaných študijných programov.
Kto je Jaroslav Ivor
Profesor Ivor je bývalým riaditeľom úradu vyšetrovania Policajného zboru na ministerstve vnútra, od roku 2007 dekanom Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy a taktiež jedným z najuznávanejších slovenských odborníkov na trestné právo. Na fakulte je garantom bakalárskeho a magisterského štúdia v odbore Právo a doktorandského štúdia v odbore Trestné právo. Prednáša trestné právo hmotné a procesné, Aplikované trestné právo a Repetitórium z trestného práva. Je predsedom Spoločnosti pre trestné právo a kriminológiu so sídlom v Žiline a členom Komisie pre vydávanie stanovísk pre Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.