Pracujem v jednej nemenovanej firme ako revízny technik. V rámci svojej práce ma zamestnávateľ vysiela často na pracovné cesty. V priebehu jedného dňa som bol vyslaný na 3 pracovné cesty , pričom každá z nich trvala menej ako 5 hodín. Mám nárok na stravné?
-- V zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma (ods. 1):
a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.
Sumu stravného pre časové pásma podľa uvedeného odseku ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo), opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas:
a) kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,
b) dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá 5 až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre toto časové pásmo.

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o vykonaní práce dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného, suma stravného sa zaokrúhli na desiatky halierov nahor. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné úmerne kráti, a to najmenej o 20 % a najviac o 40 % z ustanovenej sumy stravného za každé bezplatne poskytnuté jedlo, ktoré má charakter raňajok, obeda alebo večere. Mieru krátenia stravného zamestnávateľ dohodne v kolektívnej zmluve alebo určí vo vnútornom predpise. Medzi základné nároky zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu patrí stravné. Výška stravného sa určuje na každý kalendárny deň pracovnej cesty, pričom sa zohľadňuje dĺžka trvania pracovnej cesty. Stravné je zákonom vymedzené v hodinových pásmach, pričom dolná hranica v trvaní 5 hodín a horná hranica je nad 18 hodín. Výšku stravného, ktorá je určená v časových pásmach podľa písm. a) až c) v ods. 1, neustanovuje už priamo zákon, ale ju ustanovuje opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny SR, ktoré je vyhlasované v Zbierke zákonov. Výšku stravného po vydaní nového zákona o cestovných náhradách ustanovuje opatrenie č. 338/2002 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť súčasne s novým zákonom o cestovných náhradách (1. júl 2002).

Podľa neho sú sumy stravného pre časové pásma nasledujúce:
a) 72 Sk pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
b) 110 Sk pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
c) 170 Sk pre časové pásmo nad 18 hodín.

Uvedeným opatrením bolo zrušených všetkých 22 doteraz vydaných opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Zamestnanec má na poskytnutie stravného nárok, ak pracovná cesta trvala najmenej 5 hodín. Nič nemení na veci ani tá skutočnosť, že po návrate z pracovnej cesty zamestnanec ešte stihne obed poskytovaný zamestnávateľom v rámci závodného stravovania. Takisto nie je podstatný ani druh zamestnávateľskej organizácie. Zamestnancom, ktorým v dôsledku pracovnej cesty kratšej ako 5 hodín zamestnávateľ znemožnil, aby sa zúčastnili napr. závodného stravovania, resp. stravovania zvyčajným spôsobom, môže byť priznané stravné, až do výšky spodnej hranice stravného v prvom časovom pásme (5 až 12 hodín). Ide teda o fakultatívnu dávku, na ktorú nemá zamestnanec nárok. Pojem "zvyčajný spôsob stravovania" treba vykladať tak, že sa tým rozumie najmä stravovanie v podnikovom stravovacom zariadení, resp. stravovanie v zariadení zabezpečovanom prostredníctvom iného subjektu ako zamestnávateľa, pričom pracovná cesta je vykonaná práve v čase vydávania stravy. O tom, ktorý pracovník je zamestnancom, u ktorého častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, rozhoduje zamestnávateľ.

Príklady
V praxi ide o zamestnancov, ktorí z dôvodu vykonania povolania sú často vysielaní na pracovné cesty (napr. pracovníci na montážach, revízni technici, vodiči z povolania, kominári, archeológovia, kontrolóri a pod.). U uvedených osôb prichádza do úvahy sčítavanie počtu hodín strávených na pracovnej ceste, ak v priebehu toho istého dňa vykonali viac pracovných ciest, pričom každá z nich trvala menej ako 5 hodín, avšak ich súčet bol dlhší ako 5 hodín. V takom prípade sa priznáva stravné za čas trvania pracovnej cesty zistený súčtom jednotlivých čiastkových časov. Druhým prípadom je, ak pracovná cesta v priebehu dvoch kalendárnych dní trvala súčtom 5 až 12 hodín. V takom prípade uvedeným osobám prináleží stravné ustanovené pre časové pásmo 5 až 12 hodín. V prípade zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno odchylne od zákona určiť podmienky na poskytovanie stravného, pričom toto dojednanie je súčasťou pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce. Na základe týchto dohôd možno odchylne od zákona o cestovných náhradách dohodnúť iné podmienky pre poskytovania stravného, ako aj nižšie denné sadzby stravného pri pracovnej ceste. To však nemožno vykladať tak, že je daná možnosť paušálneho zníženia stravného. Nie je totiž prípustné, bez objektívneho odôvodnenia, ukracovať nároky zamestnancov stanovením nižšej dennej sadzby. Odchylnosť dojednania musí byť zrejmá a môže spočívať napr. v podrobnejšom členení časových pásiem trvania pracovnej cesty a tým v určení inej výšky stravného v novovymedzených pásmach, v určení podmienky vzdialenosti výkonu práce na pracovnej ceste od pravidelného pracoviska, resp. bydliska pri poskytovaní stravného a pod. takto môžu byť dojednané aj nižšie denné sadzby stravného pri pracovnej ceste.

Krátenie stravného
Stravné však možno u uvedených osôb v zmysle zákona krátiť maximálne o 25 % z ustanovenej sumy stravného. Zamestnávateľ je oprávnený stravné neposkytnúť, resp. ho krátiť aj v tom prípade, ak je stravné zamestnancovi preukázateľne zabezpečené akýmkoľvek subjektom, t. j. nielen zamestnávateľom. V praxi ide o prípad, keď zamestnanec predloží svojmu zamestnávateľovi doklad o ubytovaní, na ktorom je uvedené, že cena za ubytovanie zahŕňa aj cenu poskytnutej stravy (raňajok). Nestačí teda len domnienka alebo tvrdenie zamestnávateľa, že stravovanie počas pracovnej cesty bolo sčasti alebo celkom poskytnuté bezplatne. Túto skutočnosť treba aj preukázať. Dôkazné bremeno je na zamestnávateľovi a nie na zamestnancovi, pretože zo strany zamestnanca je zákonom založený nárok na poskytnutie stravného, ktorý smeruje proti zamestnávateľovi. Ak zamestnancovi bolo stravné poskytnuté len sčasti, výšku stravného treba zamestnancovi úmerne skrátiť. Za zabezpečenie čiastočne bezplatného stravovania nemožno považovať závodné stravovanie. Zákon priamo zakotvuje mieru krátenia stravného. Stravné sa kráti najmenej o 20 % a najviac o 40 % z ustanovenej sumy stravného za každé bezplatne poskytnuté jedlo, ktoré má charakter raňajok, obeda alebo večere. Vnútropodnikový predpis týkajúci sa krátenia stravného je potrebné vydať, ak zamestnávateľ má vlastné školiace zariadenie, v ktorom sa účastníkom školenia poskytuje strava. Treba ešte pripomenúť, že toto ustanovenie platí aj pre oblasť zahraničných pracovných ciest. Zo znenia posledného odseku zákona o cestovných náhradách vyplýva, že zákon nestanovuje podrobné pravidlá pre krátenie jednotlivých súm stravného. Tieto pravidlá by mala zakotviť kolektívna zmluva alebo vnútropodnikový predpis.