Od začiatku prázdnin sa uplatňujú na súdoch nové pravidlá civilného konania. Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok nahradili staručký a často novelizovaný Občiansky súdny poriadok. Kódexy prinesú zmeny nielen v doručovaní či dokazovaní, ale napríklad aj v dedičskom konaní. Nová úprava vznikala takmer dva a pol roka a spolu obsahuje približne 1 500 paragrafov.
1. Civilný sporový poriadok
Nové doručovanie
Nová právna úprava by mala uľahčiť doručovanie písomností súdu. Zásielky sa po novom budú považovať za doručené bez ohľadu na to, či sa adresát na tejto adrese zdržiava, alebo nie. Na druhej strane, ak sa súdu nepodarí doručiť žalobu na adresu trvalého pobytu, od júla je povinný zistiť skutočný pobyt žalovaného. Ak sa ani takto nepodarí žalobu dostať k žalovanej strane, súd oznámenie o nej zverejňuje na úradnej tabuli a na webovej stránke. Po uplynutí pätnástich dní od zverejnenia sa žaloba považuje za doručenú. Väčšinu písomností môže navyše už súd odosielať aj prostredníctvom e-mailu.
Dôležité zmeny
· Podanie už nemožno urobiť ústne alebo telefaxom.
· Elektronické podanie bez autorizácie treba dodatočne doložiť do desiatich dní (doteraz to bolo do troch dní).
· Pri návrhu na odročenie pojednávania musí strana, ktorá ho navrhuje, uviesť aj telefónne číslo alebo e-mailový kontakt, kde ju súd môže upovedomiť. Doteraz to bola len možnosť.
Doručovanie krok za krokom*:
· Ak elektronickú listinu prevezmete a prevzatie kliknutím potvrdíte na doručenke, listina sa považuje za vami prevzatú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na doručenke.
· Ak elektronickú listinu neprevezmete a ide o listinu doručovanú do vlastných rúk, považuje sa za prevzatú márnym uplynutím úložnej lehoty (15 dní odo dňa po dni uloženia e-správy) aj vtedy, ak sa adresát o nej nedozvedel.
· Ak e-listinu neprevezmete a nejde o listinu doručovanú do vlastných rúk, považuje sa za prevzatú v deň bezprostredne nasledujúci po uložení e-listiny aj vtedy, ak sa adresát o nej nedozvedel.
*Spôsob doručovania súdu do elektronickej schránky a podrobnosti o schránke nenájdete v novom kódexe, ale v zákone o e-Governmente.
Nové dokazovanie
Súdy už môžu napríklad rozhodnúť, že neprihliadnu na skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky strany sporu či popretie tvrdení protistrany, pokiaľ ich strana neuplatnila včas. Po novom sa tvrdenia strany považujú za nesporné, ak ich druhá strana výslovne nepoprela alebo ich nepoprela účinne, napríklad neuviedla vlastné tvrdenia o veci. Nová právna úprava ďalej v niektorých sporových konaniach zavádza väčšiu ochranu slabšej strany. Tými sú spotrebitelia v sporoch s dodávateľmi, zamestnanci v sporoch so zamestnávateľmi a osoby, voči ktorým boli porušené zásady rovnakého zaobchádzania. V týchto typoch konania môžu súdy vykonať aj dôkazy, ktoré táto strana nenavrhla.
Predkladanie dôkazov po starom:
· Strany predkladali nové tvrdenia bez určených lehôt.
· Súd nemal účinný vplyv na urýchlenie konania strán a na skrátenie lehôt.
· Strany sporu neboli dostatočne motivované podávať pripravené a úplné žaloby.
Predkladanie dôkazov od júla:
· Súd môže určiť lehotu, v ktorej musia strany pod hrozbou sankcie predložiť všetky tvrdenia.
· Súd určuje tempo konania.
· Žalobca je skôr motivovaný už na začiatku predložiť súdu všetky tvrdenia a dôkazy.
