Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v ustanovení § 49 odseku 2 vymedzuje aj okruh daňovníkov -- právnických osôb, ktoré daňové priznanie nemusia podať. Týka sa to nasledujúcich daňovníkov:
1. Tí daňovníci, ktorí sú zriadení alebo založení s iným cieľom ako je podnikanie (týchto daňovníkov vymedzuje ustanovenie § 18 odsek 5 -- záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na ktorého základe vznikli, nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne, zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu), ak dosahujú len príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane.
2. Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať priznanie ani v tom prípade, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou, a príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, aj príjmy oslobodené od dane. Tento daňovník má od dane oslobodené aj príjmy, ktoré síce podliehajú dani, ale ich celková výška za zdaňovacie obdobie nepresiahne hranicu 300 000 Sk.
3. Odborové organizácie nemusia podať priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane a príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane (len vo výške, ktorá je daná štatútom, stanovami alebo zakladateľskými listinami a pod.)
Vnesenie nového prvku do daňovej legislatívy, ktorým je použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely, v širokej verejnosti známy ako presun 1% dane určenému prijímateľovi, prinieslo niekoľko otázok v oblasti podávania daňových priznaní.
V úvode je potrebné zdôrazniť, že poberatelia 1 % zaplatenej dane (vymedzené v ustanovení § 18 odsek 5 § 48 odsek 3), nemusia podať daňové priznanie, ak dosahujú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napr. príjem 1 % zaplatenej dane a dary) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane (napr. príjmy z pripísaných úrokov v banke).
Ale pozor, ak okrem týchto príjmov poberajú aj príjmy oslobodené (napr. plynúce z činnosti, pre ktorú daňovník vznikol, ak takáto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu, a ak súhrn týchto príjmov nepresiahne za zdaňovacie obdobie sumu 300 000 Sk, členské príspevky vo výške schválenej zriaďovacou či inou listinou spoločnosti) musia už podávať daňové priznanie, napriek tomu, že tieto príjmy z hľadiska zdaňovania budú oslobodenými.
Túto problematiku rozoberieme na občianskom združení. V prvom rade je však potrebné povedať, kto môže byť prijímateľom 1 % zaplatenej dane.
Vymedzuje ich ustanovenie § 48 odsek 3, kde sa hovorí, že môže ísť len o nasledujúce subjekty:
* občianske združenie,
* nadáciu,
* neinvestičný fond,
* neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby,
* účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti,
* organizáciu s medzinárodným prvkom,
* Slovenský Červený kríž.
Tieto subjekty musia spĺňať aj podmienku uvedenú v odseku 4 toho istého ustanovenia, ktorou je vymedzenie predmetu jeho činnosti. Tým môže byť:
* rozvoj a ochrana duchovných hodnôt,
* ochrana ľudských práv,
* ochrana a tvorba životného prostredia,
* ochrana a podpora zdravia a vzdelávania,
* podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých,
* poskytovanie sociálnej pomoci,
* zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.
Príklad:
Občianske združenie Rodičia a škola -- dobrí priatelia, ktoré má na Ministerstve vnútra SR zaregistrované svoje stanovy, je neziskovou organizáciou. Účelom jeho založenia bolo podporiť zdravie a vzdelávanie našich detí na základných a stredných školách. Ide o daňovníka, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri a ktorý môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Pre účtovanie svojich príjmov a výdavkov používa peňažný denník. V priebehu roka 2002 dosiahlo nasledujúce príjmy:
1. Príjmy z členských príspevkov vo výške 120 000 Sk (výška členského schválená štatútom organizácie)
2. Príjmy z členských príspevkov vo výške 85 000 (dobrovoľné členské, ktoré bolo vyššie ako povinné)
3. Príjmy z 1 % zaplatenej dane vo výške 12 000 Sk
4. V priebehu roka prijali peňažné, ale aj nepeňažné dary vo výške 25 000 Sk
5. Na bežnom účte v banke im bol pripísaný úrok vo výške 20 000 Sk
6. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov potrebných na opravu budovy, v ktorej sídlia, predali jej časť za sumu 450 000 Sk. Budova bola obstaraná za sumu 250 000 Sk.
