Demograf Heinz Fassmann predpokladá, že starnutie populácie bude v kandidátskych krajinách postupovať rýchlejšie než na Západe a upozorňuje, že na problémy so vzdelávacím a s dôchodkovým systémom nie sú takmer vôbec pripravené.
Odborníci si myslia, že jedným z dôvodov je šesťročná prestávka v pôrodnosti po zmene režimov v regióne a ako druhú najdôležitejšiu príčinu označujú rozsiahly odchod ľudí do západnej Európy. Kým v 70. a 80. rokoch obyvateľstva v strednej a vo východnej Európe pribúdalo rýchlejšie než v západnej, tento trend sa rapídne zmenil. Vo väčšine krajín regiónu za rok zomrelo viac ľudí než sa narodilo a počet obyvateľov začal klesať. Medzičasom patrí stredná a východná Európa ku krajinám s najnižšou prirodzenou mierou rastu populácie na svete. Zväčšia je táto miera záporná alebo konštantná ako v Poľsku či na Slovensku.
Najväčší pokles v Lotyšsku
Najvýraznejší pokles populácie zaznamenalo vlani Lotyšsko. Podľa odhadov európskeho štatistického úradu Eurostat sa obyvateľstvo tohto pobaltského štátu znížilo o viac než 0,5 percenta. Pri 2,3-miliónovej populácii to znamená pokles zhruba o 12-tisíc ľudí. Podobný vývoj zaznamenalo aj Maďarsko, kde sa počet obyvateľov znížil o 0,4 percenta, čiže približne o 40-tisíc ľudí.
Odborníci poukazujú aj na to, že čím ženy prichádzajú do vyššieho veku, o to majú menej detí, alebo dokonca žiadne. Podľa ich názoru dôležitým faktorom je okrem zdražovania bytov a služieb aj zrušenie sociálnych výkonov bývalých socialistických režimov, ktoré umožňovali lepšie skombinovať vzdelávanie a zamestnanie. "Plánovanie rodiny bolo vtedy slobodné rozhodnutie, ktoré bolo spojené s relatívne nízkymi nákladmi," vysvetľuje Wolfgang Weiss z Univerzity Greifswald. Poukazuje aj na takmer nepreskúmaný fenomén v Poľsku, kde mnohé ženy z vidieckych oblastí odišli do miest a vznikol prebytok mužov.
Veľké problémy po roku 2030
Vedci zdôrazňujú, že kandidátske krajiny musia aj v budúcnosti počítať s klesajúcou populáciou. Kto sa dnes nenarodí, nemôže zajtra mať deti, znie jednoduchá múdrosť demografov. A ak sa pokles populácie raz začal, nie je ho možné ľahko zvrátiť. Vzhľadom na predchádzajúci vyšší priemerný počet detí v kandidátskych krajinách je súčasná populácia mladšia než v súčasných členských štátoch Európskej únie. No ani to nepotrvá večne a predlžujúci sa život obyvateľstva v kombinácii s klesajúcou pôrodnosťou v nadchádzajúcich rokoch podporí starnutie populácie.
Proti počtu dôchodcov bude čoraz menej pracujúcich ľudí. Kým v kandidátskych krajinách v roku 2000 pripadlo na 100 aktívnych ľudí vo veku 15 až 59 ľudí iba 27 dôchodcov vo veku nad 60 rokov, podľa výpočtov OSN to v roku 2050 bude viac než 75. Starnutie na Západe sa síce začalo skôr, no podľa Fassmanna môže byť na Východe tento vývoj oveľa drastickejší. Veľké problémy s dôchodkovým zabezpečením očakáva po roku 2030, keď sa do dôchodkového veku dostanú silné generácie.
| Podiel viac než 65-ročných ľudí v populácii (v %) | |||||
|
1991 |
1995 |
2000 |
2001 |
2002 | |
|
EÚ |
14,7 |
15,4 |
16,3 |
– |
– |
|
eurozóna |
14,4 |
15,3 |
16,4 |
– |
– |
|
ČR |
12,6 |
13,1 |
13,8 |
13,9 |
13,8 |
|
Estónsko |
11,7 |
13,1 |
15,0 |
15,2 |
– |
|
Cyprus |
– |
11,0 |
11,3 |
11,4 |
– |
|
Lotyšsko |
12,1 |
13,4 |
15,0 |
15,2 |
15,5 |
|
Litva |
11,0 |
11,8 |
13,4 |
14,0 |
14,2 |
|
Maďarsko |
13,5 |
14,1 |
15,0 |
15,1 |
15,3 |
|
Malta |
– |
11,0 |
12,1 |
12,3 |
12,6 |
|
Poľsko |
10,2 |
10,9 |
12,1 |
12,3 |
12,5 |
|
Slovinsko |
10,8 |
12,1 |
13,9 |
14,1 |
14,5 |
|
Slovensko |
10,3 |
10,8 |
11,4 |
11,5 |
11,4 |
|
Poznámka: – - údaje nie sú k dispozícii | |||||
| Zdroj: Eurostat | |||||