· Súdy môžu prevziať dôkaznú iniciatívu a aj bez návrhu účastníkov konania môžu obstarať dôkazy. Takýto postup sa doteraz uplatňoval skôr v takzvaných nesporových konaniach.
Predbežné prerokovanie sporu
Ďalšou novinkou, ktorá ponúka možnosť urýchlenia sporu, je zavedenie inštitútu predbežného prerokovania sporu, ktoré môže súd nariadiť pred prvým pojednávaním. Strany sa od sudcu dozvedia predbežné právne posúdenie veci, čo v konečnom dôsledku môže viesť k uzatvoreniu zmieru alebo k tomu, že žalobca upustí od vedenia sporu. Doteraz takúto šancu spoznať názor sudcu dopredu nemali. Súčasne súd môže oznámiť stranám, čo považuje za sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná alebo nevykoná.
Ako to bolo doteraz:
· Počas konania mohol súd účastníkom uviesť, ako sa doteraz javí právne posúdenie veci.
· Išlo o právo, nie o povinnosť súdu, súd môže takýto návrh účastníka odmietnuť.
· Ak súd vyjadroval svoj názor, bolo to skôr v priebehu alebo ku koncu konania.
· Právna neistota účastníkov, názor súdu mohli len tušiť napríklad z otázok vypočúvaným osobám.
· Ak súd prejavil svoj názor až ku koncu konania, pre účastníka to už nemuselo mať význam.
Ako to je po novom:
· Povinnosť súdu oboznámiť strany s predbežným posúdením veci.
· Súd to musí urobiť už pri predbežnom prejednaní, oproti dnešku výrazne v predstihu.
· Právne posúdenie môže poskytnúť na základe toho, že strany mali po doručení žaloby možnosť opakovane označiť sporné dôkazy.
· Na základe toho možno zhodnotiť svoje šance na úspech v spore, stranám to umožní vyhnúť sa „prekvapujúcemu“ rozhodnutiu.
· Strana sporu dostane možnosť venovať zvýšenú pozornosť okolnostiam, ktoré súd predbežne považuje za menej významné.
· Načasovanie tejto povinnosti súdu už pri predbežnom prerokovaní má pre strany význam rozhodnúť sa, či v konaní pokračovať.
Zastupovanie advokátom
Strana sa môže dať v spore zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a týmto zástupcom v určitých prípadoch môže, a v určitých prípadoch musí byť advokát. Nová právna úprava ukladá povinnosť zvoliť si ho tak, že v právnych oblastiach, ktoré sú takmer výlučne spojené s osobitnými právnymi odvetviami, je zastúpenie advokátom povinné.
Čo sa zmení v povinnom zastupovaní advokátom
Ako to bolo doteraz:
· Zvoliť si advokáta za svojho zástupcu bolo možné kedykoľvek. Bolo prípustné dať sa zastupovať aj viacerými advokátmi súčasne.
· Zvoliť si advokáta mohla osoba vtedy, keď podávala dovolanie proti rozsudku a zároveň platilo, že nemala právnické vzdelanie.
· Zastúpený advokátom musel byť aj žalobca pri podaní žaloby proti správnemu orgánu a zároveň platilo, že nemal právnické vzdelanie.
Ako to je po novom:
· Zvoliť si advokáta za svojho zástupcu – aj viacerých súčasne – je možné kedykoľvek.
· Zastupovaný advokátom musíte byť v sporoch súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, pri nekalom súťažnom konaní, v sporoch pri ochrane hospodárskej súťaže, pri ohrození alebo porušení práva na obchodné tajomstvo, pri ochrane práva duševného vlastníctva – to všetko vtedy, ak nemáte právnické vzdelanie 2. stupňa, alebo ho nemá zamestnanec, ktorý koná za vás.
