Slovenský hrubý domáci produkt (HDP) dosiahol vlani 77 percent európskeho priemeru. Od roku 2005 tak vzrástol o 18 percent. Vyplynulo to z údajov Eurostatu - štatistického úradu EÚ. Čím je HDP na hlavu vyšší, tým výkonnejšia je aj ekonomika krajiny a tým lepšie sa môžu mať aj jej obyvatelia.
„Ukazovateľov vyjadrujúcich životnú úroveň v krajine je viacero a tými najdôležitejšími sú mzdy a ceny v obchodoch. Pocit blahobytu totiž najčastejšie meriame podľa toho, koľko zarábáme a čo si zo svojho platu môžeme dovoliť kúpiť,“ pripomína Jana Glasová, analytička Poštovej banky.
V európskom porovnaní sa podľa Glasovej nemáme príliš čím chváliť. „Slovensku patrí v európskom rebríčku 18. až 19. priečka, o ktorú sa delíme s Portugalskom. V rámci európskej dvadsaťosmičky je teda nižšia životná úroveň, meraná prostredníctvom tohto ukazovateľa, už len v deviatich krajinách,“ dodala Glasová.
V porovnaní s minulým rokom sme ostali na rovnakej úrovni. Česká republika, ku ktorej sme sa v posledných rokoch približovali, sa nám vzdialila. Náš západný sused dosahuje 85 percent európskeho priemeru, pričom v roku 2014 to bolo o jedno percento menej.
Vývoj HDP na obyvateľa v Európe od roku 2012
Prekvapením určite nie je prvá priečka Luxemburska, ktorého HDP na obyvateľa dosahuje až 271 percent európskeho priemeru. Luxembursko je malou krajinou s malým počtom obyvateľov, vysokým počtom zahraničných pracujúcich, ktorí prispievajú k tvorbe jeho HDP a navyše ťaží z rozvinutého sektora služieb. S veľkým odstupom za Luxemburskom nasledovalo Írsko s hodnotou ukazovateľa 145 percent priemeru EÚ. Na popredných priečkach európskeho rebríčka sa umiestnilli viaceré severské krajiny ako Írsko, Dánsko a Švédsko, ale aj Nemecko či susedné Rakúsko.
Všetky krajiny, ktorých HDP na obyvateľa je vyššie ako európsky priemer, predstavujú pôvodné členské krajiny únie. Noví členovia, vrátane Slovenska, sa umiestnili pod euróspkym priemerom.
HDP na obyvateľa v % – podiel z priemeru EÚ 28
Krajina hodnota v % rok 2005 rok 2015
Luxembursko 241 271
Írsko 145 145
Holandsko 134 128
Rakúsko 124 127
Nemecko 117 125
Dánsko 122 124
Švédsko 123 123
Belgicko 119 117
V. Británia 124 110
Fínsko 115 108
Eurozóna 111 106
Francúzsko 109 106
Taliansko 106 95
Španielsko 100 92
Malta 81 89
ČR 80 85
Slovinsko 86 83
Cyprus 98 81
Portugalsko 79 77
Slovensko 59 77
Estónsko 59 75
Litva 53 74
Grécko 91 71
Poľsko 50 69
Maďarsko 62 68
Lotyšsko 51 64
Chorvátsko 58 58
Rumunsko 34 57
Bulharsko 37 46
Zdroj: analytický tím Poštovej banky na základe údajov Eurostat
Spomedzí „nováčikov“ na najvyššiu priečku dosiahla Malta (89 % priemeru EÚ) stíhaná našimi susedmi z ČR, ktorých životná úroveň dosahuje 85 % európskeho priemeru. Česká republika je zároveň jediná, ktorá nás spomedzi krajín V4 predbehla. V Poľsku aj v Maďarsku je HDP vyprodukované na jedného obyvateľa nižšie ako u nás a predstavuje 69 resp. 68 % priemeru únie. Krajinou s najnižšou životnou úrovňou je Bulharsko, kde HDP na hlavu nedosahuje ani polovicu euróspkeho priemeru.
Dôležitá je však nielen samotná úroveň ukazovateľa, ale aj jej vývoj v čase. „Položili sme si teda otázku, či sa zlepšila naša životná úroveň v porovnaní s európskym priemerom za poslednú dekádu. Odpoveď znie áno. Desať rokov dozadu, teda v roku 2005, dosahoval HDP prepočítaný na jedného Slováka len 59 % priemeru európskej 28 - čky. Toto obdobie môžeme označiť aj ako obdobie slovenského ekonomického boomu,“ doplnila Glasová.
Na otázku HN, prečo nie sú na Slovensku mzdy na takej úrovni ako je HDP (77 % priemeru EÚ), Glasová povedala:
„Tento ukazovateľ sa používa na vyjadrovanie výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne jej obyvateľov, ide ale o oklieštený ukazovateľ, ktorý ani zďaleka neberie do úvahy všetky atribúty vyjadrujúce blahobyt obyvateľov krajiny. Ukazovateľ neberie do úvahy napríklad platovú a cenovú úroveň v krajine alebo príjmovú a majetkovú nerovnosť medzi obyvateľmi, ktorá spôsobuje, že niektorí sa majú výrazne lepšie „ako priemer“ a niektorí výrazne horšie.
Ukazovateľ taktiež neberie do úvahy vplyv zahraničných investorov, ktorí sú síce nevyhnutní pre rozvoj a rast ekonomiky a tvorbu pracovných miest, na druhej strane ale zisky zahraničných firiem sú započítané do nášho HDP, časť z nich však z našej krajiny odchádza.
Čo sa týka miezd, tak ich vývoj samozrejme závisí od toho, ako sa darí našej ekonomike a v nadväznosti na to aj pracovnému trhu. Keby slovenské hospodárstvo nerástlo, nedochádzalo by ani k tvorbe nových pracovných miest a teda ani k zvyšovaniu miezd.
Konkurenčnou výhodou Slovenska je stále kvalifikovaná a pomerne lacná pracovná sila, ktorá patrí k tým najlacnejším v rámci únie. Zároveň je ale potrebné povedať, že nízke máme nielen platy, ale aj ceny tovarov a služieb v obchodoch. Aj z hľadiska cenového porovnania krajín EÚ totiž patrím medzi krajiny s najnižšou cenovou hladinou. Len 7 krajín EÚ má cenovú úroveň nižšiu ako my“.