Téme nedohodnutých úrokov sa v podstate týka väčšina mojich úvah, ktoré boli napísané pri výške sadzby úrokov z omeškania, lebo, ako som už raz zdôraznil, za nedohodnuté, alebo inak povedané mimozmluvné úroky, je možné považovať iba tie, pri ktorých nebola presným spôsobom vymedzená výška úrokovej sadzby. Keďže som sa v tej časti bližšie nezmienil o nedohodnutých úrokoch v obchodných vzťahoch, potom tento nedostatok odstraňujem na tomto mieste.

Ako už bolo zdôraznené, v civilných vzťahoch je výška úrokovej sadzby regulovaná právnym predpisom. Preto snahu podnikateľov dohodnúť sa na výške úrokov z omeškania môžeme oceniť iba nechápavým pokrčením pliec. Na druhej strane dynamicky sa vyvíjajúce sa obchodné vzťahy podnikateľov majú dosah aj na iný prístup zákona k omeškaniu dlžníka. Pokiaľ pominieme odporúčanie obsiahnuté v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka o vhodnosti dohodnúť sa na sadzbe úrokov z omeškania, potom sa musíme zaoberať zvyšnou časťou § 369 ods. 1, ktorá sa týka nedohodnutých úrokov z omeškania. V tomto prípade v texte zákona neexistuje žiadna pevne predpísaná sadzba úrokov z omeškania. Pri bližšom oboznámení sa s textom tu nachádzame iba zákonný návod, ako stanoviť sadzbu úrokov z omeškania, a to vzorcom: obvyklá sadzba bankových úrokov + 1 % , a to predovšetkým v ročnom vyjadrení.
Samozrejme, je potrebné oceniť snahu zákonodarcu, že prehľadným spôsobom vyriešil nekonečný problém, ako spravodlivo, dodatočným spôsobom sa dá určiť vplyv omeškania dlžníka na škodu, ktorá veriteľovi týmto konaním vzniká. Uvedený vzorec má však jeden veľký nedostatok. Pokiaľ žalovaný ako dlžník spochybní výšku sadzby úrokov z omeškania (čo je dosť častý príklad zábavy žalovaných na úkor žalobcov), potom žalobca musí preukázať, že ním požadovaná sadzba úrokov z omeškania je v súlade so zákonným textom, ktorý sa nachádza v § 502 Obchodného zákonníka -- obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Príklad:
Ukážme si vzorový chaos pri predkladaní dôkazov, ktoré majú potvrdiť spochybnenú argumentáciu žalobcu, že ním uvedená sadzba úrokov z omeškania je v súlade so zákonnou požiadavkou. Základným kľúčom je vypátrať banku (všetky banky) v sídle dlžníka. Už tu ide asi o roztomilý nezmysel, lebo u podnikateľov so sídlom mimo veľkých aglomerácií sa nepredpokladá, že súčasne tam bude sídliť aj banka. Extenzívnym výkladom sa môžeme dopracovať k objasneniu pojmu sídla ako lokality na úrovni okresu. Tu už môžeme zaznamenať prvé signály výskytu bankovníctva. Pri bližšom skúmaní by sme zistili, že v priemernom okresnom meste sa nachádzajú expozitúry rôznych bánk. Myslel zákonodarca pri tvorbe textu zákona aj na tieto expozitúry alebo iba na banky vymedzené svojím sídlom, ktoré by malo byť totožné so sídlom dlžníka? Nikto nevie, ale súdna prax sa s touto otázkou netrápi, a uvádza jednoznačne -- Samozrejme, že expozitúry! Dobre, tak zistíme ich obvyklé úrokové sadzby. Ale pri ktorej banke budeme zisťovať, keď ich je tam viac? Iba jednoduchým porovnaním sadzieb niektorých bánk za určité obdobie zistíme, že pod vplyvom konkurenčného tlaku sú síce nepatrné, ale na prvý pohľad odlišné odchýlky. Napríklad jedna banka v období od 25. 10. 1999 do 16. 2. 2000 uvádzala sadzbu 17 % ročne a druhá banka uviedla minimálnu sadzbu úrokov z omeškania od 21,40 % ročne. Podľa mňa ide o značný rozdiel vzhľadom na údaje Národnej banky Slovenska, ktorá pre toto obdobie ponúka priemernú úrokovú mieru vo výške 19,4 % ročne. Je potom spravodlivé priznať úrokovú sadzbu 17 % alebo 21,40 % ročne? Nie, znie jednoduchá odpoveď. Spravodlivosť súdneho rozhodovania sa opiera o súlad so zákonom, ktorý nesmie byť v rozpore s ústavou. V žiadnom prípade sa pod plášť spravodlivého rozhodovania nemôže skryť situácia, keď sudca cíti, že žalobca je v práve, len žalobca -- nešťastník nevie presne numericky svoje právo vyjadriť. Formulácia -- tak to asi bude 19 % ročne, pán sudca -- do súdnej siene nepatrí, lebo právo nie je a ani by nemalo byť založené na trhovom mechanizme, pričom sudca by mal byť azda miestom akceptácie ponuky?