· Zastupovaný advokátom musí byť aj dovolateľ v dovolacom konaní – dovolanie a iné podania musia byť spísané advokátom, pokiaľ dovolateľ nemá právnické vzdelanie 2. stupňa (alebo člen či zamestnanec právnickej osoby konajúci za ňu v sporoch s ochranou slabšej strany, napríklad ak ide o občianske združenie).
Skrátené konanie
Ak sú nároky veriteľa opodstatnené a nesporné, súd môže po novom upustiť od štandardných procesných postupov, ako je napríklad nariadenie pojednávania, a zvolí formu skráteného konania a rozhodovania. Konanie súdu sa tak zrýchli.
Staré pravidlá pre skrátené konanie
· Súdy akceptovali odpor žalovaného, ktorému na odôvodnenie stačilo len povedať, že s platobným rozkazom nesúhlasí.
· Obsah odôvodnenia odporu voči platobnému rozkazu zákon nereguloval.
· Rozsudok pre zmeškanie (za pasivitu) mohol súd prijať len v neprospech žalovanej strany.
Ako je to po novom
· Svoj odpor proti platobnému rozkazu už musí žalovaný odôvodniť napríklad opisom rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku.
· Rozsudok pre zmeškanie môže súd prijať aj v neprospech žalobcu. Súd ním žalobu zamietne, ak sa žalobca napriek poučeniu nedostavil na pojednávanie a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.
· V novej právnej úprave sa nepočíta ani s rozkazmi na plnenie.
· Pribudol rozsudok pre uznanie nároku.
Doviesť svedka pred súd
Od júla sa sťažilo aj predlžovanie sporu pre zdravotné dôvody strany. Ak sa už raz muselo pojednávanie odročiť práve z tohto dôvodu, po novom je tu možnosť žiadať od strany sporu, aby sa na ďalšom pojednávaní dala zastúpiť advokátom. Ak jedna zo strán v konaní navrhla vypočuť svedka, po novom je povinná zabezpečiť aj jeho prítomnosť na pojednávaní. Súd svedka predvoláva sám iba vtedy, ak strana objektívne nemôže prítomnosť svedka zabezpečiť. Z výnimočných dôvodov, najmä kvôli hospodárnosti konania, je možné výsluch svedka nahradiť jeho písomnou výpoveďou.
2. Civilný mimosporový poriadok
Zbavenie spôsobilosti na právne úkony
Nová právna úprava už nepozná úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, spôsobilosť možno iba obmedziť alebo navrátiť. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony bolo v rozpore s modernou koncepciou ľudských práv.
Čo sa zmení v možnosti pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony
Doterajšia úprava platná do júla
· Spôsobilosť bolo možné v prípade duševnej choroby obmedziť alebo aj úplne odňať.
· Rozhodnutie o odňatí súd nemusel vždy doručiť osobe, o ktorej sa rozhodlo.
Nová úprava
· Spôsobilosť sa už nedá človeku odňať v plnom rozsahu, len obmedziť.
· Rozhodnutie súd doručuje zákonnému zástupcovi alebo procesnému opatrovníkovi i danej osobe.
· Človek, o ktorom sa rozhoduje, môže požiadať súd o doručovanie všetkých písomností v konaní.
· Pri rozhodovaní súd vždy vypočuje človeka, o ktorom sa rozhoduje, alebo ho „vzhliadne“; účelom „vzhliadnutia“ je bezprostredný kontakt sudcu o touto osobou.
Rovnosť účastníkov konania
Zákon nanovo vymedzuje účastníkov konaní pred správnymi súdmi, ako aj ich práva a povinnosti. Doteraz boli definovaní ako tí, ktorí a) ako účastníci správneho konania boli ukrátení na svojich právach, b)
s ktorými sa ako s účastníkmi nekonalo, hoci sa s nimi konať malo, respektíve po c) ktorí by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknutí. Od júla zákon rozoznáva osobu žalobcu bez toho, aby ju nejako ďalej
limitoval, a osobu žalovaného. Je ňou v zásade vždy orgán verejnej správy. Dôraz sa pritom kladie na rovnosť sporových strán, ako aj všetkých účastníkov konania.
