Kapitálový trh ponúka investorom množstvo príležitostí. Mnohí považujú burzu za zvláštnu formu kasína či lotérie, kde sa obchoduje s vysoko rizikovými cennými papiermi. Kapitálový trh však využívajú aj poisťovne alebo penzijné fondy, teda spoločnosti, ktorých cieľom je bezpečné zhodnotenie investícií. Nie je teda žiadny dôvod, aby sa kapitálovému trhu vyhýbal malý investor. Úlohou investora je však nerobiť zbytočné chyby. Teda nepodstupovať riziko tam, kde to nie je nutné.

Riziko a výnos
O investíciách sa s trochou zveličenia dá povedať, že ide o životne dôležité rozhodnutia. Pritom čím väčší výnos vyžadujete, tým väčšie riziko musíte podstúpiť. Ide o rub a líce tej istej mince, výnos bez rizika nie je možný. A ten, kto sa snaží jednu stranu veci prehliadať, musí počítať s veľkým rozčarovaním. Keď si tento protismerný vzťah uvedomíte, môžete sa vyvarovať nežiaducich strát s tragickým koncom.
Ignorácia rizika sa objavuje pri mnohých investičných rozhodnutiach. Príkladom môžu byť špekulatívne bubliny nadhodnotených akcií v 60. rokoch ifty, v 80. rokoch pri biotechnológiách a v 90. rokoch (nielen) pri internetových a technologických tituloch. Aj ázijská kríza, spôsobená prehliadaním podnikových dlhov predovšetkým v amerických dolároch a následným prepadom domácich mien, ruská kríza, spôsobená neschopnosťou štátu splácať zahraničné pôžičky. Za všetkými uvedenými príkladmi stáli premrštené očakávania, prehliadanie politického rizika a arogancia profesionálov. Po príklady ignorácie rizika však nemusíme chodiť do zahraničia. Pád takzvaných nelicencovaných nebankových subjektov pripravil množstvo obyvateľov Slovenska o miliardové hodnoty, pričom tu, samozrejme, tiež platila jednoduchá rovnica: vyšší (sľubovaný) výnos = vyššie riziko. Je pozoruhodnou zvláštnosťou transformácie slovenskej ekonomiky, že sa značné percento občanov dosiaľ nenaučilo rozumieť riziku. Mnohí z nich nie sú na jednej strane ochotní podstúpiť primerané a relatívne vypočítateľné riziko plynúce z vlastníctva cenných papierov alebo iných typov investícií. Na druhej strane sú však akoby bez rozmyslu schopní vložiť všetok svoj majetok do spoločností s mnohokrát pochybnou povesťou alebo do papierov, ktoré sa len tvária ako cenné papiere.
Kam sa pozriete, narazíte na riziko. Existuje však aj skupina ľudí, ktorá riziko, naopak, vyhľadáva. Pre nich by život bez primeraného rizika nemal zmysel. Vyžadujú určitý hazard, ktorý podstupujú, aby si život mohli vychutnať naplno. Keby nemohli podstúpiť určitú mieru rizika, boli by nešťastní. To isté môžeme povedať aj o investíciách. Pre množstvo ľudí, ktorí riziko majú v krvi a sú voči nemu menej averzní, by investícia na vkladnú knižku mohla byť nudná. Neboli by s ňou spokojní, nebol by to ich životný štýl. Takíto ľudia sú ochotní tolerovať aj istú rozkolísanosť výnosnosti svojej investície. Pre nich sú vhodné akcie a ďalšie rizikovejšie investičné nástroje. Čo je však dôležité, musia sa s takým druhom investícií vnútorne stotožniť, musia počítať aj so stratou a nesmú sa budiť zo spánku, ak ich investícia poklesne za jediný deň napríklad aj o 20 percent. Iní, naopak, zastávajú pokojnejší životný štýl a akýkoľvek výkyv by ich stál nervy. Tomu musia prispôsobiť aj svoje investície.
Úplne bez rizika sa však žiť nedá. Môžeme ho však minimalizovať. Niektoré metódy však nie sú úplne vhodné, nakoľko by nimi utrpela kvalita života. Riziko má niekoľko zložiek a v nasledujúcom texte sa pokúsim niektoré z nich vymenovať, spolu s s metódami ktorými je možné riziko rozumne eliminovať.

