Odborári a niektorí predstavitelia krajských školských úradov sa však obávajú, že napriek týmto deklaráciám sa budú lukratívne budovy využívať na ekonomické účely.
Potreba zákona?
Indície o prenájme zrekonštruovaných budov škôl, ktoré sa v rámci racionalizácie presťahovali do menej vhodných priestorov, má napríklad Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. "Privítali by sme zákon, podľa ktorého by bolo možné prenajať budovu až vtedy, keď sa naplnia všetky potreby školstva v regióne," poznamenal podpredseda odborového zväzu Jozef Lužák. Podobné skúsenosti má aj prednosta Krajského školského úradu v Bratislave Ľubomír Pajtinka, podľa ktorého sa "z uvoľnených budov často stáva zaujímavá obchodná komodita". Považuje za chybu, že sa nepodarilo uzákoniť princíp, podľa ktorého by v budovách škôlmali byť predovšetkým výchovno-vzdelávacie procesy podporujúce európsky trend celoživotného vzdelávania. Slovensko v tomto za Európou výrazne zaostáva.
Opačný názor má štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth, ktorý odmieta direktívne riadenie štátu. "Štát nemôže samospráve diktovať, ako má nakladať s majetkom," dodal. Je však presvedčený, že výnosy z prenájmu budov by sa mali prioritne použiť na obnovu školskej infraštruktúry. Milan Polák z Trenčianskeho samosprávneho kraja je presvedčený, že mnohé z budov sú vzhľadom na demografický pokles pre školstvo nepotrebné. "Samospráva musí reflektovať potreby občanov," dodal.
Domovy dôchodcov i hotely
Podľa podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska Jozefa Mrvu mnohé z obcí prerábajú budovy na domovy sociálnych služieb a využívajú ich na opatrovateľské služby. "Niektoré budovy boli v zlom technickom stave a zostali zatvorené," upozornil. Keďže samospráva nemôže budovy predať, môže ich podľa jeho slov využiť na zabezpečenie ďalších kompetencií alebo prenajať na komerčné účely. Prešovský vyšší územný celok uplatnil obidva prístupy. Do areálu Strednej priemyselnej školy v Sabinove presťahoval podľa hovorkyne Veroniky Fitzekovej Domov sociálnych služieb v Petrovanoch. "Z troch budov domovov mládeže v Humennom sme jednu naplnili študentmi, ostatné dve plánujeme prebudovať na byty a prenajať na podnikateľské účely," priblížila situáciu Fitzeková. Z domova detí v Sabinove by mal vzniknúť hotel pre robotníkov.
Dve plošky:
Presné čísla o tom, koľko budov získala samospráva vďaka zlúčeniu či zrušeniu škôl, nevedia v tejto chvíli obce ani vyššie územné celky. Hovorkyňa ZMOS-u Oľga Gáfriková však nepredpokladá, že uvoľnených budov bude veľa. Potvrdzujú to aj reakcie prednostov krajských školských úradov a zástupcov územných celkov. Voľnú budovu nemá žilinský ani banskobystrický krajský školský úrad, ale ani trnavský, nitriansky a košický.
K 1. septembru prestalo podľa ministerstva školstva existovať 200 základných škôl, päť stredných škôl a dve neštátne školy. V ďalších 496 prípadoch došlo k spojeniu škôl - najčastejšie materskej a základnej. V ostatných prípadoch išlo o zmenu sídla školy či právnickej osoby alebo zrušenie študijného programu. Ministerstvo školstva dostalo viac ako 1 400 žiadostí na úpravu siete škôl, z ktorých 292 prišlo po termíne. Presné čísla o počtoch žiakov a škôl budú známe až po 15. septembri.