Zladenie zápisu údajov v obchodnom registri
Zlepšuje sa konanie o zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným právnym stavom. Jednou z najvýznamnejších zmien v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou je povinnosť súdu v týchto konaniach zisťovať skutočný stav veci, takzvanú materiálnu pravdu. V dôsledku toho sa sudca nemôže uspokojiť iba s tvrdeniami účastníkov konania a vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli. Sám musí aktívne vykonať aj iné dôkazy. A to dokonca aj vtedy, ak sa účastníci konania na niektorej skutočnosti zhodnú, no súd má o tom pochybnosti. Zákon tak vlastne ponúka účastníkom konania možnosť predkladať stále nové dôkazy, a to aj v odvolacom konaní. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať aj po uplynutí lehoty na odvolanie a nové tvrdenia uvádzať bez obmedzenia.
Priebeh zladenia zápisu údajov
· Návrh môže podať každý, koho sa správnosť údajov priamo týka.
· Súd doručuje návrh účastníkom na vyjadrenie.
· Súd môže nariadiť pojednávanie iba v prípade, ak to považuje za potrebné.
· Ak súd rozhodne o vykonaní zápisu, uloží zapísanej osobe pokutu.
· Súd nariadi zapísanej osobe zaplatenie súdneho poplatku vo výške, ktorý by bola povinná zaplatiť, ak by návrh na zápis údajov podala sama.
Rýchlejšie dedičské konania
Zmena sa dotkne aj dedičského konania, ktoré takmer celé prebehne u notárov. Tí majú po novom právomoc vydávať rozhodnutia počas celého priebehu dedičského konania. Odpadá nutnosť presunu spisu na súd a čakanie, kým rozhodnutie vydá sudca. Osvedčenie o dedičstve nahrádza uznesenia notára. Zmeny sa výrazne dotknú poradia, v akom budú vyplácané pohľadávky veriteľov v prípade rozpredania predĺženého dedičstva. Po novom sa na túto situáciu primerane použije exekučný poriadok, konkrétne jeho ustanovenie o rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti.
Ako sa zvýšia kompetencie notárov
Doteraz
· Súd poveril notára, aby ako súdny komisár samostatne viedol konanie o dedičstve. Zároveň mu určil, aby v tomto konaní vydával aj rozhodnutia, ak sú na to splnené podmienky.
· Právomoc notárov vo vydávaní rozhodnutí však bola obmedzená. V podstate sa rovnala právomoci vyšších súdnych úradníkov.
Po novom
· Notári môžu vydávať rozhodnutia počas celého priebehu dedičského konania, to znamená procesné rozhodnutia, ako aj rozhodnutia vo veci samej.
· Dedičské konanie prebieha v podstate celé u notára.
· Konanie sa zrýchli a zefektívni, pretože odpadá nutnosť presunu súdneho spisu a čakanie, kým sudca vydá rozhodnutie.
· Z dedičského konania sa vypustilo osvedčenie o dedičstve. Nahradilo ho uznesenie, ktoré vydáva notár.
3. Správny súdny poriadok
Zmena v opravných prostriedkoch
Inštitút odvolania sa ukázal ako neúčelný a v novom Správnom súdnom poriadku ho už nenájdeme. Novým opravným prostriedkom bude kasačná sťažnosť, ktorá má
charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Teda možno ho uplatniť len vo vymedzených prípadoch a v stanovených lehotách. Kasačnú sťažnosť možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu. Rozhodovať o nej bude najvyšší súd. Kasačnú sťažnosť treba podať do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, proti
ktorému smeruje. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka možno podať sťažnosť, vtedy však nepôjde o opravný prostriedok, ale o prostriedok procesnej obrany.