Bežné úroky
A aby sa problém reprezentatívnej banky rozrástol do väčších rozmerov, začnime sa teda zaoberať otázkou -- a akú to vlastne sadzbu úrokov máme zobrať? To je jednoduché, predsa obvyklú sadzbu, odpovie vám pohotovo právna prax. Čitateľov možno sklamem, pokiaľ očakávajú presvedčivú odpoveď. Hoci som pátral, ako som pátral, žiadna banka nepoužíva slovné spojenie bežné úroky. Naopak, existuje obrovský vejár rôznych pojmov spojených s úrokmi z omeškania, a to v závislosti, či ide o úverové obchody s občanmi, podnikateľmi, štátom alebo výnimočnými klientmi, či ide o krátkodobé, strednodobé alebo dlhodobé úverové obchody, či ide o spotrebné, debetné, hypotekárne alebo revolvingové úvery, atď. Ďalej každá banka používa okrem úrokovej sadzby aj sankčnú úrokovú sadzbu, a z hľadiska výskytu týchto sadzieb môžeme iba konštatovať, že ide o bežne používané sadzby. Pritom pre štatistické programy má každá banka zrátaný svoj priemerný ročný úrok poskytovaný v tom -- ktorom mesiaci, ale takúto sadzbu môžeme ťažko chápať ako bežný úrok, lebo málokomu je poskytnutý ako úroková sadzba. Takže, týmto smerom cesta nevedie, alebo že by azda áno?
Povedzme si, že aj tieto problémy sme nejakým zázrakom prekonali, a pretože ide o podnikateľský spor z kúpnej zmluvy a do podania návrhu je dlžník v omeškaní 6 mesiacov, súd si pri pochybnostiach overí, či sadzba úrokov za krátkodobé spotrebné úvery podnikateľom sa pohybovala v čase vzniku zmluvného vzťahu vo výške tvrdenej žalobcom. Spor však trvá 4 roky, a v čase vynesenia rozsudku by sa malo na úroky pozerať, že už ide o strednodobý úver, ale pretože žalovaný dobrovoľne nezaplatí, potom filozofia zákonodarcu -- priznať o 1 % viac ako by získal požičaním peňazí dlžníkovi sa míňa účelom, lebo tu už je omeškanie v dĺžke, ktorá charakterizuje dlhodobý úver. Takže vráťme sa na začiatok postupu súdu pri predkladaní dôkazov, ktoré majú potvrdiť spochybnenú argumentáciu žalobcu, že ním uvedená sadzba úrokov z omeškania je v súlade so zákonnou požiadavkou. V stručnosti postup súdu pri takto definovanej požiadavke na sadzbu úrokov z omeškania je možné prirovnať k tápaniu v tme, a pokiaľ nebude tento legislatívny nepodarok -- slovné spojenie bežné úroky -- odstránený (napríklad využívaním štatistických ukazovateľov zo serveru Národnej banky Slovenska) alebo pokiaľ nezaujme Najvyšší súd SR v rámci zjednocovania judikatúry k tomuto problému svoje stanovisko, veľmi ťažko sa môžeme tváriť, že účastníkom bol v prípade sporu o nedohodnuté úroky z omeškania v obchodných vzťahov poskytnutý spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru.

Fakturačný zlozvyk
Z mnohých zlozvykov rozšírených medzi podnikateľmi je tento najviac zakorenený a takmer nezničiteľný. Vždy, keď v spise zoberiem do rúk faktúru, očakávam, že tam bude veta: V prípade neuhradenia faktúry včas vám bude účtovaný úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne. A veru, často ma nesklamú. Na tomto mieste si dovolím zdôrazniť tú skutočnosť, že vzorová formulácia použitej vety má v sebe zakomponovanú hrozbu dostatočnej intenzity, aby naplnila sledovaný účel. Zneistenie fakturačného dlžníka a nanúteniu mu predstavy, že veriteľ je všemocným pánom situácie, a pokiaľ dlžník nesplní vznesenú požiadavku, bude v svojich prekvapivých oznámeniach pokračovať, napríklad formou pritvrdenia výšky úroku z omeškania, alebo inou hrozbou. Takéto správanie je však od počiatku odsúdené na neúspech. Jednoznačné vyhlásenie (až na zopár výnimiek) nezakladá ďalšie práva. Povinnosťou súdu, pokiaľ by žalobca opieral svoj nárok o takúto formuláciu zakomponovanú do faktúry, je dôkaz odmietnuť a žaloby zamietnuť. Iná situácia nastane v prípade, pokiaľ žalobca osobne doručí faktúru žalovanému a pri tej príležitosti ho požiada o podpísanie prevzatia. Nič netušiaci žalovaný prosbe vyhovie, podpíše faktúru na označenom mieste, a usmieva sa, usmieva sa až do okamihu súdneho konania. Po argumentácii žalobcu, že podpisom na faktúre žalovaný odsúhlasil výšku úrokov z omeškania, žalovanému úsmev doslova zamrzne. A situácia sa obrátila. Teraz tvrdenie žalovaného, že nepodpisoval vetu, ale iba prevzatie faktúry vyznieva v súdnej sieni trochu naivne. Takže, pozor na autogramiádu.