Stratégiou PKB sú dlhodobé úvery

Celková suma prevedených financií predstavuje 4,073 mld. Sk a je určená na odškodnenie miest a obcí za to, že bez úhrady odovzdali do vlastníctva štátu na vlastné náklady vybudované plynofikačné zariadenia. Podľa prezidenta PKB Jozefa Mihálika, dve tretiny z už čerpaných prostriedkov smerovali na úhradu záväzkov po lehote splatnosti, tretina sa použila na rozvojové programy. Realizáciu prostriedkov z FNM SR, podobne ako spoluprácu so Štátnym fondom rozvoja bývania (ŠFRB), označil J. Mihálik ako "mimoriadne obchody", aj vďaka ktorým sa PKB podarilo dosiahnuť historicky najlepšie hospodárske výsledky.
Ku koncu augusta tohto roka dosiahla PKB čistý zisk vo výške 231,04 mil. Sk, čo je o 32 mil. viac v porovnaní s rovnakým obdobím uplynulého roka. Vývoj bilančnej sumy od roku 2001 podľa predstaviteľov banky významne ovplyvňujú pravidlá účtovania repo obchodov s centrálnou bankou. Kým v roku 2001 zaznamenala banka nárast bilančnej sumy o 7,3 mld. Sk, k augustu 2002 sa táto suma zvýšila o ďalších 5,8 mld. Sk na 32,8 mld. Sk. Po očistení o krátkodobé transakcie dosahuje bilančná suma banky 28 mld. Sk, čo znamená 27-percentný nárast oproti začiatku roka.
Úvery poskytnuté klientom PKB vzrástli od začiatku tohto roka o viac ako 33 % (t. j. o 2,4 mld. Sk). Z toho miliardu korún banka poskytla ŠFRB na výstavbu nájomných bytov pre 124 obcí. Ďalšie úverové aktivity smerovali do segmentu miest, obcí a verejnoprospešných podnikov. Strategickým zámerom banky sú dlhodobé úvery. Až 90 % novej produkcie má dlhodobý charakter, čo má podľa viceprezidenta PKB Gernofa Daumanna zásadný význam pre obce a mestá. Krátkodobosť úverov poskytovaných v minulosti sa totiž nevyplatila napríklad Banskej Bystrici a Košiciam. PKB plánuje ďalej zvyšovať svoj podiel na komunálnom trhu, kde v minulosti zaznamenali iba nízke percento tzv. problematických úverov.