7. Počas roka organizovali kultúrne podujatia, z ktorých vybrali dobrovoľné vstupné vo výške 18 000 Sk.
Príjmy v súhrnnej hodnote predstavovali sumu: 730 000 Sk
Štruktúru výdavkov mali nasledujúcu:
1. Učebné pomôcky, literatúra 220 000 Sk
2. Vzdelávanie, školenia 25 000 Sk
3. Cestovné výdavky 55 000 Sk
4. Mzdové náklady hospodársky 48 000 Sk
5. Poštovné 3 000 Sk
6. Nákup drobného hmotného majetku 49 000 Sk
7. Nákup televízorov do učební 60 000 Sk
8. Výdavky na reprezentáciu (občerstvenie) 20 000 Sk
9. Banka z pripísaného úroku zrazila daň 3 000 Sk
Výdavky v súhrnnej hodnote (fyzicky vynaložené) predstavovali sumu 483 000 Sk. V prvom rade je potrebné zodpovedať na otázku, či táto organizácia má povinnosť podávať daňové priznanie. Aby sme dostali odpoveď na túto otázku, je potrebné rozanalyzovať dosiahnuté príjmy do jednotlivých skupín.
1. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 18
-- príjmy vo výške 1 % zaplatenej dane 12 000 Sk
-- príjmy z darovania 25 000 Sk
sumár 37 000 Sk
2. Príjmy, ktoré sú oslobodené v zmysle § 19
-- príjmy z členských príspevkov (povinné, t. j. § 19 odsek 2a) 120 000 Sk
-- príjmy -- limit 300 000 Sk (§ 19 odsek 1 písm. c) 300 000 Sk
sumár 420 000 Sk
3. Príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane
-- pripísaný úrok 20 000 Sk
sumár 20 000 Sk
4. Ostatné príjmy, prevyšujúce limit 300 000 Sk 3 000 Sk
sumár 3 000 Sk
Poznámka: v zmysle ustanovenia § 19 odseku 1c sa do limitu započítava len rozdiel, o ktorý príjem z predaja hmotného majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Takže ostatné príjmy máme na základe nasledujúcich súm: príjem z členského -- dobrovoľného, rozdiel z predaja budovy a jej zostatkovej ceny, príjem zo vstupného, t. j. 85 000 + 200 000 + 18 000 = 303 000. Keďže hodnota 300 000 je oslobodená v zmysle § 19 odsek 1c, do ostatných príjmov, ktoré nám tvoria základ dane, nám vstupuje len rozdiel tejto sumy, t. j. 3 000 Sk.
Teraz sa vrátime k otázke, či táto organizácia má povinnosť podávať daňové priznanie. V zmysle ustanovenia § 49 odseku 2, ktorý vymedzuje aj okruh daňovníkov, ktorí nemusia podať daňové priznanie, ktorý sme uviedli v úvodnej časti príspevku, je zrejmé, že náš daňovník musí podať daňové priznanie, pretože okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou, mal aj príjmy oslobodené a aj príjmy podliehajúce zdaneniu uvedené ako ostatné. Tento daňovník, aj keby nedosiahol ostatné príjmy, ale len príjmy oslobodené, musí podať daňové priznanie, pretože nejde o rozpočtovú a príspevkovú organizáciu. Tu dochádza často k nesprávnej interpretácii, pretože aj keď mnohé organizácie hospodária na základe vnútorných pravidiel, rozpočtu, z hľadiska zákona o daniach z príjmov nejde o rozpočtové a príspevkové organizácie, pretože tie nemôžu byť prijímateľmi 1 % zaplatenej dane v zmysle § 48. Typ organizácie jednoznačne musí byť uvedený v stanovách, štatúte, zriaďovacej listine, či inej zakladateľskej listine.