Čo platilo do júla
· Predchádzajúca právna úprava vyvolávala predstavu, akoby súdne konanie v správnom súdnictve bolo pokračovaním konania pred správnym orgánom.
· Proti rozhodnutiam krajských súdov sa podávali odvolania.
· Nedostupnosť obnovy konania.
Čo platí teraz
· Z nového Správneho súdneho poriadku vypadol inštitút odvolania.
· Po novom možno proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu podať kasačnú sťažnosť.
· Novinkou v našom správnom súdnictve bude aj žaloba na obnovu konania.
Žalovať môže aj verejnosť
V správnom súdnictve súdy poskytujú ochranu v oblasti verejnej správy. Každý, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným
zásahom zo strany orgánu verejnej správy, sa môže tejto ochrany domáhať žalobou. Po novom môže správnu žalobu podať aj takzvaná zainteresovaná verejnosť vo veciach ochrany životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma. Môže to byť jednotlivec alebo viacero osôb, združenia alebo skupiny. V praxi ide spravidla o mimovládne organizácie.
Ako sa môže verejnosť zapojiť do konaní spojených so životným prostredím
· Verejnosť má právo podať samostatne správnu žalobu proti povoleniu.
· Verejnosť môže na orgán verejnej správy podať žalobu pre nečinnosť.
· Žalobu môže verejnosť podať aj proti všeobecnému záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja.
· Verejnosť má možnosť zúčastniť sa aj na konaní o správnej žalobe, ktorú podala iná osob
Názor advokáta Tomáša Zahradníka
Na rade sú sudcovia a ich prístup k novému konaniu
Rekodifikácia civilného procesného práva podľa nášho názoru nepovedie bez ďalších opatrení zákonodarcu k zefektívneniu a k zrýchleniu súdneho konania ani k lepšej vymožiteľnosti práva. Predchádzajúci občiansky súdny poriadok bol síce po opakovaných novelizáciách podľa vyjadrení niektorých právnikov menej prehľadný, avšak obsahoval ustanovenia, ktoré reagovali na zmeny v spoločnosti. A to najmä tie, ktoré sa u nás udiali po roku 1989.
Nové kódexy síce zaviedli aj niektoré úplne nové ustanovenia, ktoré majú za cieľ zrýchlenie konania, ich použitie však v praxi závisí najmä od sudcov a od spôsobu, akým budú k vedeniu konania pristupovať. Za najvýznamnejšie opatrenia považujeme zavedenie princípu koncentrácie konania, ktorý znamená,
že strany sporu musia predložiť návrhy na vykonanie dôkazov, svoje vyjadrenia a ďalšie prostriedky procesného útoku a obrany včas, inak stratia právo ich použiť. To by mohlo priniesť zrýchlenie a väčšiu hospodárnosť konania. K zefektívneniu konania môže prispieť aj nový inštitút predbežného prejednania
sporu. Môže sa ním predísť situáciám, keď sú súdne rozhodnutia pre strany prekvapivé. Na druhej
strane sme sa však v nesporových konaniach prichýlili k dokazovaniu skutočného stavu veci, takže tieto konania budú pravdepodobne dlhšie ako v minulosti.
V súčasnosti by sa mal zákonodarca sústrediť najmä na zefektívnenie fungovania súdov. Je nevyhnutné,
aby sa sudcovia reálne špecializovali a aby mali istotu, že aj po preložení na iný súd budú aj naďalej pracovať v oblasti svojej špecializácie.
Ďalším krokom by jmalo byť zníženie počtu súdov. Je úplne zbytočné, aby mal celý Bratislavský kraj s ohľadom na rozlohu územia viac ako jeden prvostupňový súd. To spôsobuje, že sa na menších súdoch sudcovia nemôžu špecializovať na konkrétnu agendu. Navyše sa tým vytráca náhodný výber sudcu, keď viete, že vašu agendu môže dostať napríklad len jeden z dvoch sudcov, a tým je aj zvýšené riziko korupcie.