Pri uplatňovaní nároku na oslobodenie od dane v daňovom priznaní najviac pochybností majú tie fyzické alebo právnické osoby, ktoré podľa zákona č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov získali byt do vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome. Pochybnosti vznikajú najmä z dôvodu rozdielnych dátumov vyznačených katastrálnym úradom na zmluve o prevode bytu, ktorými katastrálny úrad podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov určuje z časového hľadiska vklad bytu do katastra nehnuteľnosti a právne účinky vkladu bytu.
Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, ktoré sú nevyhnutne potrebné z hľadiska ich podstaty a bezpečnosti a sú určené na spoločné užívanie, a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku, sa nadobúdajú vkladom do katastra. Iba podaním návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru podľa zákona č. 182/1993 Z. z. bez právoplatného rozhodnutia správy katastra nemožno spájať vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnostiam.
Z hľadiska zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností je pri nadobudnutí vlastníctva bytu rozhodujúci dátum vkladu, vyznačený katastrálnym úradom na zmluve o prevode bytu alebo nebytového priestoru.
***
Dátum vyznačenia právnych účinkov vkladu bytu má spätnú účinnosť, na ktorý sa neprihliada, pretože ak právne účinky vkladu bytu nastali už napríklad 15. februára 2002 a vklad je vyznačený dátumom 9. september 2003, daňovník by bol povinný za rok 2003 doplatiť daň z bytov, nezaplatený daňový nedoplatok by správca dane penalizoval, daňovník by dostal pokutu za neoznámenie vzniku daňovej povinnosti, pokutu za oneskorené podanie daňového priznanie a doba oslobodenia bytu od dane by sa skrátila o jeden rok. Navyše právnickej osobe – pôvodnému vlastníkovi bytu, by správca dane bol povinný vrátiť preplatok na dani za rok 2003 ako osobe, ktorá už na toto obdobie nebola daňovníkom dane z bytov.
***
Čiže na rok 2004 majú povinnosť uplatniť nárok na oslobodenie od dane z bytov v daňovom priznaní tí vlastníci bytov, ktorí na zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru majú vyznačený vklad do katastra nehnuteľností s určitým dátumom roka 2003, a to tomu správcovi dane, na ktorého území sa bytový dom, v ktorom vlastnia byt, nachádza. Ak títo vlastníci nárok na oslobodenie od dane v daňovom priznaní na rok 2004 neuplatnia, päťročná lehota oslobodenia sa kráti o jeden rok. V takýchto prípadoch je správca dane povinný vlastníkovi bytu na rok 2004 vyrubiť daň z bytov.
***
Nárok na oslobodenie na ďalšie štyri roky má vlastník bytu vtedy, ak podá daňové priznanie na daň z nehnuteľností do 31. januára 2005, v ktorom si uplatní oslobodenie od dane z bytov na zostávajúce štvorročné obdobie. Ak vlastník bytu ani v roku 2005 v daňovom priznaní nárok na oslobodenie od dane z bytov neuplatní, aj na rok 2005 je povinný platiť daň z bytov a lehota oslobodenia sa skráti o ďalší rok. Od dane z bytov je oslobodený iba taký byt, ktorý je vo vlastníctve prvej osoby.
Priznávanie dane za spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu
Niektorí daňovníci nevedia alebo zabúdajú, že za spoluvlastnícky podiel spoločných častí domu (napr. chodby, povaly, podkrovia a pod.), spoločných zariadení domu (napr. práčovne, sušiarne, kočikárne a pod.) sú povinní podať priznanie k dani z bytov a platiť daň z bytov vtedy, ak sa takéto priestory využívajú na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, alebo ak sú prenajaté iným súkromným fyzickým alebo právnickým osobám.
Daň z bytov v daňovom priznaní priznáva a platí tá osoba, ktorá vlastní byt a nie tá, ktorá má na určitú dobu spoločné časti alebo spoločné zariadenia v bytovom dome, prípadne ich časti prenajaté. Priznať daň z bytov v daňovom priznaní za prenajímané spoločné časti alebo spoločné priestory v bytovom dome, je povinnosťou každého daňovníka aj v roku 2004 vtedy, ak priznanie v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nepodal a tieto spomínané zariadenia sa naďalej prenajímajú na podnikateľskú alebo zárobkovú činnosť.
Priznávanie dane za priľahlý pozemok k bytovému domu
S vlastníctvom bytu je spojené nielen spoluvlastníctvo k spoločným častiam a zariadeniam domu, ale aj k pozemku. Ak vlastník bytu získal spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorý je zastavaný stavbou bytového domu, za podiel pozemku pod stavbou nepodáva priznanie k dani a neplatí ani daň z pozemkov, pretože pozemok zastavaný stavbou nie je predmetom dane.
Ak je pri bytovom dome aj priľahlý pozemok, vlastník bytu musí odkúpiť spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku. Sporná môže byť iba celá výmera priľahlého pozemku, najmä na tých sídliskách, kde sú voľné verejné priestranstva bez oplotenia.
