Od 1. januára 2003 nadobúda účinnosť zákon č. 511/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (DPH) v znení neskorších predpisov. Medzi významné zmeny zákona patrí úprava postupu a podmienok pri odpočítavaní vstupnej dane platiteľom dane.
Nová úprava vecných podmienok pri odpočítavaní dane na vstupe
Novým znením ustanovení § 20 ods. 1 až 3 zákona o DPH sa mení systém uplatňovania odpočtov dane. Novozavedený systém je založený na princípe vecného priraďovania každého prijatého zdaniteľného plnenia k plneniam, ktoré platiteľ dane uskutočňuje, a to podľa toho, či jednotlivé:
* prijaté zdaniteľné plnenie je určené výlučne na plnenia, ktoré podliehajú dani na výstupe, alebo
* prijaté zdaniteľné plnenie je určené výlučne na plnenia, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 26 zákona o DPH, teda nepodliehajú dani na výstupe, alebo
* prijaté zdaniteľné plnenie je určené súčasne na plnenia podliehajúce dani na výstupe a na plnenia oslobodené od dane podľa § 26 zákona o DPH.
Ak platiteľ dane kúpi tovar, stavbu alebo službu, ktorá je určená výlučne na zdaniteľné plnenia podliehajúce dani na výstupe, môže odpočítať daň v plnej výške. Uvedené platí aj pre prijaté zdaniteľné plnenie určené na vývoz tovaru, vývoz služby a medzinárodnú prepravu. Ak platiteľ dane kúpi tovar, stavbu alebo službu, ktorá je určená výlučne na zdaniteľné plnenia oslobodené od dane podľa § 26 zákona o DPH, nemôže odpočítať daň, pretože tieto zdaniteľné plnenia daňou na výstupe nezdaňuje. Ak platiteľ dane kúpi tovar alebo službu, ktorá je určená súčasne na plnenia podliehajúce dani na výstupe ako aj na plnenia oslobodené od dane podľa § 26 zákona o DPH, môže odpočítať daň len v pomernej výške, ktorá zodpovedá pomeru oslobodených a neoslobodených zdaniteľných plnení platiteľa dane. Pri výpočte pomeru platiteľ dane postupuje podľa § 21 zákona o DPH, teda používa koeficient. Od 1. januára 2003 sa podľa nového znenia § 21 zákona o DPH mení spôsob aplikácie koeficientu.
Nová úprava odpočítavania vstupnej dane, založená na princípe vecného priraďovania každého prijatého zdaniteľného plnenia k plneniam, ktoré platiteľ dane uskutočňuje, vyžaduje posudzovať jednotlivé prijaté zdaniteľné plnenia už pri ich prijatí, či sa týkajú priamo zdaniteľných plnení, pri ktorých možno daň odpočítať (§ 20 ods. 1 zákona o DPH), alebo sa týkajú zdaniteľných plnení, pri ktorých nemožno daň odpočítať (§ 20 ods. 2 zákona o DPH), alebo sa týkajú súčasne oboch uvedených prípadov, a preto daň možno odpočítať len v pomernej výške (§ 20 ods. 3 zákona o DPH).
Na základe takéhoto posúdenia platiteľ dane rozdelí prijaté zdaniteľné plnenia, resp. daňové doklady a zjednodušené daňové doklady o ich obstaraní, do troch skupín:
1. skupina -- daňové doklady a zjednodušené daňové doklady s možnosťou odpočítania dane v plnej výške (§ 20 ods. 1 zákona o DPH),
2. skupina -- daňové doklady a zjednodušené daňové doklady bez možnosti odpočítania dane (§ 20 ods. 2 zákona o DPH),
3. skupina -- daňové doklady a zjednodušené daňové doklady s možnosťou odpočítania dane v pomernej výške (§ 20 ods. 3 zákona o DPH).
Ako vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o DPH do prvej skupiny zaradí platiteľ dane prijaté daňové doklady a zjednodušené daňové doklady týkajúce sa prijatých zdaniteľných plnení:
* na uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré zdaňuje daňou na výstupe,
* na uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 zákona o DPH (vývoz tovaru), § 38 zákona o DPH (vývoz služieb) a § 39 zákona o DPH (medzinárodná preprava a ostatné zdaniteľné plnenia uvedené v tomto paragrafe),
* na bezodplatné poskytnutie reklamných a propagačných predmetov do hodnoty 300 Sk/1 ks, pri ktorých nevzniká daňová povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
Do prvej skupiny budú jednoznačne patriť napr. daňové doklady o nákupe tovaru určeného na ďalší predaj v tuzemsku, na vývoz do zahraničia, ďalej materiál určený na výrobu tovaru predávaného v tuzemsku alebo do zahraničia.
