Európska komisia by mala ešte raz zvážiť plány na budúcu štruktúru a výšku výdavkov únie. Tak možno charakterizovať ohlasy na jej návrhy, zverejnené v predchádzajúcich dňoch. Reagovalo aj nemecké ministerstvo financií. "Stačí pohľad na niekoľko základných ekonomických faktov, aby bola jasná iluzórnosť predstáv komisie," hovorí sa v jeho stanovisku -- a nejde len o taktiku, ak šestica tzv. čistých prispievateľov do rozpočtu únie požaduje zreteľné obmedzenie výdavkov v období rokov 2007 -- 2013. Nie je totiž možné na jednej strave dosiahnuť požadovanú konsolidáciu nemeckého rozpočtu a na druhej strane presúvať do Bruselu ďalšie financie. Ako je známe, Nemecko chce výdavky EÚ ohraničiť jedným percentom HDP.
Nemecký názor medzičasom podporuje už desať z 25 krajín budúcej únie. Európska komisia sa obáva, že presadenie uvedeného obmedzenia by ohrozilo najdôležitejšie úlohy európskeho integračného zoskupenia. Predseda komisie Romano Prodi k tomu uviedol: "Návrh tzv. čistých prispievateľov sa nezhoduje s predsavzatím zvýšiť konkurenčnú schopnosť Európy." Komisia preto na zajtrajšom rokovaní hodlá navrhnúť výdavky vo výške 1,22 percenta. Podľa jej presvedčenia je takáto hranica nevyhnutná, aby únia zvládla potreby nových členských krajín a aby sa súčasne v celosvetovom meradle stala najrýchlejšie sa rozvíjajúcou oblasťou.
Nemecké ministerstvo financií však poukazuje na nerovnomernosť vývoja nemeckého a úniového rozpočtu. Kým nemecký rozpočet tohto roku klesne o 2,3 %, prevod prostriedkov do Bruselu by sa mal zvýšiť o 2,9 percenta. Transfer do EÚ by tak dosiahol výšku jednej desatiny nemeckého rozpočtu.
Skeptické sú nemecké finančné kruhy najmä v súvislosti s bruselským plánom zriadiť osobitný rastový fond, v ktorom by sa sústreďovali nevyužité peniaze zo štrukturálnej pomoci. Až doteraz sa tieto peniaze vracajú členským štátom -- z čoho má najväčší prospech práve Nemecko ako najväčší platiteľ príspevkov do EÚ (22 %).
Berlín súčasne odmieta argumentáciu Bruselu, na základe ktorej vzniká dojem, ako by čistí prispievatelia do EÚ chceli budúce výdavky zmraziť. Totiž aj pri navrhovanom jednopercentnom obmedzení -- a so zohľadnením hospodárskeho rastu -- by sa absolútna hodnota výdavkov v rokoch 2007 -- 2013 zvýšila na 920 miliárd eur, kým v rokoch 2000 -- 2006 to má byť 750 miliárd.
O niečo zdržanlivejšia je medzitým Európska komisia vo veci zavedenia tzv. európskej dane. Tvárou v tvár masívnemu odporu zo strany členských štátov hovorí už len o nutnosti diskusie na túto tému, s tým, že reforma rozpočtu bude priechodná zrejme až v ďalšom rozpočtovom období, než o ktorom sa teraz uvažuje, t. j po roku 2013. (hn/gaf)