Inštitút paušálnej dane 1. januára 2004 stráca účinnosť

Národná rada Slovenskej republiky schválila 28. októbra 2003 na svojom zasadnutí zákon o dani z príjmov s účinnosťou 1. januára 2004. Je všeobecne známe, že v tomto zákone nie je už ustanovený osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré činnosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (paušálna daň). Skôr však, ako si uvedieme, či majú daňovníci, ktorí si uplatnili (alebo si ešte uplatnia) v roku 2003 osobitný spôsob zdaňovania príjmov z prevádzkovaných niektorých činnosti, t. j. paušálnu daň v roku 2004, nejakú povinnosť, pripomenieme si, o akú daň vlastne ide.

Paušálnu daň, ako je už uvedené, špecificky rieši § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré činnosti (v roku 2000 to boli niektoré živnosti) a platenia tejto dane. Okrem niektorých druhov príjmov z prevádzkovaných živností paušálnu daň môžu platiť aj daňovníci s príjmami podľa § 7 ods. 1 písm. a), teda z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a tiež od roku 2002 aj s príjmami podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o daniach z príjmov (príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady; napr. príjmy umelcov, hercov, spevákov, autorov kníh, ak ich príjmy nepatria do príjmov uvedených v § 6, teda do príjmov zo závislej činnosti).

Príjmy, ktoré sa nemôžu zdaňovať paušálnou daňou
Príloha č. 1 zákona o daniach z príjmov taxatívne vymedzuje zoznam činností, z ktorých príjmy sa nemôžu zdaňovať paušálnou daňou. Z § 15 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. vyplýva, že paušálnu daň môžu uplatniť len tí daňovníci, ktorý spĺňajú podmienky podľa § 15 ods. 2 tohto zákona. Ak sa daňovník rozhodne pre platenie paušálnej dane, nemôže v predchádzajúcom zdaňovacom období prekročiť výšku príjmov 2 mil. Sk, nemôže byť registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty a ani ako platiteľ spotrebnej dane. Daňovník môže mať v živnostenskom oprávnení uvedené aj živnosti, ktoré sa nachádzajú v prílohe č. 1, ale nesmie ich vykonávať, a teda ani dosahovať z nich príjmy. Daňovník, ktorý sa rozhodol pre platenie paušálnej dane, mohol okrem predmetných príjmov, ktoré sa zdaňujú paušálnou daňou, dosiahnuť v predchádzajúcom zdaňovacom období aj príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky bez obmedzenia a tiež príjmy z kapitálového majetku (§ 8), príjmy z prenájmu (§ 9) alebo aj ostatné príjmy (§ 10). Pri týchto príjmoch je však ustanovené, že ich úhrn nesmie presiahnuť v predchádzajúcom zdaňovacom období sumu 100 000 Sk (ani v príslušnom zdaňovacom období, keď si zaplatil daňovník paušálnu daň). Výnimka sa vzťahuje na príjmy, pri ktorých sa uplatňuje osobitná sadzba dane podľa § 36 zákona č. 366/1999 Z. z. alebo na príjmy oslobodené od dane, a to bez obmedzenia.
* V zásade platí, že paušálna daň sa platí na bežné zdaňovacie obdobie, teda vopred. Na rok 2003 bola lehota na podanie daňového priznania k paušálnej dani (daňové priznanie typ C) podľa § 15 ods. 7 zákona č. 366/1999 Z. z. do 31. marca 2003. V tejto lehote daňovník aj na rok 2003 musel zaplatiť paušálnu daň, ktorú si vypočítal z príjmov dosiahnutých v roku 2002. Ak daňovník nepodal v tejto lehote priznanie k paušálnej dani, stráca nárok na podanie takéhoto priznania. V § 15 ods. 7 sa ustanovuje aj minimálna výška paušálnej dane, a to 1 000 Sk. To znamená, že ak daňovník na rok 2003 podal priznanie k paušálnej dani z príjmov dosiahnutých v roku 2002, ktoré dosiahol napr. v sume 35 000 Sk, zaplatil z týchto príjmov paušálnu daň v minimálnej výške 1 000 Sk, nie 700 Sk (2 % do 500 000 Sk), ako to bolo naposledy v roku 2001.