Ako vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o DPH do druhej skupiny zaradí platiteľ dane prijaté daňové doklady a zjednodušené daňové doklady týkajúce sa prijatých zdaniteľných plnení:
* na uskutočnenie zdaniteľných plnení oslobodených od dane podľa § 26 zákona o DPH,
* na činnosti, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami.
Do druhej skupiny budú jednoznačne patriť napr. daňové doklady o nákupe liekov lekárňou, ktoré sa vydávajú na predpis alebo sa voľne predávajú v lekárňach -- výdaj a predaj liekov v hotovosti sú zdaniteľné plnenia oslobodené od dane podľa § 26 a § 32 ods. 2 zákona o DPH. Ako vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o DPH do tretej skupiny zaradí platiteľ dane prijaté daňové doklady a zjednodušené daňové doklady týkajúce sa prijatých zdaniteľných plnení, ktoré nemožno v plnom rozsahu priradiť ani do prvej ani do druhej skupiny, to znamená, že sa týkajú čiastočne uskutočnenia zdaniteľných plnení s možnosťou odpočítania dane a taktiež čiastočne aj uskutočnenia zdaniteľných plnení bez možnosti odpočítania dane. Do tejto skupiny patria aj doklady týkajúce sa prijatých zdaniteľných plnení, pri ktorých platiteľ dane nevie určiť, na ktoré z uvedených dvoch druhov zdaniteľných plnení budú použité. V osobitných prípadoch, kedy platiteľ dane, ktorý má aj inú činnosť ako podnikanie, napr. hlavná činnosť príspevkovej organizácie, prijme zdaniteľné plnenie, ktoré sa týka aj tejto inej činnosti, ktorá nie je podnikaním, daň na vstupe najprv pomerne zníži podľa § 20 ods. 4 zákona o DPH a až potom pristúpi k uplatneniu postupu podľa § 20 ods. 1 až 3 zákona o DPH. Metóda vecného priraďovania jednotlivých prijatých zdaniteľných plnení (vstupov) k jednotlivým výstupom podľa § 20 ods. 1 až 3 zákona o DPH je administratívne náročnejšia, ale podstatne presnejšia, spravodlivejšia a objektívnejšia ako metóda používaná do konca roku 2002, kedy sa koeficientom prepočítavala vstupná daň zo všetkých prijatých zdaniteľných plnení bez ohľadu na účel ich použitia.
Časové hľadisko splnenia podmienok na odpočítanie dane
Zákon o DPH určuje v § 20a tri podmienky, pri splnení ktorých môže platiteľ dane odpočítať daň. Vypúšťa sa podmienka zaplatenia dane. Aby platiteľ dane mohol odpočítať vstupnú daň musí byť splnená základná podmienka -- dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Táto skutočnosť je vyjadrená na prijatom daňovom doklade ako povinný údaj o dni uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Ďalšími dvoma podmienkami na odpočítanie dane sú podmienka mať daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad od platiteľa dane a zaúčtovať vstupnú daň vo svojom účtovníctve. Platiteľ dane odpočítava daň v zdaňovacom období, v ktorom sa splnila posledná z troch podmienok na odpočítanie dane. Odpočítanie dane zo zdaniteľných plnení, ktoré boli uskutočnené pred 1. januárom 2003, je upravené osobitne v prechodných ustanoveniach zákona. Pre zdaniteľné plnenia uskutočnené pred rokom 2002 platia podmienky zákona v znení platnom do 31. decembra 2002. Pre zdaniteľné plnenia, ktoré sa uskutočnili v roku 2002 a odpočítanie dane sa uskutoční až v roku 2003, platia nové podmienky odpočítania dane. Seminár dňa 19. 11. 2002 k novele zákona o DPH, kde bude prednášať autorka príspevku, je preložený do areálu Incheba, kongresová hala C v Bratislave. Informácie: Ekonomická kancelária tel. 037/741 8942.