Vecné bremeno predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného. Môže vzniknúť niekoľkými spôsobmi.
Vecné bremená vznikajú:
-- písomnou zmluvou,
-- závetom v spojení s výsledkami dedičského konania,
-- schválenou dohodou dedičov,
-- rozhodnutím príslušného orgánu, napríklad stavebného úradu v stavebnom konaní, ktorý môže rozhodnúť o práve prechodu cez nehnuteľnosť,
-- na základe osobitného zákona, ktorý upravuje povinnosť vlastníka nehnuteľností umožniť vstup pracovníkom elektrární alebo plynární pri zriaďovaní elektrického vedenia alebo prípojok,
-- rozhodnutím súdu v zákonom vymedzených prípadoch, napríklad potvrdením dedičstva.
Vecné bremeno môže vzniknúť aj vydržaním, ak nerušene a fakticky osoba vykonáva právo k cudzej veci dobromyseľne, že mu takéto právo patrí (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v lehote 10 rokov za splnenia podmienok podľa § 134. Vecné bremeno môže byť zriadené za dohodnutú alebo určenú odplatu alebo bezodplatne. Vecné bremeno vzniká zápisom vkladu do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno zaniká na základe zmluvy o zrušení vecného bremena, na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo na základe zákona. O obmedzení alebo zrušení vecného bremena môže rozhodnúť súd, za podmienok upravených v § 151p ods. 3, ak vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. K zániku vecného bremena na základe zmluvy dochádza zápisom vkladu do katastra nehnuteľností (Zmluvy a právne podania, č.: 5/2004).