Združená stredná školy polygrafická v Bratislave je príspevkovou organizáciou zriadenou Bratislavským samosprávnym krajom. Financovanie školy sa riadi ustanoveniami zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ako aj ďalšími legislatívnymi predpismi. Už desiatky rokov funguje na báze viaczdrojového financovania. V priemere 73 percent mesačného objemu príjmov školy tvoria príjmy z jej vlastných aktivít a len 27 percent príjmy z transferov zo štátneho rozpočtu.
Ročne štyri milióny
Finančné prostriedky získané v rámci hlavnej činnosti školy, ktorú tvorí výučba v odboroch štúdia, poskytovanie školského stravovania, ubytovania žiakov a ostatné vzdelávacie aktivity, nepostačujú na krytie všetkých nákladov tejto činnosti. "Účtovný hospodársky výsledok v hlavnej činnosti je každoročne stratový. Na dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia v tejto oblasti nám chýba zhruba 4,5 milióna korún," vysvetľuje riaditeľ školy Ladislav Kováč. Ako pokračuje, chýbajúce finančné zdroje získava škola svojou podnikateľskou činnosťou, ktorá je každoročne zisková. Znamená to, že výnosy z podnikateľskej činnosti pokrývajú aj zúčtované odpisy v rozsahu podnikateľskej činnosti. Škola však tieto finančné zdroje (vo výške odpisov z podnikateľskej činnosti) nemôže použiť na modernizáciu alebo nákup dlhodobého majetku používaného pri podnikaní, ale je podľa Kováča nútená použiť ich na krytie výdavkov v hlavnej činnosti. Vzniká tak tzv. vnútorné zadlženie školy, ktoré sa prejavuje vysokým stavom fondu reprodukcie, ktorý však nie je finančne krytý.
Na správny chod školy, smerujúci k zhodnocovaniu jej majetku a k rozvíjaniu jej činnosti, chýbajú ročne už spomínané vyše 4 milióny korún. Tieto finančné prostriedky je podľa Kováča potrebné použiť na rekonštrukciu nehnuteľností, na modernizáciu vykurovacieho systému, na modernizáciu výpočtovej techniky a ostatných zariadení používaných školou, ale rovnako aj na zvýšenie hmotnej zainteresovanosti pracovníkov na hospodárskych a vzdelávacích výsledkoch školy.
Viacero bariér rozvoja
Problémov, s ktorými musí škola praktizujúca viaczdrojové financovanie vrátane podnikateľskej činnosti počítať, je viacero. Kováč na prvom mieste uvádza nevýhodnejšie podmienky pre podnikateľskú činnosť škôl v porovnaní s ostatnými podnikateľmi z pohľadu spôsobu odpisovania. Ďalší vyplýva zo súčasného znenia zákona o dani z pridanej hodnoty. Podľa neho sa totiž pri predaji produkcie školy z hlavnej činnosti musí zarátať aj DPH na vstupe. "O túto daň sa preto zvýšia ceny takejto produkcie a tým aj znevýhodnia oproti ponuke bežného podnikateľa -- platcu DPH," pokračuje Kováč. Spomína tiež obmedzenia na realizáciu finančných tokov v podnikateľskej činnosti škôl vyplývajúce zo znenia zákona o štátnej pokladnici. Pre školu sa javí ako takmer nemožný problém získať bankový úver na kúpu strojov. Na Slovensku podľa Kováča stále pretrvávajú predsudky ľudí a ich nízka dôvera voči kvalite výrobkov a dodacím termínom zo strany škôl. Demotivujúco podľa neho pôsobia v tejto oblasti rozdielne podmienky na odmeňovanie zamestnancov škôl a ich hmotná zainteresovanosť na výkonoch v porovnaní s podnikateľskou sférou.
Aj napriek uvedeným problémom odporúča realizovať aktivity smerujúce k viaczdrojovému financovaniu školy. Prinášajú totiž nielen finančné prostriedky na skvalitnenie chodu školy, ale ju predovšetkým stavajú do nového svetla. "Škola, ktorá si dokáže získať spokojných obchodných partnerov a viaczdrojovým financovaním zlepšiť svoju úroveň, sa stáva zdravou organizáciou, ktorá nie je výhradne odkázaná na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a dary od sponzorov. Prináša viac vedomostí a zručností aj samotným žiakom," vysvetľuje Kováč.
StoryEditor