Slovenské hrady a zámky vo výpredaji

Sen o vlastnom zámku je možné na Slovensku výhodne uskutočniť. Aspoň na prvý pohľad. Podľa denníka Die Presse, ponuka obsahuje zhruba stovku hradov a zámkov za symbolickú cenu.
Slovenský pamiatkový ústav vydal katalóg, v ktorom sa ponúka "reprezentatívny zámok v nádhernom prostredí" za milión korún (25-tisíc eur) alebo niektoré bývalé šľachtické sídla, napríklad, gotický lovecký zámok Vígľaš zo 14. storočia, za symbolickú korunu (25 centov).
Mnohé historické stavby však už roky čakajú na svojho kupcu, pretože podmienkou na ich získanie je aj renovácia. Napríklad, v prípade Vígľaša to znamená, že kupec sa musí zmluvne zaviazať investovaním aspoň milióna korún v priebehu piatich rokov. Fotografia v katalógu však naznačuje, že táto suma znamená len začiatok, ak sa má súčasnej ruine dodať bývalý lesk.
Prípadné komerčné využitie historických budov, ktoré by sa mohlo stať výhodnou investíciou, zväčša nie je možné kvôli prísnym podmienkam ochrany pamiatok. Podľa Die Presse preto niet divu, že nedostatok peňazí je hlavným motívom úsilia súčasných vlastníkov, zväčša obcí, o predaj objektu. Denník upozorňuje, že niektoré budovy budú musieť byť z katalógu vyškrtnuté kvôli nevyrovnanému vlastníctvu, iné zas pre slovenskú byrokraciu jednoducho neexistujú, pretože nie sú zapísané v pozemkovej knihe.
Množstvo šľachtických sídel sa po zmene dostalo do rúk dedičov bývalých majiteľov alebo cirkvi. Najlukratívnejšie objekty sú však zväčša predané, keďže obce vďaka rôznym podujatiam sú schopné financovať ich prevádzku. Zámky v dobrom stave sa používajú ako turistické atrakcie či prednáškové centrá, organizujú sa tu hradné hry, rytierske turnaje či dni strašidiel. Čoraz väčšej obľube sa tešia aj hudobné festivaly v historickom prostredí.
Pre všetky historické objekty platí pevné pravidlo: čím lacnejšia budova, tým väčšie výdavky na renováciu. Navyše bez lokálnych partnerov sa to nepodarí. Internetové stránky pamiatkového ústavu ponúkajú podrobné informácie iba v slovenčine a povolenie pre cudzincov kupovať nehnuteľnosti neplatí v prípade národných kultúrnych pamiatok. Zahraniční záujemcovia sú teda nútení zakladať na Slovensku firmy alebo nadácie.
Obce sa v predchádzajúcich rokoch stretli aj s problémom nelikvidných záujemcov, ktorí sľúbené investície nezrealizovali. Dve obce v blízkosti Bratislavy sa dodnes pokúšajú očistiť svoje zámky od hypoték, ktoré uzatvorili neseriózni investori. V opačnom prípade by vôbec nemali šancu nájsť kupca a potenciálne turistické magnety by museli nechať spustnúť. Ak však beznádejne finančne slabé obce zostanú nečinne sedieť, aj napriek občianskym iniciatívam a možnosti podporných prostriedkov z európskych fondov by to znamenalo zväčša ďalšie znehodnocovanie objektu.