V ďalšej časti budeme rozoberať kapitolu výdavkov.
1. Učebné pomôcky, literatúra 220 000 Sk
2. Vzdelávanie, školenia 25 000 Sk
3. Cestovné výdavky 55 000 Sk
4. Mzdové náklady hospodársky 48 000 Sk
5. Poštovné 3 000 Sk
6. Nákup drobného hmotného majetku 49 000 Sk
Predpokladáme, že všetky tieto výdavky boli vynaložené v súlade s ustanovením § 24 zákona o daniach z príjmov. K nim je ešte potrebné výdavok vynaložený na obstaranie budovy vo výške 250 000, ktorá je tiež daňovým výdavkom.
Sumár daňových výdavkov 650 000 Sk.
Do kategórie nedaňových výdavkov budeme zahŕňať:
7. Nákup televízorov do učební (§ 25 odsek 2 písm. b)* 60 000 Sk
8. Výdavky na reprezentáciu (občerstvenie -- § 25 odsek 1 písm. t)) 20 000 Sk
9. Banka z pripísaného úroku zrazila daň (§ 25 odsek 1 písm. s)) 3 000 Sk
Nedaňové výdavky sumár 83 000 Sk.
* Poznámka: nákup televízorov v zmysle uvedeného ustanovenia nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov, pretože ide o prístroje pre záznam a reprodukciu zvuku a obrazu (kód Klasifikácie produkcie 32.3), ktoré sa nevyužívajú na dosiahnutie príjmov formou poskytovania služieb.
Prvú stranu daňového priznania daňovník vypĺňa podľa predtlače. Táto strana má identifikačný charakter, pretože do nej zapisuje daňovník svoje identifikačné údaje. Okrem nich je potrebné ešte označiť druh daňového priznania -- daňové priznanie, myslí sa tým riadne a číselne uviesť rok, za ktorý sa daňové priznanie podáva.
Poznámka: opravným daňovým priznaním opravujeme skutočnosti uvedené v riadnom daňovom priznaní, ak ešte neuplynula lehota na podanie riadneho daňového priznania. Dodatočným daňovým priznaním opravujeme skutočnosti uvedené v riadnom daňovom priznaní, ak už uplynula lehota na podanie riadneho daňového priznania.
Riadok 100 je rozdielom príjmov a výdavkov u tých podnikateľov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva. V našom prípade to bude suma -- 3 000 = (730 000 -- 733 000), t. j. strata vo výške 3 000 Sk.
Poznámka: do súhrnu výdavkov vo výdavkov započítame daňové aj nedaňové výdavky.
Sumu príjmov musí uviesť aj na riadku 1 a sumu výdavkov na riadku 2 tabuľky H uvedenej na poslednej, t. j. 8. strane daňového priznania. V daňovom priznaní na strane 2 máme náplň až pre ďalší riadok, t. j. riadok 130. Ten priamo nadväzuje na tabuľku III. pomocných výpočtov na strane 5 daňového priznania, preto je potrebné vyplniť najprv túto tabuľku.
Riadok 9 má dôležité obsahové vymedzenie, pretože vyčísľuje výdavky, ktoré boli vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane. V zmysle § 19 odseku 1c platí, že výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov alebo k príjmom nezahŕňaných do základu dane sa určia v rovnakom pomere, a akom je suma oslobodených príjmov alebo príjmov nezahŕňaných do základu dane k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane. Suma oslobodených príjmov je vyčíslená na hodnotu 420 000 (členské príspevky 120 000 a limit 300 000) a suma príjmov nezahŕňaných do základu dane má hodnotu 37 000 (1 % prijatej zaplatenej dane 12 000 a dary vo výške 25 000). Celkové príjmy zahŕňané do základu dane predstavujú sumu 730 000. Ich vzájomný pomer je 0,63 (457 000 : 730 000) Týmto koeficientom priradíme aj výdavky (len daňové) vynaložené na tieto oslobodené príjmy a príjmy nezahŕňané do základu dane. To znamená, že 0,63 x 650 000 = 409 500, čo je suma, ktorú uvedieme na tomto riadku.
