Na dovolenku za kalendárny rok má zamestnanec nárok, ak u zamestnávateľa počas nepretržitého trvania pracovného pomeru odpracoval aspoň dva mesiace. Za odpracovaný deň náš Zákonník práce považuje deň, keď zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť svojej zmeny. Ak sa mu nepodarí nazbierať tento počet dní, do úvahy prichádza dovolenka za odpracované dni. Za každých 21 takýchto dní má vtedy zamestnanec nárok na jednu dvanástinu celoročnej výmery dovolenky.
PN-ka môže ochrániť
Zamestnávateľ je zo zákona povinný akceptovať a ospravedlniť dočasnú pracovnú neschopnosť svojho zamestnanca. Z právneho hľadiska PN predstavuje dôležitú osobnú prekážku v práci. „Podstatné je, že jej doba sa na účely výmery dovolenky nepovažuje za výkon práce, čo znamená, že počas jej trvania si zamestnanec potrebný počet dní na vznik nároku na dovolenku neodpracuje,“ hovorí vedúca advokátka v kancelárii Glatzová & Co. Veronika Pázmányová. Výnimkou je však PN-ka, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá. Tú Zákonník práce, naopak, za výkon práce považuje.
Pracovná neschopnosť navyše zamestnanca chráni. „Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, pretože plynie takzvaná ochranná doba. Výpoveď je prípustná, len ak si zamestnanec spôsobil PN úmyselne alebo v dôsledku alkoholu či drog,“ vysvetľuje advokátka. Zamestnávateľ taktiež nemôže počas jej plynutia nariadiť pracovníkovi čerpanie dovolenky. Čo však v prípadoch, keď sa zamestnanec stane PN počas čerpania dovolenky? Jednoducho sa preruší. „Pre zamestnanca je taktiež výhodné, že v prípade, ak pre pracovnú neschopnosť nestihne počas roka vyčerpať zvyšný nárok na dovolenku, ten sa mu prenáša do ďalšieho roka. To platí aj vtedy, ak tento nárok už bol raz do ďalšieho roka prenesený,“ dopĺňa Pázmányová.
Výhodnejší variant
Podľa nej je pre zamestnanca omnoho výhodnejšie, ak si nárokuje dovolenku za kalendárny rok a nie za počet odpracovaných dní. „Dovolenka za kalendárny rok je totiž závislá od času trvania pracovného pomeru a nie od počtu fakticky odpracovaných dní zamestnanca,“ tvrdí advokátka. Ak teda zamestnanec odpracuje za kalendárny rok dva mesiace, nárok na dovolenku za kalendárny rok mu vzniká aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zákonník práce však na druhej strane umožňuje zamestnávateľovi skrátiť už vzniknutý nárok na dovolenku zamestnanca. Jedným z týchto dôvodov sú aj dôležité osobné prekážky v práci, medzi ktoré patrí PN. Tento dôvod sa však vzťahuje len na nárok na dovolenku za kalendárny rok a nie na dovolenku za odpracované dni. Dovolenku navyše nemožno krátiť ani za dobu pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Postup krátenia
Krátenie dovolenky závisí od počtu zameškaných dní. „Za prvých sto dní sa nárok na dovolenku môže krátiť o jednu dvanástinu ročného nároku a následne opäť o jednu dvanástinu za každých ďalších 21 zameškaných dní,“ hovorí Pázmányová. Podľa nej však treba myslieť najmä na to, že Zákonník práce takéto krátenie zamestnávateľom umožňuje, ale neprikazuje. „Vo všeobecnosti však zamestnávatelia k tomuto kroku zvyčajne pristúpia,“ tvrdí advokátka. Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, sa však zamestnancovi môže krátiť len z dôvodov, ktoré vznikli v tom istom roku.
Do počtu dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa započítavajú len pracovné dni. Napríklad sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja, sa do tohto výpočtu nezarátavajú. Ak dôvod na krátenie vznikol potom, ako zamestnanec dovolenku alebo aj jej časť vyčerpal, je povinný takto vyplatenú náhradu mzdy vrátiť.
Nástroj proti špekulantom
Dočasná pracovná neschopnosť nie je a ani nemá byť považovaná za čas podobný dovolenke. Zákonník práce ju považuje len za čas určený na nutnú zdravotnú regeneráciu. Možnosť krátenia dovolenky zamestnávateľom je jedným z účinných prostriedkov, ako zabrániť špekulantom využívať systém na dlhodobé neplnenie svojich pracovných povinností.
Výpočet dovolenky v prípade dlhodobej PN
Ak bol zamestnanec prvých 6 mesiacov a 20 dní roka 2016 na PN, pričom následne by už zvyšok roka pracoval, a tak splnil podmienku odpracovať 60 pracovných dní, potrebnú na vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok, zjednodušený výpočet by vyzeral nasledovne:
45 – 1/12*(45) = 41,25
Odôvodnenie
Od 1. januára do 20. júna uplynulo 118 pracovných dní, za ktoré zamestnávateľ môže skrátiť dovolenku v rozsahu dvoch dvanástin ročného nároku na dovolenku (jedna dvanástina za prvých sto dní). Konečný nárok na dovolenku za kalendárny rok 2016 je teda presne 41,25 dňa.
Keďže Zákonník práce zaokrúhľovanie nároku na dovolenku nerieši, zamestnávateľ môže nárok zaokrúhliť nahor (42 dní) alebo na pol dňa (41,5 dňa) alebo na celé dni (41 dní) podľa vlastnej vôle. Ak je však táto otázka upravená vo vnútorných predpisoch, zamestnávateľ je povinný použiť uvedený spôsob zaokrúhľovania.