Úradníci chrániaci osobné údaje si asi finančne nepolepšia

"Jednou z požiadaviek únie bolo zabezpečiť životaschopnosť ľudských a finančných zdrojov Úradu na ochranu osobných údajov (úrad)," konštatuje Marcela Vašáková z referátu styku so zahraničím na úrade. Únia teda požadovala úplnú nezávislosť úradu od výkonnej moci, ale aj od iných štátnych orgánov - vrátane finančnej nezávislosti. Pod výlučnú právomoc úradu by pritom mala spadať aj personálna politika. Expertná Komisia EÚ na tejto požiadavke bezpodmienečne trvá a iný vývoj v tejto oblasti nepripúšťa.
Ak však zákon prejde cez vládu aj parlament v súčasnom znení, tieto požiadavky únie splnené nebudú. Úrad totiž navrhoval zvýšenie platov svojich zamestnancov podľa zvláštnej tabuľky. Najnižší sa tak mal pohybovať na úrovni 9 700 korún a najvyšší (9. platová trieda) "až"na 24-tisíc korún. Dôvodom zmeny malo byť stabilizovanie štátnych zamestnancov úradu. "Chceli sme pritiahnuť viac odborníkov, pretože súčasný personálny stav úradu je poddimenzovaný a je tu aj veľká fluktuácia," konštatuje inšpektorka úradu Anna Miklošová. Minister financií Ivan Mikloš však so zvyšovaním miezd pre pracovníkov úradu nesúhlasí, pretože, ako sa vyjadril Mikuláš Gera z tlačového odboru rezortu financií, špeciálne platové tabuľky by znamenali individuálny prístup vo vzťahu k jednej skupine pracovníkov štátnej správy. Podľa Geru je nezávislosť úradu zabezpečená tým, že každoročne predkladá návrh svojho rozpočtu ako súčasť kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky.

Úrad verzus úrad
Personálna nezávislosť sa pravdepodobne tiež nestane realitou. Úrad pre štátnu službu totiž kategoricky zamietol požiadavku Úradu na ochranu osobných údajov, aby rozhodovanie o personálnej politike bolo podriadené právomoci predsedu. Kompetentní pritom však upozorňujú, že nerešpektovanie tohto upozornenia Európskej únie by mohlo v budúcnosti spôsobovať problémy. "V súvislosti s posilnením nezávislosti postavenia úradu sa v návrhu predloženom do medzirezortného pripomienkového konania navrhovalo aj osobitné postavenie úradu v rámci zákona o štátnej službe. Táto požiadavka úradu je podložená medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovensko viazané. Úrad pre štátnu službu však tento zámer odmietol," dodáva Miklošová. Riaditeľ Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai pritom vysvetľuje správnosť svojho postoja tým, že zákon o štátnej službe garantuje úplnú odbornú a politickú neutralitu.

S väčšími právami
Po schválení novely by sa mali posilniť aj vyšetrovacie právomoci úradu, ktoré taktiež požaduje Európska únia. Podľa Miklošovej pritom bude môcť úrad pri prešetrovaní požiadať o súčinnosť aj políciu. "Posilní sa aj postavenie úradu ako dozorného orgánu, pričom každá fyzická osoba, ktorá bude predvolaná, sa bude musieť dostaviť a vypovedať ako svedok. Výpoveď bude môcť odoprieť len v prípade, ak by ňou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe či výpoveďou porušila spovedné tajomstvo. Taktiež bude musieť predložiť úradu dôkazné prostriedky, ak ich vlastní. Vznikne tak väčší priestor na prešetrenia podnetov. V praxi sa totiž stávalo, že aj keď úrad disponoval právomocou vstupovať do objektov, v ktorých sa prevádzkujú informačné systémy, prevádzkovatelia alebo sprostredkovatelia sa vyhýbali prevzatiu oznámenia o kontrole," dodáva Miklošová.
Po schválení euronovely by napokon mali pribudnúť aj nové pojmy ako tretia krajina, organizačná zložka, zástupca prevádzkovateľa, tretia strana a príjemca a zároveň sa zjednoduší registrácia informačných systémov. Predpokladaný termín účinnosti - september 2004 - však poslanci pravdepodobne nestihnú, pretože novelu musí schváliť ešte vláda, pričom legislatívna rada vlády bude o nej rokovať až v polovici júna.

O direct marketingu s inšpektorkou Annou Miklošovou
Naďalej bez nášho súhlasu
Naše osobné údaje sa pohybujú v podstate po celom Slovensku. Od polície, zdravotníckych centier a rôznych úradov až po súkromné firmy. Najčastejšie sa však s ich aktívnym využívaním stretávame na rôznych letákoch s vyplneným menom a adresou. Pri poslednej novele v roku 2002 si direct marketingové firmy totiž vydobyli, že môžu používať pri poštovom styku osobné údaje bez nášho súhlasu.

