V priebehu školského roka som prerušila vysokoškolské štúdium na jeden rok a zároveň som uzatvorila pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Po roku som sa opäť zapísala do študijného ročníka ako denný študent. Moja otázka znie, či môžem byť súčasne zamestnaná a aj študentom vysokej školy? Ako by som mala ja, príp. môj zamestnávateľ postupovať v prípade odvodov do fondov príslušných poisťovní? A ako je to v prípade odvádzania daní?
-- V rámci platnej pracovnej legislatívy je možné študenta zamestnávať napr. v pracovnom pomere na plný úväzok, v pracovnom pomere na dobu určitú, v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, ktorú je možné uzatvoriť od 1. apríla roku 2002. Pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú vzťahmi doplnkovými a majú sa uzatvárať len výnimočne. V zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov je možné uzatvoriť so študentom už od 1. apríla roku 2002 dohodu o brigádnickej práci študentov. Predmetnú dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času. Do tohto rozsahu sa nezapočítava čas pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena, a pracovná pohotovosť doma. Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa uvedeného odseku sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej zrušenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody. Dohodu o vykonaní práce v zmysle § 226 Zákonníka práce (nového) môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy)/, na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
Dohodu o pracovnej činnosti (§ 226 a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce) môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, aj keď predpokladaný rozsah práce nepresahuje 300 hodín. Na základe dohody o pracovnej činnosti nemožno vykonávať prácu v rozsahu, ktorý prekračuje v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času, do tohto rozsahu sa nezapočítava časť prípadnej pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena a pracovná pohotovosť doma. Dodržiavanie dojednaného a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa vyššie uvedeného odseku sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za obdobie 12 mesiacov. Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvárať písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú. Aby sme správne vedeli určiť, kedy a v akých prípadoch je študent vysokej školy povinný platiť do fondov jednotlivých poisťovní, je potrebné si vysvetliť pojmy -- nezaopatrené dieťa, sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie. V zmysle § 14 ods. 8 písm. a), resp. ods. 9 písm. a) zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov platí štát poistné na nemocenské poistenie, resp. dôchodkové zabezpečenie za žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ak sú považovaní za nezaopatrené deti a ak nie sú povinní platiť uvedené poistné z titulu svojej účasti na nemocenskom poistení, resp. dôchodkovom zabezpečení ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby. V zmysle § 10 ods. 6 písm. a) zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov je za nezaopatrené deti, ak nemajú vlastný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a presahuje 3 000 Sk, platiteľom poistného na zdravotné poistenie štát. Dôležité je určiť, či ide o nezaopatrené dieťa, alebo nie. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v z. n .p. sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom. Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa podľa tohto zákona považuje štúdium na stredných a vysokých školách, s výnimkou kombinovaného štúdia, štúdia popri zamestnaní a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo ďalšej služby, alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov. Za nezaopatrené dieťa sa však podľa § 4 ods. 3 spomínaného zákona nepovažuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul. Za vysokoškolské štúdium je považované aj magisterské štúdium a inžinierske štúdium, ktoré trvajú najmenej štyri roky, a doktorské štúdium v lekárskych odboroch a veterinárskych odboroch štúdia, ktoré trvá šesť rokov. Z dohody o pracovnej činnosti študent ani zamestnávateľ poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie neplatia. Iná situácia je v prípade študenta na účely platenia poistného na zdravotné poistenie. Vyplýva to zo skutočnosti, že ide o subjekt, za ktorý platí poistné na zdravotné poistenie štát. Za študenta platí poistné štát iba v prípade, ak je nezaopatreným dieťaťom, ktoré nemá vlastný príjem podliehajúci dani z príjmov a presahujúci výšku 3 000 Sk. Platenie poistného na zdravotné poistenie je podmienené príjmom, pričom ide o akýkoľvek zdaniteľný príjem. Študenti -- nezaopatrené deti, ak uzavrú dohodu o pracovnej činnosti a ich mesačná odmena presiahne výšku 3 000 Sk, sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie z tejto vyplatenej odmeny. Poistné na zdravotné poistenie sú povinní platiť sami vo výške 14% z vymeriavacieho základu. V týchto prípadoch sú študenti povinní splniť si aj oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní od vzniku alebo zániku povinnosti štátu platiť za nich poistné. Príspevok na poistenie v nezamestnanosti platí aj študent VŠ, aj zamestnávateľ. Vyplýva to z definície pojmu zamestnanca a zamestnávateľa (zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, § 24 a § 23). Z dohody o vykonaní práce neplatí študent poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Iná je situácia v prípade platenia poistného ma zdravotné poistenie. Podľa výkladu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, študenti -- nezaopatrené deti, ak uzavrú dohodu o vykonaní práce a ich mesačná odmena presiahne výšku 3 000 Sk, sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie z tejto vyplatenej odmeny, a to vo výške 14 % z vymeriavacieho základu. Študenti si v tomto prípade musia splniť aj oznamovaciu povinnosť, a to do ôsmich dní od vzniku alebo zániku účasti na zdravotnom poistení alebo zániku povinnosti štátu platiť za nich poistné. Výkon práce na základe dohody o vykonaní práce účasť na nemocenskom poistení zamestnancov nikdy nezakladá. Z tejto skutočnosti vyplýva, že z dohody o vykonaní práce zamestnávateľ za študenta poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí. V prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy so študentom je platenie poistného nasledujúce:
Študent: Zamestnávateľ:
Nem. poistenie 1,4 % z VZ 3,4 % z úhrnu VZ zamestnancov
Dôchod. zabezp. 6,4 % z VZ 21,6 % z úhrnu VZ zamestnancov
Zdrav. poistenie 4,0 % z VZ 10,0 % z úhrnu VZ zamestnancov
PnPN 1,0 % z VZ 2,75 % z úhrnu VZ zamestnancov
(VZ -- vymeriavací základ, PnPN -- príspevok na poistenie v nezamestnanosti)
Čo sa týka zdaňovania príjmov študentov, platia tie isté princípy ako u ostatných fyzických osôb. Študenti majú možnosť rozhodnúť sa, či podpíšu vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti u zamestnávateľa. Táto skutočnosť má vplyv na výšku dane. Rozdiel v zdanení týchto príjmov oproti iným daňovníkom (fyzickým osobám) je len vo výške odpočtu tzv. povinného poistného, ak študent vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, v prípade ak príjem presiahne hranicu 3 000 Sk mesačne. Problém sa týka zdravotného poistenia. Pri pracovnom pomere nie je rozdiel oproti iným občanom, pokiaľ ide o platenie povinného poistného. Ak študent vykonáva prácu pre právnickú alebo fyzickú osobu (zamestnávateľa) a dostáva za ňu odmenu, ide o príjem zo závislej činnosti, ktorý je predmetom dane z príjmov. Tento druh príjmov sa zdaňuje v čase výplaty. Zdaňovacím obdobím v priebehu roka je kalendárny mesiac. To znamená, že sa zdania všetky príjmy vyplatené v príslušnom