Až 53 percent Slovákov v prieskume spoločnosti AXA uviedlo, že už má skúsenosti s vytečenou práčkou, alebo prasknutým potrubím. Necelých 9 percent opýtaných už v minulosti riešilo škody spôsobené vlámaním do bytu alebo domu a vyše 11 percent škody z nepovoleného vstupu do garáže, pivnice či záhrady. Najobávanejšími príčinami strát na majetku sú požiar, prírodné živly a vlámanie spojené s krádežou.
Prasknuté potrubie, nefunkčný vodovodný kohútik alebo poškodená hadica sú najčastejšími príčinami úniku vody v domácnostiach. Každoročne spôsobujú najviac škôd, či už si haváriu zapríčinil klient sám alebo jeho nepozorný sused. Voda najviac potrápila Bratislavčanov (67 perc.), Košičanov (60 perc.) a Žilinčanov (58,5 perc.), o trochu viac šťastia a menej vody na podlahe mali obyvatelia Nitrianskeho a Prešovského kraja, necelých 47 percent opýtaných.
V lete je vyššie riziko vlámania do bytu alebo domu
Druhou najčastejšou príčinou vzniku škôd na majetku je podľa prieskumu vlámanie do bytu, domu, garáže, pivnice alebo záhrady. "Najrizikovejšie sú práve letné mesiace a obdobie dovoleniek, kedy počet vykradnutých domácností rastie. Návrat z dovolenky sa môže stať veľmi nepríjemným zážitkom," varuje Karel Žyla manažér PR a komunikácie AXA. Čísla hovoria, že nejakú formu vlámania už muselo riešiť takmer 30 percent Slovákov. Najviac problémov spojených s vlámaním mali respondenti z Košického (23,5 perc.) a Banskobystrického kraja (23 perc.), najmenej vlámaní bolo v Prešovskom kraji (13 perc.).
Ľudia sa najviac spoliehajú na bezpečnostné dvere
Takmer 25 percent opýtaných Slovákov nemá svoj byt či dom zabezpečený proti vlámaniu. Najviac pritom riskujú Prešovčania (31 perc.) a Nitrania (29 perc.). Naopak, k zabezpečeniu domácností najzodpovednejšie pristupujú Bratislavčania. Z nich si len 12 percent opýtaných nechráni dom či byt. Ľudia svojou nedbalosťou nahrávajú zlodejom, ktorí sú schopní v priebehu desiatok sekúnd vniknúť do domácnosti a spôsobiť škody za tisíce eur.
Prieskum ukázal, že respondenti sa najviac spoliehajú na bezpečnostné dvere, ktoré má vyše 47 percent domácností a na bezpečnostné zámky (44 perc.). Alarmu verí necelých 10 a kamerovému systému 6 percent opýtaných. "Kvalitné zabezpečenie je dôležité, môže odradiť zlodeja. Ak sa vlámanie uskutoční, poisťovňa bude skúmať, či zabezpečenie, ktoré zlodej prekonal, zodpovedalo požiadavkám poistnej zmluvy. V opačnom prípade to môže mať nepriaznivý vplyv na výšku vyplateného poistného plnenia,“ upozorňuje Karel Žyla.
Slováci sa najviac obávajú požiaru a prírodných živlov
Treťou najčastejšou udalosťou je poškodenie majetku spôsobené krupobitím a mrazom (7 perc.). Nasledujú škody spôsobené vandalizmom (4,5 perc.), víchricou (4,4 perc.) a povodňami či záplavami (4,2 perc.). Napriek tomu, že požiar v domácnostiach predstavuje len 3,5 percenta udalostí, bojí sa ho viac ako 40 percent opýtaných Slovákov.
Obava prevláda vo zvýšenej miere v takmer všetkých krajoch, najviac sa požiaru boja Bratislavčania (50 perc.) a Nitrania (42 perc.). Výnimkou je Prešovský kraj, kde obavy z požiaru prerástli obavy zo škôd spôsobených prírodnými živlami. Krupobitia, víchrice a záplav sa tu obáva 41 percent Prešovčanov, v celoslovenskom porovnaní má rešpekt pred prírodnými živlami 29 percent zo všetkých zapojených do prieskumu.
Treťou najrozšírenejšou obavou Slovákov sú škody spôsobené vlámaním a odcudzením majetku (27 perc.). Obava je najsilnejšia v Trnavskom a Žilinskom kraji (33 perc.). Najmenšie obavy majú podľa prieskumu Prešovčania, kde má strach z vlámania približne 15 percent opýtaných. Vandalizmus vnímajú ako ohrozenie necelé 4 percentá Slovákov.
Prieskum o poistení bývania realizovala agentúra Ipsos prostredníctvom on-line nástroja Instant Research. Realizoval sa v júni 2016 na reprezentatívnej vzorke 1 022 respondentov zo Slovenska.
Zdroj: AXA