Pripravené v spolupráci s advokátmi Tomášom Zahradníkom a Miroslavou Dobrotkovou z kancelárie AK ZAHRADNIK & Spol.
Pravá trestná zodpovednosť firiem v júli už aj u nás
zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb
Ešte pár dní bude na Slovensku ako poslednej krajine v Európskej únii platiť takzvaná nepravá trestná zodpovednosť firiem. V súčasnosti platí, že spoločnosti môže byť za trestný čin, ktorý spáchal štatutárny orgán alebo osoba v inej riadiacej či kontrolnej pozícii, uložená sankcia vo forme ochranného opatrenia. Sankciou je zhabanie sumy od 800 do 1 660 000 eur alebo zhabanie majetku. Najprv sa však spáchanie trestného činu musí dokázať fyzickej osobe. To v praxi spôsobovalo problémy. Od júla sa zavádza pravá trestná zodpovednosť právnických osôb, a to bez ohľadu na trestnosť konania zástupcov firiem – fyzických osôb. Právnická osoba bude trestne zodpovedná za trestný čin, ak bol spáchaný v jej záujme, v jej mene a v rámci jej činnosti.
Nový zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti firiem, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám. Medzi trestné činy, ktoré môžu byť spáchané právnickou osobou, patria napríklad legalizácia príjmu z trestnej činnosti, neoprávnené zamestnávanie, poškodzovanie spotrebiteľa, daňové trestné činy či korupcia. Pokiaľ bude právnickej osobe spáchanie deliktu preukázané, môžu jej byť udelené rôzne tresty od postihnutia majetku, zákazu účasti na verejnom obstarávaní, zákazu prijímania dotácie alebo subvencie až po zákaz činnosti či zrušenie spoločnosti. Nový zákon umožní potrestať široké spektrum právnických osôb. Pokarhané môžu byť politické strany, ale aj nadnárodné spoločnosti. Trestne zodpovedné nebudú právnické osoby zriadené zákonom, medzinárodné organizácie či obce.
Súd môže uložiť právnickej osobe tieto tresty:
· zrušenie právnickej osoby
· prepadnutie majetku
· prepadnutie veci
· peňažný trest vo výške od 1 500 až do 1 600 000 eur
· zákaz činnosti
· zákaz prijímať dotácie
· zákaz prijímať pomoc z fondov EÚ
· zákaz účasti vo verejnom obstarávaní
· zverejnenie odsudzujúceho rozsudku
Nové pravidlá vyvlastňovania od júla
zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim
Odňať alebo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti bude po novom možné iba za súčasného splnenia štyroch podmienok – vyvlastnenie sa dá uskutočniť iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, za primeranú náhradu a iba v prípade, ak cieľ vyvlastnenia nebude možné dosiahnuť dohodou s vlastníkom alebo iným spôsobom. Zásah do vlastníckeho práva musí byť primeraný, čo napríklad znamená, že ak postačuje len obmedzenie vlastníckeho práva, nie je možné pristúpiť až k jeho odňatiu. Pred samotným začatím vyvlastňovacieho konania je príslušný orgán povinný pokúsiť sa o dohodu s vlastníkom. V rámci nej musí byť vlastníkovi ponúknutá buď možnosť výmeny jeho nehnuteľnosti, alebo, ak toto nie je možné alebo to vlastník odmietne, finančná náhrada.
Tá sa určuje znaleckým posudkom a vychádza zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby. Pôjde o hodnotu, ktorú by mala nehnuteľnosť dosiahnuť v danom momente na trhu. Po neúspešnom pokuse o dohodu s vlastníkom môže príslušný orgán pristúpiť k vyvlastneniu, avšak aj počas vyvlastňovacieho konania môžu ešte obe strany uzavrieť dohodu. V súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti konania zákon umožňuje „spojenie veci“. Pôjde o situácie, keď vyvlastnenie smeruje voči viacerým vlastníkom, vyvlastnenie ktorých nehnuteľností vzájomne súvisí. Ak by po vyvlastnení ostala pôvodnému majiteľovi časť pozemku či stavby a nemohol by ich užívať, alebo len s veľkými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť nehnuteľnosti. Vyvlastňovaný to však musí uplatniť v rámci námietky najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Úrad musí informovať verejnosť na svojej úradnej tabuli a na internete o začatí každého takéhoto konania do siedmich dní. Doteraz verejnosť o vyvlastňovacích konaniach nevedela.
Právoplatnosťou o vyvlastnení zanikajú všetky záložné práva. A to aj vrátane exekučného a daňového záložného práva, vecných bremien, predkupných práv a nájomných vzťahov s výnimkou nájmu bytu alebo nebytového priestoru. Keďže naša právna úprava vychádza z princípu, že nájom bytu je chránený, vyvlastniteľ ako nový vlastník je povinný nájomcovi zabezpečiť náhradný byt. To, samozrejme, platí, pokiaľ chce nájomný vzťah ukončiť. Pôvodný vlastník má právo požadovať, aby bolo vyvlastnenie zrušené, ak sa nezačalo s užívaním nehnuteľnosti na účel, na ktorý sa vyvlastnila. Vyvlastnenie sa môže zrušiť aj vtedy, ak vyvlastnený nedostal primeranú náhradu v určenej lehote. Zmenil sa aj takzvaný vyvlastňovací orgán. Vlastník pozemku ich už nebude mať „poruke“. Konanie o vyvlastňovaní bude viesť príslušný okresný úrad v sídle kraja a ministerstvo dopravy bude odvolacím orgánom. Nový zákon bude nadväzovať na nový stavebný zákon, ktorý už problematiku vyvlastnenia upravovať nebude.