Na riadok 11 uvedieme sumu vo výške 20 000, čo je suma vynaložená na reprezentáciu (občerstvenie) a nie je daňovým výdavkom v zmysle § 25 odseku 1 písm. t).
Na riadok 18 uvedieme sumu 63 000, pretože pre ostatné nedaňové výdavky, t. j. zrazená daň z pripísaného úroku a nákup televízorov, nemáme na príslušných riadkoch obsahové vymedzenie.
Riadok 19 je sumárom riadkov 1 -- 18, čo v našom vyjadrení znamená hodnotu 492 500 Sk. Túto hodnotu, t. j. 492 500, zapíšeme aj do riadku 130, pretože ide o vyjadrenie výdavkov, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa ustanovení § 25, resp. § 24.
Riadok 200 je sumárom riadkov 110 -- 190. Bude mať hodnotu 492 500.
Na riadku 210 uvedieme sumy, ktoré nie sú predmetom dane v zmysle § 18 odseku 2, t. j. príjmy 1 % dane a prijaté dary, v súhrne 37 000.
Na riadok 230 uvedieme súhrnnú hodnotu príjmov, ktoré sú oslobodené v zmysle § 19, t. j. 420 000.
Na riadok 240 uvedieme príjmy, z ktorých sa daň vybrala osobitnou sadzbou, pôjde o pripísaný úrok vo výške 20 000.
Riadok 300 je sumárom riadkov 210 -- 290, teda bude mať hodnotu 477 000 Sk.
Riadok 310 predstavuje základ dane a je nasledujúcim matematickým vyjadrením riadkov: 100 + 200 -- 300, čo znamená (-- 3 000 + 492 500 -- 477 000) = 12 500.
Tento kladný základ dane uvedieme aj na riadku 400, samozrejme so znamienkom (+) 12 500. Nezisková organizácia nie je podnikateľským subjektom, preto si nemôže uplatňovať odpočítateľné položky od základu dane, ktorými sú odpočet daňovej straty či reklamné predmety, preto na riadku 500 uvedieme základ dane z riadku 400 zaokrúhlený na celé tisícky smerom nadol, t. j. sumu 12 000.
V riadku 510 uvedieme platnú sadzbu dane, t. j. 25 %.
Daňovú povinnosť na riadku 600 zistíme prenásobením základu dane a príslušnej platnej daňovej sadzby, t. j. hodnota 3 000 Sk. Keďže organizácia nespĺňa ani podmienky pre úľavu na dani, rovnaká suma bude aj na riadku 700 a riadku 800. Nesmieme však zabudnúť na to, že banka zrazila daňovníkov daň z pripísaného úroku vo výške 3 000 Sk. Túto daň uvedieme na riadku 830.
V riadku 840 uvedieme rovnakú sumu ako na riadku 830 pretože nemáme náplň pre ostatné druhy riadkov 810 a 820. Daňovníkovi vznikla povinnosť vo výške 3 000 Sk, ktorá je uvedená na r. 800, uvedieme ju aj na riadok 850. Daň z úrokov, zrazená bankou je v rovnakej výške ako je aj daňovníkova daňová povinnosť, preto sa bude chápať ako preddavkovo vybratá daň. Vzájomným rozdielom týchto súm, t. j. riadku 850 a 840, dostávame výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu k termínu, ku ktorému sa podáva daňové priznanie, t. j. k 31. 12. 2002, a tým je 0.
Pripomíname povinnosť označiť každú stranu daňového priznania v záhlaví svojim DIČ-om, resp. IČO-om. Na poslednej strane svojím podpisom vyhlasuje predstaviteľ štatutárneho orgánu v mene spoločnosti, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú správne a úplné.