Sopky a úsvit dinosaurov
Štvrté masové vymieranie pozemského života za poslednú pol miliardu rokov nastalo na prelome druhohorných epoch trias a jura pred asi 205 miliónmi rokov. Po ňom začali na súši dominovať veľké dinosaury, ktoré neskôr vymreli počas piateho, zatiaľ posledného masového vymierania. Vedci tieto javy najnovšie spájajú s dosahmi vesmírnych telies na zemský povrch. Andrea Marzoni z univerzity v talianskej Padove s kolegami však teraz v tejto súvislosti oživil pozemskú príčinu. Zistil, že vymieranie na prelome trias a jura sa časovo zhoduje so vznikom najväčšej známej kontinentálnej vulkanickej oblasti, Stredoatlantickej magmatickej provincie. Vymieranie navyše neprebiehalo všade rovnako. Podľa nových vykopávok v Argentíne, ktoré riadil Oscar Alcober z tamojšej Sanjuanskej univerzity v spolupráci s Earthwatch Institute, medzinárodnou organizáciou podporujúcou terénny vedecký výskum, postihlo život na juhu prakontinentu Pangea oveľa menej, ako sa myslelo. (Zdroj: Geology, Earthwatch Institute.)
Niekto ozaj vidí aury
Pravdepodobne všetci už sme počuli o niekom, kto tvrdil, že vidí "auru" iných ľudí. Pozorujú ju zväčša mystici okolo hláv svojich klientov. Môže na tom však byť kus pravdy. Nový výskum ukázal, že pozorovanie aury je azda v skutočnosti prejav vzácnej formy synestézie, neurologickej poruchy. Reálny podnet jedného zmyslu pri nej vyvoláva vnem iného. A tak synestetikom "chutí", čoho sa dotýkajú, alebo "vidia", čo počujú. Príčinou je anomálne kríženie senzorických dráh v mozgu. Jamie Ward z Londýnskeho univerzitného kolégia vo Veľkej Británii informoval o 19-ročnej G. W. Vníma farebné svetelné kruhy okolo mien a tvárí jej blízkych ľudí. Pri pozitívnych pocitoch ružové, oranžové a žlté, pri negatívnych hnedé, sivé a čierne. To synestéziu prepája popri zmyslových vnemoch s emóciami. (Zdroj: Cognitive Neuropsychology.)
Učeniu pomáha spánok
Pred dôležitou skúškou sa treba dobre vyspať -- toľko stará študentská pravda. Teraz ju potvrdil Philippe Peigneux z Lutyšskej univerzity v Belgicku s kolegami. Skúmali mozgovú činnosť spiacich dobrovoľníkov pozitrónovou emisnou tomografiou, ktorá meria prietok krvi v špecifických oblastiach. Dobrovoľníci sa predtým naučili navigovať počítačovo vytvoreným virtuálnym mestom. Ich novo získané priestorové spomienky sa počas hlbokého spánku očividne upevnili. Bádatelia ako prví priamo preukázali, že aktivita v mozgovom centre učenia, hipokampe, súvisí so zdokonalením pamäťovej výkonnosti, ak sú pokusné subjekty testované počas nasledujúceho dňa. Informácie, ktoré nadobudli v bdelom stave, ich mozgy v spánku menili, preštruktúrovaváli a posilňovali. Priestorové spomienky sa im v hipokampe "prehrávali" konkrétne počas fázy spánku "s pomalou vlnou", keď sa nevyskytujú rýchle očné pohyby. (Zdroj: Neuron.)