* Daňovník, ktorý síce mal v roku 2002 vydané živnostenské oprávnenie na činnosti, pri ktorých mohol uplatniť paušálnu daň, ale takéto činnosti nevykonával, nedosahoval príjmy a v roku 2003 sa rozhodol pre platenie paušálnej dane, mohol zaplatiť paušálnu daň z predpokladaných príjmov, najmenej však v sume 3 000 Sk aj napriek tomu, že nejde o nového daňovníka podľa § 15 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. V týchto prípadoch platí, že daňovník, ktorý podal daňové priznanie k paušálnej dani a zistil, že jeho daňová povinnosť mala byť vyššia, podá dodatočné daňové priznanie do jedného mesiaca od zistenia tejto skutočností. Daňovník môže podať dodatočné daňové priznanie aj vtedy, ak zistil, že jeho daňová povinnosť mala byť nižšia. O zaplatení paušálnej dane správca dane vydáva daňovníkovi potvrdenie podľa § 30 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Evidencia
Daňovník, ktorý sa rozhodol uplatniť paušálnu daň, musí podľa § 15 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. počas celého zdaňovacieho obdobia viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede preukázateľným spôsobom, o hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie, o pohľadávkach a záväzkoch a o prijatých a vydaných účtovných dokladoch. Túto evidenciu a evidenciu podľa zákona č. 366/1999 Z. z. (napr. mzdové listy zamestnancov), ako aj evidenciu podľa osobitného predpisu (napr. evidencia registračnej pokladnice) uschováva daňovník po dobu, v ktorej zanikne právo paušálnu daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa § 45 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 219/1999 Z. z.
Daňovník, ktorý porušil zákonom ustanovené podmienky na platenie paušálnej dane, t. j. ak v bežnom zdaňovacom období dosiahne iné druhy príjmov uvedených v § 8 až 10 zákona č. 366/1999 Z. z. a ich úhrn je vyšší ako 100 tis. Sk (s výnimkou oslobodených príjmov a príjmov, pri ktorých sa uplatňuje osobitná sadzba dane podľa § 36), alebo ak daňovníkovi začnú plynúť iné druhy príjmov uvedených v § 7 (napr. príjmy z činnosti, ktoré nie sú živnosťou a ani podnikaním podľa osobitného predpisu), alebo presiahnu jeho príjmy z činností, pri ktorých je možné platiť paušálnu daň sumu 2 mil. Sk, alebo sa stane registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo sa stane registrovaným platiteľom spotrebnej dane, je povinný podľa § 15 ods. 5 zákona č. 366/1999 Z. z. za celé zdaňovacie obdobie vypočítať základ dane podľa § 5, podať daňové priznanie podľa § 38 zákona č. 366/1999 Z. z. a zaplatiť daň podľa § 13 tohto zákona, pričom zaplatená paušálna daň sa považuje za preddavok na daň na celé zdaňovacie obdobie. Odo dňa vzniku skutočností rozhodujúcich o porušení podmienok na platenie paušálnej dane, je daňovník povinný viesť účtovníctvo (jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo), alebo evidenciu podľa § 7 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z., to znamená, že si môže uplatniť následne aj výdavky percentom z príjmov, teda 25 %.

Daňové priznanie
Z § 15 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. vyplýva, že daňovník, ktorému vzniklo živnostenské oprávnenie po 31. decembri predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia na činnosti, z ktorých príjmy sa môžu zdaniť paušálnou daňou a ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní od vzniku takéhoto oprávnenia. V daňovom priznaní k paušálnej dani si tento tzv. nový daňovník vypočíta z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1 paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk (takúto možnosť majú "noví" daňovníci ešte do 31. decembra 2003). Ak daňovník platí paušálnu daň podľa tohto ustanovenia, teda z predpokladaných príjmov a v priebehu zdaňovacieho obdobia dosiahne vyšší príjem ako predpokladal a z ktorého zaplatil paušálnu daň (nie však vyšší ako suma 2 mil. Sk), nemá povinnosť paušálnu daň v tomto zdaňovacom období doplatiť a ani naopak, ak dosiahne nižší príjem než predpokladal, nebude žiadať paušálnu daň vrátiť.
Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. daňovník, ktorý skončil podnikanie v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň a v nasledujúcom zdaňovacom období tomuto daňovníkovi nadobudne právoplatnosť osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo alebo vznikne živnostenské oprávnenie, musí zaplatiť paušálnu daň na bežné zdaňovacie obdobie vypočítanú z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období, najmenej však 3 000 Sk. Taktiež podľa tohto ustanovenia, ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, teda do 30 dní od vzniku živnostenského oprávnenia alebo od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo, nevzniká daňovníkovi nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie obdobie.