Za spoluvlastnícky podiel priľahlého pozemku podáva vlastník bytu daňové priznanie a je povinný platiť daň z pozemkov. V prípade dohody spoluvlastníkov priznanie podáva a daň platí dohodnutý spoluvlastník, avšak ostatní spoluvlastníci za daň ručia vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, priznanie podá ten, ktorého dohodou na jeho predloženie určili. Túto skutočnosť sú však povinní písomne oznámiť príslušnému správcovi dane ešte pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (31. január 2004).
Opravné a dodatočné daňové priznanie
Okrem riadneho daňového priznania daňovníci predkladajú aj opravné alebo dodatočné daňové priznanie na daň z nehnuteľností, ktorými sa v lehotách predpísaných hmotnoprávnymi daňovými predpismi alebo procesným zákonom upravujú skutočnosti, následkom ktorých sa mení suma daňovej povinnosti priznaná v riadnom daňovom priznaní.
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, t. j. pred 31. januárom 2004, môže daňovník podať opravné daňové priznanie (§ 39 ods. 1 zákon č .511/1992 Zb.). Pri vyrubovacom konaní použije správca dane v takýchto prípadoch opravné daňové priznanie a na predchádzajúce priznanie sa neprihliada.
* Ak po 31. januári 2004 zistí daňovník, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia ako bola uvedená v daňovom priznaní (prípadne aj v opravnom priznaní) alebo správcom dane vyrubená, je povinný predložiť do konca mesiaca po tomto zistení dodatočné daňové priznanie. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná.
* Dodatočné daňové priznanie na daň z nehnuteľností môže daňovník predložiť aj v tom prípade, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní, alebo správcom dane vyrubená. Pri zistení nižšej daňovej povinnosti nie je lehota na podanie dodatočného daňového priznania procesným zákonom v príslušnom ustanovení priamo určená. V takomto prípade sa aplikujú lehoty určené ustanovením § 45 zákona č. 511/1992 Zb. o zániku práva vyrubiť daň.
* Dodatočné daňové priznanie nemôže daňovník podať vtedy, ak bola daň správcom dane určená alebo dohodnutá podľa § 29 ods. 5 alebo ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, alebo ak daň bola vyrubená platobným výmerom podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
* Správca dane vedie evidenciu predložených daňových priznaní, ale aj evidenciu o tých daňovníkoch, ktorí si nesplnili povinnosť predloženia priznania k dani z nehnuteľnosti.
Náležitosti a kontrola priznania
Daňovníkovi je zákonom uložená povinnosť v daňovom priznaní uviesť všetky požadované údaje a daň z nehnuteľností si sám vypočítať a pravdivosť a správnosť údajov potvrdiť svojím podpisom. Daňové priznanie musí obsahovať zákonom určené náležitosti vrátane osobných a identifikačných údajov, ktorými pre fyzickú osobu sú meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu (nie prechodného pobytu) a rodné číslo. Tá fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ako aj právnická osoba, je povinná v daňovom priznaní uviesť obchodné meno, identifikačné číslo organizácie a sídlo.
Všetky údaje, ktoré daňovníci v daňovom priznaní uvedú, sú chránené zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Osobné údaje podľa tohto zákona sú údaje, ktoré sa týkajú určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby. Takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora.
Zákon o ochrane osobných údajov, ktorý okrem iného upravuje ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich spracovaní, zásady spracovania a bezpečnosť osobných údajov sa vzťahuje nielen na orgány štátnej správy, iné orgány verejnej moci, na ostatné právnické a fyzické osoby, ktoré osobné údaje spracovávajú, ale aj na orgány územnej samosprávy, čiže aj na obce, ktoré spravujú daň z nehnuteľností.
Pochybnosti zistené pri kontrole daňového priznania oznámi správca dane daňovníkovi a vyzve ho, aby chýbajúce údaje doplnil, vysvetlil nejasnosti a rozpory, opravil nepravdivé údaje alebo preukázal ich pravdivosť.
Pokuta, ak priznanie nebolo podané včas
Ak daňovník podá daňové priznanie na daň z nehnuteľností po lehote určenej zákonom č. 317/1992 Zb. (31. január 2004) alebo po lehote určenej správcom dane vo výzve správcu dane, správca dane mu uloží pokutu podľa § 35 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov vo výške:
– 0,2 % z dane uvedenej v daňovom priznaní za každý deň omeškania, najviac však do výšky 10 % z dane v uvedenej v daňovom priznaní. Celková výška pokuty môže byť najviac 1 000 000 Sk,
– 2 000 Sk vtedy, ak daňovníkovi nevznikla na zdaňovacie obdobie daňová povinnosť.
Ide o daňovníka, ktorému nevznikla za zdaňovacie obdobie 2004 daňová povinnosť (má napr. oslobodenú nehnuteľnosť, ale nárok na oslobodenie v daňovom priznaní neuplatnil).