V celej Európe, najmä v jej východnej časti, prebiehajú diskusie o probléme užívania výrobku, známeho ľudstvu ako alkohol. Na jednej strane stoja tí, ktorí si myslia, že najlepším spôsobom je prijatie radikálnych opatrení, ktoré obmedzia pitie alkoholu všeobecne, pretože ak sa podarí znížiť celkovú spotrebu alkoholu na obyvateľa, automaticky sa tým vyrieši aj problém s nadmerným pitím.
História však ukazuje, že ľudí, ktorí prepadli alkoholu, nikto nedonúti zmeniť životný štýl. Príkladom neúčinnosti takýchto opatrení v ich extrémnej forme bolo zavedenie prohibície v Spojených štátoch v prvej polovici 20. storočia, prípadne tzv. vodkový experiment, známy pod názvom "suchý zákon", ktorý v bývalom Sovietskom zväze zaviedol Michail Gorbačov. Podobné opatrenia neboli účinné ani v Škandinávii, ktorá vykazuje pomerne nízku spotrebu alkoholu, ale oficiálne údaje sa môžu odlišovať až o 40 %. Domáca výroba alkoholu, nelegálny obchod a pašovanie sú veľmi rozšírené. Opatrenia sa dotýkajú všetkých, teda aj tých, ktorí pijú s mierou, a preto im nehrozí žiadne nebezpečenstvo, a ktorých je väčšina.
Dnes sa objavuje aj názor, že alkoholické nápoje majú svoje miesto v zdravej výžive, ak však pijeme striedmo. Nadmerné pitie však vedie k mnohým vážnym ochoreniam, ktoré niekedy môžu spôsobiť smrť.
Etylalkohol (etanol), hlavná aktívna zložka alkoholických nápojov, vzniká fermentáciou kvasiniek škrobu a cukru. Počas tohto procesu vznikajú aj ďalšie zložky, ktoré jednotlivým nápojom dodávajú ich špecifickú chuť a arómu. A práve tieto sprievodné látky vyvolávajú väčšinu príznakov stavu, ktorý nasleduje po "opici". Migrénu, ktorou trpia niektorí ľudia po červenom víne, nemá na svedomí alkohol, ale polyfenoly. Nedávne výskumy ukázali, že tri - štyri poháriky červeného vína denne udržujú v krvi vysokú hladinu cholesterolu - čo je jednou z príčin aterosklerózy. Na druhej strane sa však dokázalo, že tri poháriky červeného vína zvyšujú hladinu antioxidantov, ktoré chránia organizmus pred vznikom aterosklerózy. Červené víno znižuje aj riziko krvných zrazenín.
V správe, ktorú vydala ženevská kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie, sa uvádza, že "mierna spotreba alkoholu, asi 10 - 30 g etanolu denne (asi 1 až 3 poháriky), chráni pred vznikom kardiovaskulárnych ochorení".