Sadzba paušálnej dane je 2 % z príjmov (brutto) do 500 000 Sk, 2,25 % z príjmov do 1 mil. Sk, 2,5 % z príjmov do 1,5 mil. Sk a 2,75 % z príjmov do 2 mil. Sk. Napríklad v roku 2002 dosiahol daňovník príjmy v sume 1 450 000 Sk, potom paušálnu daň na rok 2003 zaplatil vo výške 32 625 Sk. Príjmy, pri ktorých sa uplatní paušálna daň, sa zaokrúhľujú na celé koruny nadol, paušálna daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Platenie paušálnej dane
Na platenie paušálnej dane sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 366/1999 Z. z., a to § 38 (daňové priznanie), § 39 (minimálna výška dane) a § 40 (platenie preddavkov na daň). Ak sa daňovník v roku 2003 rozhodol pre platenie paušálnej dane, neplatí v roku 2003 preddavky na daň podľa § 40 (§ 15 ods. 12).
Daňovník, ktorý zaplatil paušálnu daň v roku 2003, a ktorý skončil v priebehu zdaňovacieho obdobia roka 2003 činnosť, nemá povinnosť upraviť paušálnu daň, ak neprekročili jeho príjmy z činností, pri ktorých si uplatnil paušálnu daň sumu 2 mil. Sk v priebehu roka 2003. V týchto prípadoch daňovník nepostupuje ako pri porušení podmienok na platenie paušálnej dane. Ak však prekročí (prekročila) v roku 2003 výška jeho príjmov 2 mil. Sk, potom už postupuje podľa § 15 ods. 5 zákona č. 366/1999 Z. z. (porušil podmienky na platenie paušálnej dani), pričom následne uplatní postup podľa § 23 ods. 12 tohto zákona, t. j. musí upraviť podľa tohto ustanovenia základ dane.

Úľava na paušálnej dani
Z ustanovenia § 16 zákona č. 366/1999 Z. z. vyplýva úľava na paušálnej dani. Podmienkou na uplatnenie tejto úľavy je, že daňovník, ktorý spĺňa podmienky na platenie paušálnej dane, teda ten, ktorý má príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) [pozor, nie ten, ktorý dosahuje len príjmy podľa § 7 ods. 2 písm. a) aj napriek tomu, že z týchto príjmov môže platiť paušálnu daň; nárok na úľavu na paušálnej dani mu však nevzniká], okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1 zákona o daniach z príjmov a ktorému prvé osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo nadobudlo účinnosť po 31. decembri 2000 alebo ktorému vzniklo živnostenské oprávnenie po 31. decembri 1999, musí byť bezprostredne pred začatím vykonávania činnosti evidovaný nepretržite aspoň šesť mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaný občan hľadajúci zamestnanie, alebo zamestnávať aspoň dvoch zamestnancov počas týchto troch celých zdaňovacích období, ktorí boli bezprostredne pred prijatím do zamestnania k tomuto daňovníkovi nepretržite evidovaní aspoň tri mesiace v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaní občania hľadajúci zamestnanie, alebo daňovník, ktorý pred začatím vykonávania činnosti sa pripravoval sústavne na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom a doba medzi ukončením štúdia alebo predpísaného výcviku a začatím vykonávania činnosti nepresiahla pol roka. Daňovník nemusí spĺňať súbežne všetky tri ustanovené podmienky, musí však splniť jednu z týchto troch podmienok.
Úľava na paušálnej dani sa poskytne vo výške 100 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v prvých dvoch rokoch vykonávania činnosti a vo výške 50 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v treťom roku vykonávania činnosti. Daňovník si úľavu na paušálnej dani podľa tohto ustanovenia priamo uplatňoval (a uplatňuje) v daňovom priznaní k paušálnej dani. Po prvýkrát sa táto úľava mohla poskytnúť z predpokladaných príjmov v roku 2000 a poslednýkrát v roku 2003, vzhľadom na zánik účinnosti zákona č. 366/1999 Z. z.
Daňovník, ktorému sa poskytla úľava na paušálnej dani a nebude pokračovať vo vykonávaní predmetných činností po dobu aspoň troch rokov bezprostredne za sebou nasledujúcich od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na paušálnej dani a nesplní niektorú z ustanovených podmienok podľa § 16 ods. 1 písm. a), alebo písm. b), alebo písm. c), musí paušálnu daň zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej jej nesplnenie. Ak daňovník túto daň nezaplatí, správca dane dorubí paušálnu daň a vyrubí mu aj penále a úrok podľa § 55 zákona č. 366/1999 Z. z.
