Od 1. mája tohto roku nadobúda účinnosť novela zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Význam novely je v tom, že sa dotýka dvoch významných inštitútov -- daňovej kontroly a majetkového priznania.
Výkon daňovej kontroly nebol časovo limitovaný
V minulosti tkvel základný problém daňovej kontroly v tom, že zákon nestanovoval maximálny časový limit, dokedy má správca dane ukončiť daňovú kontrolu. Zákon teda neriešil, ako dlho môže daňová kontrola najviac trvať. Preto sa v daňovej praxi niekedy stávalo, že niektoré daňové kontroly trvali aj niekoľko rokov. Pre objektívnosť treba dodať, že k tomu niekedy svojou nečinnosťou a odmietaním spolupráce so správcom dane prispeli aj kontrolované daňové subjekty.
Daňová kontrola má trvať najviac šesť mesiacov
Podľa nového ustanovenia § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov platí, že správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Zákonodarca si však predsa len pootvára dvierka, ako túto lehotu predĺžiť. Novela totiž umožňuje, aby nadriadený orgán správcu dane túto lehotu v zložitých prípadoch primerane predĺžil. Podnet na predĺženie lehoty pôjde pritom od daňového úradu, ktorý primárnu lehotu nestíha. Orgán nadriadený správcovi dane môže polročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžiť najviac o ďalších šesť mesiacov. Môže ju teda predĺžiť aj o menej, povedzme o jeden alebo dva mesiace. Z toho vyplýva, že daňová kontrola môže trvať maximálne jeden rok.
Novela zrušila odhad daňovej povinnosti
Novela č. 114/2003 Z. z. vypustila z textu zákona o správe daní a poplatkov § 31a, ktorý sa venoval odhadu daňovej povinnosti. Povinnosť podávať odhad daňovej povinnosti mali tzv. vybrané daňové subjekty a tie, ktorých touto povinnosťou zaťažil správca dane osobitným rozhodnutím. Odhad daňovej povinnosti sa pri dani z príjmov mal podávať do 31. decembra bežného roka. Z pohľadu podnikateľov išlo len o ďalšie zaťažovanie nadbytočnou administratívou. Je preto dobré, že novela inštitút odhadu daňovej povinnosti s účinnosťou od 1. mája 2003 zrušila. Toto ustanovenie tak platilo len štyri mesiace -- od 1. januára do 30. apríla 2003.
Zo zákona vypadli aj majetkové priznania
Zaujímavé je, že novelizujúci zákon č. 114/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2003 zrušil aj majetkové priznania. Podľa bodu 5 novely sa totiž zo zákona o správe daní a poplatkov vypúšťa práve § 40 o majetkových priznaniach. Bude zaujímavé sledovať, či zákonodarca zrušil tento inštitút definitívne alebo len na skúšku, kým precizuje právnu úpravu podávania majetkových priznaní. Treba povedať, že zákonodarca s inštitútom majetkových priznaní nemal zatiaľ šťastie. Majetkové priznanie má slúžiť na odhalenie a dodanenie nezdanených majetkových prírastkov sankčnou sadzbou dane z príjmu vo výške 38 %. Daňové úrady sa majetkové priznanie v praxi nenaučili využívať. Majetkové priznania sa podávali v roku 1993, 1995 a 1998. Naposledy sa majetkové priznania podávali až na tretí pokus v termíne do 31. októbra 2002 (mali sa podávať do 30. septembra 2001, potom do 31. januára 2002, potom ich podávanie stopol Ústavný súd, takže až tretí pokus bol úspešný -- 31. október 2002). Len je zaujímavé, že zákonodarca zabudol zrušiť aj prílohu č. 2 k zákonu č. 511/1992 Zb., ktorá obsahuje vzor majetkového priznania.
Prechodné ustanovenie
Podľa prechodného ustanovenia § 105a zákona o správe daní a poplatkov sa na ukončenie daňovej kontroly, ktorá sa začala pred 1. májom 2003, vzťahuje ustanovenie § 30a. Čiže aj daňová kontrola, ktorá sa začala pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o správe daní a poplatkov (1. máj 2003), by sa mala ukončiť v zásade do šiestich mesiacov od jej začatia. Celý príspevok je publikovaný v májovej aktualizácii príručky Praktický sprievodca daňami.