Aké sú vaše skúsenosti s normatívnym financovaním školstva?
- Skôr, ako sa k tomu vyjadrím, rád by som povedal, že sme ešte nedostali vyplatené ani peniaze na dofinancovanie škôl, na ktoré vláda vlani vyčlenila 300 miliónov korún. Mali sme ich dostať vo februári, pokiaľ viem sú v depozite ministerstva školstva a navyše ich súrne potrebujeme na vyplatenie minuloročných faktúr za vodu a teplo. Vzniká riziko, že mestá a obce budú opäť penalizované, ak tieto faktúry neuhradia.
Toto však nesúvisí s novým systémom financovania škôl.
- Súvisí a priamo. Tieto prostriedky musia tvoriť základ - východiská pre rok 2004. To nie sú peniaze navyše, to sú peniaze už spotrebované, ale nevyplatené. Ak ide o normatívy, chcem predostrieť, že nikto z nás, keď kritizujeme, nenapáda tento systém financovania.
Takže aké sú prvé skúsenosti s už tohtoročnými normatívmi?
- Predovšetkým čas hrá proti nám, normatívy mali byť rozpísané do konca januára, ale zo strany krajských školských úradov sa až do týchto dní k zriaďovateľom škôl nedostali.
Viackrát ste však kritizovali aj samotný zákon.
- ZMOS uplatnil k zákonu o financovaní škôl niekoľko zásadných pripomienok. Od začiatku sa nám zdalo, že normatívy sú nastavené viac na stredné školy a pozícia základných a materských škôl je výrazne oslabená. Náš predpoklad sa potvrdil aj tým, že do garantovaného minima, ktoré rozpísalo ministerstvo školstva školám, ktoré to evidentne potrebujú, sú zaradené predovšetkým tieto druhy škôl. Stredným školám treba dofinancovať 19 mil. korún, kým základným a materským 772 mil. korún. Už z toho vidno veľký nepomer prerozdeľovania zdrojov.
Napriek tomu si myslíte, že systém je dobrý?
- Stále ešte nevieme, či pri plnení týchto normatívov sú splnené všetky ostatné zákony, napríklad Zákonník práce vo vzťahu k úhradám miezd pracovníkov škôl. Naša hlavná výhrada je v tom, že sme chceli, aby sa tento systém spustil až od roku 2006 a dovtedy súbežne odsledovať, ako by financovanie vychádzalo podľa nového a starého zákona. Ministerstvo školstva nás však vyhlásením normatívov bez prípravy hodilo do vody. Riziko je v tom, že mnohí z nás sa môžu utopiť.
Kto najskôr?
- Materské školy.
Aké sú ďalšie pripomienky?
- Chápeme, že niektoré pravidlá treba ešte doladiť, upraviť, škoda len, že za chodu škôl a na ich úkor. A to hovorím len o normatívoch. Mnohé ďalšie vzťahy s nimi súvisiace nevieme ešte ani odhadnúť a kvantifikovať.
Napríklad cestovné výdavky detí, ktoré teraz budú musieť dochádzať. Tiež nevieme, ako sa budú dať presne použiť vzdelávacie poukazy. Či sa z nich dajú uhradiť aj súvisiace náklady na priestory, kde sa mimoškolská činnosť robí. Ak sa to aj dá, zatiaľ nám nikto nepovedal ako. Pre nás je dôležité, aby sme vedeli detailne rozpitvať prevádzkový a mzdový normatív a aby sme sa dostali do situácie, že normatívy budú motivovať na zlučovanie škôl a nie naopak.
Aká je realita?
- Dnes je podľa normatívov najlepšie financovaná škola, ktorá má 200 žiakov a ktorá má iný vyučovací jazyk ako slovenský. Myslím si, že ak sa tvrdí, že školy majú byť optimálne využité, je to v poriadku, ale nikto nemôže tvrdiť, že najlepšia škola je taká, ktorá má 200 žiakov. To nie je motivujúce. Podobne nemotivujúce sú aj tepelné kategórie. My musíme hovoriť o nákladovosti v školstve a nie o rozpisovaní štátneho rozpočtu.
Ako sa usilujete tieto rozpory riešiť?
- Nám ide hlavne o to, aby čo najmenej týchto finančných nákladov prešlo na ľudí. Lebo rozpočet každého mesta je rozpočet všetkých jeho obyvateľov. Na jednej strane chceme, aby čo najviac detí malo v škole teplý obed, je však nemožné doplácať naň z rozpočtu mesta 40 Sk. To by išlo do miliónov.
Chceme, aby pri prenesenom výkone štátnej správy čo najmenej týchto zdrojov bolo viazaných na povinnosť rodičov doplácať. Pokiaľ ide o štátne školy, mal by sa o to postarať štát.
Škola je povinná zabezpečiť obed každému?
- U nás v Turčianskych Tepliciach sa stravuje v škole 30 - 50 % žiakov. So stúpajúcimi cenami obedov počty stravníkov klesajú a tým zasa stúpajú náklady na jeden obed, teda aj doplatky rodičov. Aj keby bol len jeden stravník, škola je povinná obed mu vydať, ale obávam sa, že keď takýmto systémom zlikvidujeme zabehnuté jedálne, po rokoch ich budeme znovu budovať s oveľa väčšími nákladmi.
Koľko stojí jeden obed?
- V roku 2003 sme boli schopní navariť jedno jedlo za 43 do 48 Sk. Ale ceny potravín stúpajú. Takže tento rok to bude minimálne o 14 % viac (49 - 57 Sk). Toto je vážny problém. My nechceme znižovať kvalitu služieb občanovi, naopak. Rodič doteraz platil 23 Sk, dnes to vychádza 34 - 40, normatív je 15 Sk.
Aká je absorpčná kapacita reforiem a ich dosahy? Každopádne obmedzená. Nie je toto jeden zo zadaných problémov, ktorý treba riešiť?
StoryEditor