Aj daňovník, ktorý spĺňa podmienky na uplatnenie úľavy na paušálnej dani, podáva (podával) daňové priznanie k paušálnej dani typ C a v tomto daňovom priznaní si v prvom rade vypočítal paušálnu daň, až následne vyznačil úľavu na paušálnej dani. Vyznačil však aj rok uplatnenia tejto úľavy, teda či ide o prvý rok alebo o druhý rok vo výške 100 % alebo o tretí rok vo výške 50 %.

Aký je postup v roku 2003, resp. 2004, po schválení zákona o dani z príjmov?
V podstate daňovníci, ktorí si v roku 2003 uplatnili (alebo ešte uplatnia) paušálnu daň, v roku 2004 nemajú žiadnu ustanovenú povinnosť vyplývajúcu z ukončenia účinnosti paušálnej dani ani povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, ak však nemajú povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (daňové priznanie typ A) alebo daňové priznanie z príjmov z kapitálového majetku, z prenájmu alebo z ostatných príjmov (§ 8 až 10 zákona o daniach z príjmov), ak úhrn týchto príjmov nepresiahol v roku 2003 sumu 100 000 Sk (daňové priznanie typ B1).
Títo daňovníci budú po prvýkrát podávať daňové priznanie z príjmov z činností, pri ktorých si uplatnili paušálnu daň, podľa schváleného zákona o dani z príjmov v lehote do 31. marca 2005 (ak nebudú mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania správcom dane), a to z príjmov dosiahnutých za zdaňovacie obdobie roka 2004. Ustanovenú povinnosť podať daňové priznanie nemá ani daňovník, ktorý zaplatil paušálnu daň na rok 2003, napríklad 10 000 Sk (2 %) z príjmov dosiahnutých v roku 2002 v sume 500 000 Sk a do 31. decembra 2003 dosiahne príjmy z predmetných činností (teda z tých, pri ktorých si mohol uplatniť paušálnu) v sume 2 mil. Sk, pričom z týchto príjmov by bola paušálna daň až 55 000 Sk (2,75 %). Ani opačne, ak daňovník napríklad na rok 2003 zaplatil paušálnu daň v sume 55 000 Sk z príjmov dosiahnutých v roku 2002 zo sumy 2 mil. Sk a v roku 2003 dosiahne príjmy napríklad len 100 000 Sk a z týchto príjmov by bola paušálna daň 2000 Sk (2 %). Z tohto titulu daňovník nepodáva žiadne daňové priznanie, ani dodatočné daňové priznanie.
Daňovník, ktorý splnil podmienky pre platenie paušálnej dani a podal v roku 2003 daňové priznanie k paušálnej dani a aj paušálnu daň na rok 2003 zaplatil, je daň vysporiadaná (samozrejme, musia byť splnené všetky ustanovené podmienky v § 15 zákona č. 366/1999 Z. z.). Vysporiadaná daňová povinnosť nie je len u tých daňovníkov, ktorí si uplatnili v roku 2003 paušálnu daň z príjmov dosiahnutých v roku 2002, alebo aj nových daňovníkov, ktorí si uplatnili alebo ešte uplatnia paušálnu daň z predpokladaných príjmov. Už sme si uviedli, že ani títo daňovníci nebudú mať povinnosť vyrovnať daňovú povinnosť, ak predpokladali nižší príjem, z ktorého zaplatili minimálnu paušálnu daň 3000 Sk a do konca roka 2003 dosiahnu podstatne vyšší príjem: Rovnako to platí aj opačne.
Prechodné ustanovenia schváleného zákona o dani z príjmov ustanovujú v § 52 ods. 2, že aj nárok na úľavu na paušálnej dani podľa § 16 zákona č. 366/1999 Z. z. zaniká dňom účinnosti tohto zákona, teda 1. januára 2004. Podmienky, ktoré však vyplývajú z § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z. z. sa použijú aj po 1. januári 2004, t. j. po účinnosti zákona o dani z príjmov.
Čo to znamená? Ak si daňovník uplatnil úľavu na paušálnej dani, musí splniť všetky ustanovené podmienky v § 16 zákona č. 366/1999 Z. z. aj po účinnosti zákona o dani z príjmov (už sme si uviedli, o ktoré podmienky ide), teda po 1. januári 2004.

Všeobecne záväzný predpis Ministerstva financií SR
Čo je potrebné ešte uviesť je, že podľa § 52 ods. 36 zákona o dani z príjmov Ministerstvo financií SR vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by mal upravovať postup pri prechode z evidencie príjmov, hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie, pohľadávok a záväzkov, prijatých a vydaných účtovných dokladov, ktorú mal povinnosť daňovník uplatňujúci paušálnu daň viesť podľa § 15 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z., do sústavy jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva. To bude jediná povinnosť ustanovujúca postup pri prechode z tejto evidencie do sústavy jednoduchého alebo podvojného účtovníctva u všetkých daňovníkov, ktorí platili v roku 2003 paušálnu daň a v roku 2004 už nebudú môcť uplatniť paušálnu daň, pričom budú za toto zdaňovacie obdobie zisťovať základ dane z jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva.
