Rast účastín drží pod pokrievkou Fed

Takmer vždy, keď niektorý z guvernérov Federálneho rezervného systému (Fed) začne rozprávať o zvyšovaní úrokových sadzieb, akcie klesajú. Je to logická reakcia, pretože zvýšenie úrokov so sebou prináša zúženie možností lacného financovania z cudzích zdrojov, čo sa premieta do zvýšených nákladov a nižšej marže spoločností obchodovaných na akciovom trhu, a teda do nižšieho zisku na akciu a dividendu pre jej majiteľa. Navyše akciové tituly dostanú silnejšiu konkurenciu v dlhových cenných papieroch, pri ktorých je po zvýšení úrokov predpoklad rastu výnosov. Obchodovanie s účastinami sa vždy odohráva v duchu očakávaní. V atmosfére zmiešaných signálov agresívnosti blížiaceho sa spevňovania menovej politiky však trhy často reagujú prehnane a predčasne, čo vo zvýšenej miere využívajú špekulanti.
Fed, ropa a špekulácie
V poslednom období boli determinantom pohybov na akciovom trhu predovšetkým ceny komodít, ktoré najvýznamnejšie ovplyvňujú náklady všetkých výrobných odvetví -- od nákupných a obstarávateľských nákladov, cez spracovanie až po distribúciu. Áno, reč je o cenách ropy a benzínu. Ceny energií uvedenými kanálmi tlačia na koncovú cenu tovaru alebo služby, čo sa premieta do vyššej miery inflácie. Tá je determinantom rozhodnutí Federálnej komisie pre operácie na voľných trhoch (FOMC), ktorá plní funkciu bankovej rady systému centrálnych bánk Fed. Čím je vyššia inflácia alebo čím frekventovanejšie sú signály jej budúceho rastu, o to intenzívnejšie sú špekulácie obchodníkov na kapitálovom trhu o agresívnosti Fedu pri zvyšovaní úrokových sadzieb. Tieto špekulácie potom stačí zasadiť do prostredia, ktoré svojimi výrokmi vytvoril šéf Federálneho rezervného systému Alan Greenspan, keď povedal, že centrálna banka bude úroky zvyšovať "graduálne", ale v prípade nutnosti je pripravená "podniknúť potrebné opatrenia". Preložené do reči čísel to znamená, že Greenspan od zasadnutia FOMC na konci júna očakáva zvýšenie úrokov o 25 bázických bodov. Graduálne, resp. postupné zvýšenie o ďalších 0,25 percentuálneho bodu na úroveň 1,5 % príde až vtedy, keď Fed bude pociťovať ďalšie tlaky na rast inflácie. Slová "podniknúť potrebné opatrenia" trh pochopil tak, že prípadné vysoké tempo inflácie by mohlo Fed prinútiť zdvihnúť sadzby o 25 bázických bodov už v auguste. Rýchlejší rast sadzieb sa rovná pomalšiemu rastu akciových indexov.