Upraví teda euronovela aj činnosť direct marketingových firiem?
- Nie, v podstate sa ich nedotkne. Naďalej budú môcť spracúvať titul, meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby aj bez jej súhlasu. Avšak ďalšie osobné údaje (záujmy, fajčenie...) k nim môžu priradiť iba so súhlasom tejto osoby. A údaje zo svojej databázy môžu poskytnúť len inej direct marketingovej firme. Ináč ich nesmú ani sprístupniť, ani zverejniť. V praxi to teda znamená, že direct marketingová firma môže "prenajať" adresu fyzickej osoby inej takejto firme. Avšak táto musí pri prvom poštovom styku oznámiť adresátovi, od ktorej firmy údaje získala.

Môže sa človek brániť proti takémuto "využívaniu" jeho osobných údajov?
- Môže písomne oznámiť direct marketingovej firme, aby jeho údaje už ďalej nespracúvala. Tá, pochopiteľne, musí jej žiadosti vyhovieť a už nesmie adresne túto osobu osloviť. Avšak jej osobné údaje nezlikviduje úplne. Na zamedzenie ďalšej korešpondencie využíva databázu "robinsonov". V nej aj naďalej eviduje jej adresu, ale iba preto, aby pri aktualizácii systému, napríklad prenajatím adries z inej firmy, zamedzila opätovnému osloveniu.

Ako sa k našim údajom môžu dostať nekompetentní
V bývalom zariadení Detskej fakultnej nemocnice - v Detskej ozdravovni v Abraháme pri Galante - našiel pred mesiacom Úrad na ochranu osobných údajov voľne pohodenú zdravotnú dokumentáciu, ktorá obsahovala meno, priezvisko, adresu a rodné číslo, kompletnú diagnózu a sociálne údaje pacientov. Ozdravovňa pritom bola zrušená už pred ôsmimi rokmi. Začiatkom roka 1998 sa v nej už nikto neliečil ani v nej nikto nepracoval. Úrad na ochranu osobných údajov pri prešetrovaní zistil, že rezort zdravotníctva porušil zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého má dozor nad informačným systémom obsahujúcim zdravotné údaje vykonávať práve ministerstvo zdravotníctva.
Zdravotná dokumentácia sa má totiž uchovávať ešte 50 rokov po úmrtí pacienta. Podľa riaditeľa Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave - pôvodného vlastníka objektu, Róberta Vetráka, však muselo dôjsť k odcudzeniu tejto dokumentácie ešte pred šiestimi rokmi, pretože aj na polícii boli hlásené až tri násilné vniknutia do ozdravovne. "Pri mojom nástupe do funkcie v roku 2000 som dal preniesť celý archív do nemocnice a žiadna zdravotná dokumentácia sa tam už nenachádzala," dodáva Vetrák. V tom istom roku bola odvolaná aj bezpečnostná služba, pretože to vyžadovalo vysoké náklady na mzdy a rokovalo sa o odpredaji budovy. Objekt však zmenil vlastníka až v marci tohto roku.
Ako sa Vetrák ďalej vyjadril, pri podpísaní kúpno-predajnej zmluvy bol objekt kompletne vyčistený. Ako sa teda dokumentácia dostala do objektu detskej ozdravovne, Vetrák dodnes netuší. "Na základe poverenie ministra zdravotníctva sa však bola 26. mája tohto roku začala kontrola priestorov a dokladov bývalej detskej ozdravovne v Abraháme, pričom závery budú prijaté v najbližších dňoch," skonštatovala generálna riaditeľka sekcie štátneho dozoru a kontroly na ministerstve zdravotníctva Marta Jančovičová. Hoci by dnes teda už nikto nemal mať prístup k osobným údajom bývalých pacientov ozdravovne, kto všetko nimi môže disponovať, je v súčasnosti ťažké hovoriť.
V bývalej ozdravovni však úrad našiel aj pracovné zmluvy lekárov, taktiež obsahujúce osobné údaje. Pritom aj osobné spisy zamestnancov súkromných či štátnych firiem musia byť uchovávané, buď podľa zákona o archívoch alebo ďalších špecifických predpisov, napríklad zákona o účtovníctve. "Ministerstvo vnútra pritom aj pre potreby Sociálnej poisťovne odporúča uchovávať tieto dokumenty až do 70 rokov od narodenia osoby," tvrdí Mária Mrižová z odboru archívnictva na ministerstve vnútra. Z hľadiska ochrany by sa pritom mali osobné údaje zlikvidovať bezodkladne po splnení účelu na spracúvanie.