mesiaci. Napr. ak by išlo o dve dohody o vykonaní práce vyplatené v jednom mesiaci od toho istého zamestnávateľa, musia sa zdaniť spolu, nie samostatne. Podľa toho, či bolo podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti (ďalej len vyhlásenie), sú možné dva základné spôsoby zdanenia týchto príjmov. Ak vyhlásenie podpísané nie je, spôsob zdanenia závisí od výšky mesačného príjmu (do a nad 4 000 Sk -- §42 a §6 ods. 4 zákona o daniach z príjmov). Povinnosťou zamestnávateľa nie je toto vyhlásenie študentom predkladať. Ak študent vie, aký príjem dostane, mal by si sám zvážiť, či sa mu oplatí odpísať ho alebo nie. Ak by mal študent príjem zo závislej činnosti od dvoch zamestnávateľov (dve brigády), môže mať toto vyhlásenie podpísané len u jedného z nich. Podpísaním vyhlásenia k zdaneniu príjmov si študent uplatňuje z príjmu nárok na jeho zníženie pred zdanením, a to odpočtom 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane (3 230 Sk, prípadne odpočet za vyživované deti, invaliditu a pod.). Na odpočet povinného poistného je nárok vždy -- i bez podpísania vyhlásenia. Ak si chce študent uvedené odpočty na zníženie základu dane u zamestnávateľa uplatniť, mal by vyhlásenie k zdaneniu príjmov podpísať pri nástupe do zamestnania. Ak študent vyhlásenie u zamestnávateľa podpíše, príjem sa zdaní tak, že z hrubých príjmov sa na daňové účely odpočítajú (okrem povinného poistného, ktoré sa odpočítava vždy) príslušné nezdaniteľné sumy. Tieto sa odpočítajú, ak je na ne nárok, v plnej sume, i keby nebol odpracovaný celý mesiac. Po týchto odpočtoch sa príjem zaokrúhli na celé stokoruny nahor a zdaní preddavkom na daň podľa mesačnej daňovej tabuľky. Uvedené platí bez ohľadu na výšku mesačného príjmu (do i nad 4 000 Sk). Takto zdanený príjem nie je daňovo vyrovnaný (bol zrazený preddavok na daň). Ak študent po skončení roka požiada posledného zamestnávateľa o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, potom ak jeho celkový ročný základ dane bude nižší ako 38 760 Sk, zrazené preddavky na daň sa mu vrátia, pretože mu nevznikne za celý rok daňová povinnosť. Táto suma predstavuje celoročné nezdaniteľné minimum. Rovnako sa postupuje aj keby podával daňové priznanie. Ak budú celkové príjmy vyššie, potom sa zrazené preddavky na daň započítajú na celkovú daňovú povinnosť, tak ako u ostatných daňovníkov. Ak by bol príjem študenta v príslušnom mesiaci nízky, môže sa stať, že mu po odpočte nárokových nezdaniteľných súm nevznikne žiaden základ dane, t. j. príjem sa mu v čase výplaty nezdaní vôbec. Neznamená to však, že je daňovo vyrovnaný. Na konci roka bude potrebné aj takýto príjem do neho započítať. Bude potrebné uviesť ho do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti. Pri tejto forme zdanenia (pri podpísanom vyhlásení) nikdy nie je možné aplikovať 10-percentnú sadzbu dane. V prípade, ak študent vyhlásenie k zdaneniu príjmov nepodpíše, potom spôsob zdanenia závisí od výšky mesačného príjmu. Opäť nezáleží na druhu pracovnoprávneho vzťahu, na základe ktorého príjem plynie. Princípom zdanenia v tomto prípade je, že na daňové účely sa odpočíta z príjmu vždy len prípadné povinné poistné. Výška daňového zaťaženia potom závisí od výšky príjmu. Ak je hrubý mesačný príjem vyšší ako 4 000 Sk, zdaní sa po odpočte prípadného povinného poistného sadzbou mesačného preddavku na daň (podľa mesačnej daňovej tabuľky). Daňová povinnosť nie je vyrovnaná. O možnosti vrátenia uvedeného preddavku, resp. jeho započítaní na celkovú daňovú povinnosť platí obdobne to, čo sme uviedli v predchádzajúcej časti. Ak je hrubý mesačný príjem do 4 000 Sk, potom, po znížení o prípadné povinné poistné, sa vypočítaný základ dane zdaní 10-percentnou sadzbou dane. V tomto prípade je daň vyrovnaná. To znamená, že sa nemôže započítať do ročného zúčtovania preddavkov na daň, ani do daňového priznania.
StoryEditor