Inflácia neprekvapila
V polovici júna zverejnený index spotrebiteľských cien (CPI) za mesiac máj však ukázal, že kulminovanie cien energií (za máj v CPI stúpli o 8 %) sa do jadrovej inflácie nestačilo premietnuť. Kým rast indexu CPI dosiahol 0,6 % a výrazne prekročil 0,4-percentný konsenzuálny odhad analytikov, jadrový index CPI, ktorý je očistený o volatilné ceny potravín a energií, stúpol o 0,2 %. Zodpovedá to stredu analytikmi prognózovaného pásma a dokonca spomalenie oproti aprílu, kedy jadrový CPI stúpol o 0,3 %. Na medziročnej báze sa rast jadrového CPI v máji spomalil na 1,7 % oproti 1,8 % za predchádzajúci mesiac. Povedané inak -- inflácia neprekvapila, ostala pod 2 percentami považovanými za "hranicu monetárneho zásahu". Okrem júnového a júlového vývoja CPI počas dovolenkových mesiacov bude zaujímavým momentom aj zverejnenie údajov o vývoji HDP Spojených štátov za druhý kvartál. Pozornosť obchodníkov sa na jednej strane bude sústreďovať na údaje o spotrebiteľských výdavkoch, špecificky na výdavky za tovary dlhodobej spotreby (najvernejšie odrážajú spotrebiteľskú dôveru), ktorých rast sa v prvom kvartáli spomalil. Celkovo vyšší než očakávaný rast HDP pomôže akciám v posilňovaní. Druhým ostro sledovaným ukazovateľom v správe o HDP bude indikátor inflačných tlakov -- index výdavkov osobnej spotreby (Price index PCE -- Personal Consumption Expenditures). Jadrový index PCE, ktorý nezahŕňa výdavky na potraviny a energiu a s obľubou sa naň odvoláva Alan Greenspan, totiž v prvom kvartáli narástol iba o 1,7 %, pričom pôvodné čísla hovorili o 2-percentnom raste. Inými slovami, inflačné tlaky v ekonomike USA zatiaľ nezodpovedajú pôvodným očakávaniam a vyvolávajú pochybnosti o razantnosti zvyšovania úrokových sadzieb v USA, čo by mohli zmeniť údaje za druhý kvartál. Vyšší rast PCE by totiž znamenal zvýšenie pravdepodobnosti, že Fed bude v spevňovaní menovej politiky agresívnejší. Na devízovom trhu takáto správa vyvolá posilnenie dolára a, naopak, na akciovom trhu odštartuje vlnu výpredajov. Príboj krátkych pozícií by definitívne utíchol až s termínom zvýšenia sadzieb. Na druhej strane, ak sa Fed rozhodne zvýšiť úroky kumulatívne o 0,5 percentuálneho bodu už v auguste, od ďalšieho kroku centrálnej banky nás zrejme bude deliť dlhší časový interval (obdobie vyhodnocovania menového zásahu), čo vytvorí pre akcie ničím nerušené prostredie na tvorbu ziskov aj vzhľadom na skutočnosť, že s koncom dovolenkového obdobia sa vracia ruch na burzový parket. V platnosti ostáva konštatovanie z decembrového vydania Peňazí a investícií, že obchodovanie na americkom akciovom trhu v tomto roku bude dirigovať Fed. Rast akcií tlmí prakticky už od februára.
Inflácia odčítaná z P/E
V súvislosti so spomínanými prehnanými reakciami trhov, na ktorých špekulanti využívajú úvahy o inflácii ovplyvnenej vývojom cien energií, veľmi vhodne prišiel postreh riaditeľa bostonskej spoločnosti Dorfman Investments. Aj keď, ako sám povedal, je expertom na akciové a nie na komoditné trhy, napriek tomu nepredpokladá, že ceny ropy sa na vysokých úrovniach udržia aj po motoristickej sezóne, ktorá sa začala na prelome apríla a mája a končí sa v septembri. Koncom mája, kedy ropa a benzín na globálnych trhoch lámali svoje historické maximá nad 40 USD za barel (159 litrov), akcie firiem najviac ovplyvnených vývojom cien energií sa pohybovali na opačnom póle. John Dorfman prognózoval, že na základe ukazovateľa P/E (price/earnings per share) sa v horizonte jedného roka bude ropa pohybovať v rozmedzí od 25 do 35 USD. Ukazovateľ P/E je zaužívaným ekvivalentom nadhodnotenia alebo podhodnotenia cenného papiera, vyjadruje pomer trhovej ceny jednej akcie k zisku na akciu. Ceny akcií petrochemických firiem podľa neho nepotvrdzujú, že by ropa mala v budúcnosti ostať na 40 USD za barel. Pri kulminácii cien ropy ukazovateľ P/E pri spoločnosti Exxon Mobil Corp. dosahoval iba 16-násobok alebo pri Devon Energy Corp. iba 9-násobok. Ak by ropa mala ostať drahá dlhší čas, zvyšoval by sa aj multiplikátor P/E, čo sa nestalo. Intenzita inflačných tlakov zo strany energií by teda mala poľaviť, čo zasa otvára priestor skôr graduálnemu než intenzívnemu zvyšovaniu úrokov Fed.