Nie je tu však ustanovené, že takáto povinnosť by sa mala vzťahovať aj na toho daňovníka, ktorí si bude chcieť uplatňovať v roku 2004 výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, a to vo výške 25 % z príjmov, okrem daňovníka, ktorý má príjmy len z remeselných živností (uvedené sú v prílohe č. 1 k živnostenskému zákonu), ktorý si môže uplatniť až 60 % z týchto príjmov. V percentuálnych výdavkoch sú všetky daňové výdavky, okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, pričom tieto si môže uplatniť navyše.
* Daňovník, ktorý si uplatnil v roku 2003 paušálnu daň, bude, ako je už uvedené, po prvýkrát v roku 2005 za rok 2004 vyrovnávať daňovú povinnosť bežným spôsobom, teda podávať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2004 a zisťovať základ dane ako rozdiel medzi príjmami a daňovými výdavkami, teda zisťovať základ dane z jednoduchého účtovníctva alebo z podvojného účtovníctva, alebo ako rozdiel medzi príjmami z podnikania a výdavkami percentom z príjmov, tzv. paušálnymi výdavkami (už uvedené). Pri výpočte dane sa použijú spoločné ustanovenia zákona o dani z príjmov (§ 17 až 29).
* Ak sa zisťuje základ dane z účtovníctva a daňovníkovi presiahnu daňové výdavky príjmy z podnikania, vykáže daňovú stratu a túto si môže odpočítať od základu dane (§ 4 ods. 2 zákona o dani z príjmov), ak jeho úhrn čiastkových základov dane z príjmov z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu (§ 6), z kapitálového majetku (§ 7) a ostatných príjmov (§ 8) je rovnaký alebo vyšší ako daňová strata. Ak je úhrn čiastkových základov dane podľa § 6 až 8 nižší alebo nulový, daňovník môže odpočítať časť alebo celú daňovú stratu až v nasledujúcom zdaňovacom období naraz, resp. do lehoty piatich rokov, nie však pomernou časťou ako je to v súčasnosti.

Daňové výdavky
Aké daňové výdavky môže daňovník uplatniť, vyplýva z § 19 zákona o dani z príjmov. Pred výpočtom dane sa základ dane zníži o nezdaniteľné časti základu dane. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne je ustanovená v § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, čo je suma 19,2 násobku sumy životného minima. Túto sumu je potrebné sledovať vždy k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (k 1. januáru 2004 to je suma 80 832 Sk). Suma 19,2 násobku sumy životného minima sa navrhuje odpočítavať od základu dane aj na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem, pričom ak by jej vlastný príjem nepresiahol ustanovenú nezdaniteľnú časť základu dane, tak sa môže odpočítať rozdiel medzi týmito sumami.
Takýto postup sa uplatní aj v prípade nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ak by išlo o poberateľa dôchodkov taxatívne uvedených v § 11. Na vyživované deti sa však už nebude znižovať základ dane o nezdaniteľnú časť ako to vyplýva z ustanovenia § 12 zákona č. 366/1999 Z. z., ale uplatní sa daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov, a to len vtedy, ak daňovník v zdaňovacom období dosiahne príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (§ 6) aspoň vo výške 6 násobku minimálnej mzdy, pričom však musí vykázať základ dane z týchto príjmov, nie je ustanovená výška tohto základu dane. Ak spĺňa daňovník túto podmienku, zníži si daň o sumu 4 800 Sk ročne na vyživované dieťa.
Ak si daňovník vypočíta nižšiu daň ako je suma daňového bonusu na vyživované dieťa, daňovník požiada príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou 4 800 Sk a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Po prvýkrát však až v roku 2005 za rok 2004. Až z vypočítaného základu dane si vypočíta daňovník daň sadzbou 19 %. Základ dane, daň, ale aj preddavky na daň sa zaokrúhľujú podľa § 47 zákona o dani z príjmov na celé koruny nadol.
Na záver je možné ešte doplniť, že daňovník, ktorý si v roku 2003 uplatnil paušálnu daň a nemá iné príjmy, z ktorých by mu vznikla povinnosť platiť v roku 2004 preddavky na daň, nebude ešte ani v roku 2004 platiť preddavky na daň z príjmov dosiahnutých v roku 2003.