Trhové riziko
So železnou pravidelnosťou sa na akciových trhoch stáva, že hodnota cenných papierov za určité obdobie silno klesá. Akciové kurzy sa môžu v priebehu jedného roka oslabiť aj o niekoľko desiatok percent. Trhové riziko ovplyvňuje kolísanie výnosových mier v dôsledku rozkolísanosti celého trhu. Všetky cenné papiere, najviac však akcie, sú vystavené trhovému riziku. Napríklad v priebehu jedného roka, od marca 2000 do marca 2001, klesol index technologických akcií Nasdaq Composite o viac ako 65 %. Za celý rok 2000 sa tento indikátor oslabil o 39 %, čo bol vôbec najväčší ročný prepad v histórii. Podobné výkyvy sa odohrávali už mnoho rokov predtým, rovnako ako sa budú odohrávať aj v budúcnosti. Dôvody môžu byť rôzne: obava z recesie ekonomiky, extrémny rast inflácie, politická nestabilita ale aj množstvo iných.
* Trhové riziko znamená, že v krátkodobom horizonte môžeme prísť o časť svojich investícií. Tak napríklad, ak ste investovali 5 000 dolárov, tak v vplyvom krátkodobého prepadu na akciových trhoch (za šesť týždňov od polovice júla do začiatku septembra 1998) môžete prísť o jednu pätinu vašich investícií. Vaša investícia sa kvôli eskalácii krízy na ruských finančných trhoch znížila na 4 000 dolárov. Neskôr sa však vrátila na pôvodnú hodnotu. Veľmi dôležitý je teda časový horizont investície a jej diverzifikácia. Po prečítaní predošlých riadkov možno získate presvedčenie, že je najvhodnejšie všetky voľné peňažné prostriedky investovať do bezpečných bankových účtov, prípadne do fondov peňažného trhu. Avšak pozor! Empirické výskumy dokázali, že z historického pohľadu môžeme najväčší výnos dosiahnuť pri akciách. Dokazuje to aj príklad Gatesa alebo Ellisona, ktorí svoje bohatstvo založili na spoluvlastníctve prosperujúcich firiem, ktoré sami založili.
* Vieme že trhové riziko je všadeprítomné. Môžeme ho však obísť takzvanou diverzifikáciou, teda nákupom rôznych finančných aktív. A to jednak naprieč regiónmi alebo rôznymi investičnými nástrojmi. Keď v roku 1987 spadli akcie v USA, prepad na ostatných akciových trhoch nebol tak výrazný. S globalizáciou kapitálových tokov, integračnými snahami vedúcimi k zladeniu jednotlivých makro parametrov a zdieľanými informáciami však je diverzifikácia podľa regiónov čoraz namáhavejšia. Ponúka sa však diverzifikácia podľa jednotlivých investičných nástrojov.
* Ďalšou možnosťou, ako eliminovať trhové riziko, je zvýšiť časový horizont investície. S rastom dĺžky investície sa znižuje pravdepodobnosť straty. V priebehu ročného obdobia sa na akciovom alebo dlhopisovom trhu môže stať čokoľvek. História ukazuje, že jeden rok z troch, kedy investujete na akciovom alebo dlhopisovom trhu, bude stratový. Akciový investor je v 2/3 ročného investičného horizontu v zisku (niekedy v dosť výraznom). To isté môžeme povedať aj o investorovi dlhopisovom, aj keď tu nie sú zisky tak atraktívne ako v prípade investícií do akcií. Investície do akcií sú volatilnejšie ako investície do dlhopisov, ale v dlhodobom horizonte prinášajú vyššie zisky. S rastúcou dĺžkou investície klesá aj riziko. Ako ukazuje nasledovný graf, ak sa investičný horizont zvyšuje z troch rokov na päť, na desať a až na dvadsať, stúpa pravdepodobnosť že nedosiahnete stratu. Z grafu vyplýva, že ak váš horizont je dlhší ako dvadsať rokov, potom by ste (štatisticky) nikdy nemali dosiahnuť stratu.
S postupom času dochádza na akciových trhoch i k poklesu volatility, teda rozkolísanosti kurzov akcií. Ak nebudeme uvažovať o celej burzovej histórii, ale skrátime si sledované obdobie na 25 rokov, tak nestratovú investíciu môžeme dosiahnuť v časovom horizonte piatich rokov. Teda, ak ste nakúpili akcie kedykoľvek od roku 1975 najdrahšie a predali najlacnejšie (čo je najhorší možný variant) a pritom ste si akcie ponechali aspoň päť rokov tak ste, merané indexom Standard & Poor`s nikdy nemohli prerobiť. Z toho vyplýva, že čím dlhšiu dobu držíte akcie, tým menšiu pravdepodobnosť straty máte. Teda s rastúcou dĺžkou investície môžete celkom efektívne eliminovať trhové riziko. Odtiaľto vyplýva odporúčanie, že investície do akcií by nemali byť kratšie ako päť rokov.

Finančné riziko
Ak sa budeme vyhýbať pochybným firmám bez dostatočného kapitálu, bez histórie a bez dobrého mena, môžeme výrazným spôsobom obmedziť riziko, že budeme podvedení. Stále však existuje reálne možnosť, že prídeme o svoje investície v dôsledku hospodárskeho úpadku protistrany. Preto je veľmi dôležité hodnotiť finančné zdravie protistrany, ktorej chceme zveriť svoje peniaze, a to v prípade, či ide o vklad do banky, pôžičku, nákup dlhopisov či akcií, vlastne o akúkoľvek investíciu. Až skúsenosti s veľkou depresiou v dvadsiatych rokoch minulého storočia viedli k vytvoreniu serióznej metodiky hodnotenia kvality dlžníkov. Táto metodika je známa pod slovom rating. Rating je hodnotenie schopnosti dlžníka splácať svoje záväzky, je to teda hodnotenie miery kreditného rizika. Nie je však odporúčaním na kúpu alebo predaj cenných papierov, nie je predpoveďou budúceho vývoja trhových cien akcií a dlhopisov. Rating sa obvykle označuje písmenami, čo tieto znaky znamenajú, môžeme demonštrovať na škále agentúry Standard & Poor`s:

Investičný dlhodobý rating
AAA potenciál plniť záväzky je veľmi vysoký
AA potenciál plniť záväzky je mierne nižší
A potenciál plniť záväzky je stále veľmi vysoký, je však viac náchylný na nepriaznivý vývoj
BBB tento stupeň stále vykazuje dostatočnú kapacitu plnenia záväzkov

Neinvestičný -- špekulatívny -- dlhodobý rating
BB emitent je vystavený neistotám, ktoré môžu viesť k nedostatočnej schopnosti plniť záväzky
B emitent je v súčasnej dobe schopný plniť záväzky, budúce podmienky pravdepodobne ohrozia jeho schopnosť či ochotu ich splácať
CCC emitent je v súčasnej dobe náchylný neplniť svoje záväzky
CC emitent je veľmi náchylný nesplatiť svoje záväzky
C emitent síce v súčasnej dobe spláca svoje záväzky, ale jeho platobná schopnosť je vážne ohrozená

Toto je len najhrubšia stupnica, ale dostatočne ukazuje, čo to vlastne rating je. Rating nemôžeme chápať ako predpoveď výnosov a v žiadnom prípade si ho nesmieme zamieňať za investičné odporučenia. Ide výhradne o hodnotenie kreditného rizika. Pri stanovovaní ratingu je pozornosť venovaná predovšetkým finančným ukazovateľom, zadlženiu, ziskovosti, kapitálovej štruktúre, stabilite tržieb a ziskov a pod. Niektoré z uvedených ukazovateľov je jednoduché vypočítať a niektoré je nutné subjektívne odhadnúť na základe skúseností. Iná metodika je použiteľná pre hodnotenie napr. telekomunikačných spoločností a iná pri hodnotení krajín. Je teda zrejmé, že "rating" urobený takpovediac na kolene môže byť rovnako nebezpečný ako doma vyrobená výbušnina. Platí to aj pre dobre mienenú, no miestami neprofesionálnu činnosť jednej slovenskej spoločnosti.

Čo je teda dôležité
* nestrácať čas štúdiom tabuliek a grafov minulej výkonnosti -- toto odporúčanie je potrebné vysloviť práve dnes, keď do módy aj Slovensku prichádzajú rebríčky výkonnosti podielových fondov. Nepredvídateľnosť výnosov sa však netýka iba fondov, ale platí všeobecne. Každá doterajšia vynikajúca výkonnosť bola nakoniec nahradená (mnohokrát zlomovým) pádom, a naopak, aj mnohoročné poklesy môžu byť nakoniec vystriedané rastom. Predpoveď na základe krátkodobých trendov je najhoršou prognostickou metódou
nič nie je zadarmo -- nakoľko existuje riziko inflácie a riziko (zmeny) úrokových mier, neexistuje bezriziková investícia. Naopak, ak požadujeme vysoký výnos, zákonite musíme podstúpiť vysoké riziko. Ani postúpenie vysokého rizika však neprináša istotu vysokého (alebo akéhokoľvek) zisku.
* nikto nedokáže predpovedať budúci vývoj trhu -- nepredvídateľnosť trhu nie je spôsobená nedostatočnou kvalifikáciu analytikov, naopak, trh je nepredvídateľný práve preto, že analytici veľmi dobre hodnotia všetky informácie. Stav, keď všetky relevantné informácie sú už zohľadnené v cene, sa nazýva efektívnym trhom. Nie je teda dôvod venovať mnoho času a prostriedkov prognózam rastu či poklesu cien na kapitálovom trhu. Je vhodnejšie investovať tieto zdroje napríklad do analýzy rizika, ktoré sme ochotní podstúpiť.
* investičný horizont -- stanovenie investičného horizontu je prvým krokom preč od zmätkov k racionalite. Určenie investičného horizontu by pre väčšinu investorov nemalo byť problémom, pretože nevyžaduje žiadne špeciálne znalosti. V mnohých prípadoch je investičný horizont dopredu jasný a nie je čo riešiť. Napriek tomu je dôležité venovať mu dostatočnú pozornosť.
* diverzifikácia -- málokedy je vhodné staviť všetko na jednu kartu. Väčší výnos, pri neporovnateľne menšom riziku, môžeme dosiahnuť rozložením investície do viacerých investičných produktov.