Poskytovanie informácií správcom dane
Je povinný daňový úrad poskytovať informácie týkajúce sa daňového tajomstva súdnym exekútorom alebo nie?
-- Novelou zákona č. 219/1999 Z. z. sa zmenil zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ktorý toho času vôbec nerieši otázku poskytovania údajov, na ktoré sa vzťahuje daňové tajomstvo, vo vzťahu k súdnym exekútorom. Vzhľadom k tomu, že ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. podávajú taxatívny výpočet skutkových okolností, ktorých naplnenie sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva, a v spojitosti s tým, že súdni exekútori v tomto výpočte osôb povolaných podľa zákona na oboznamovanie sa s daňovým tajomstvom nefigurujú, nemožno podľa platného právneho stavu informácie obsahujúce daňové tajomstvo súdnym exekútorom poskytovať. V prípade, ak si však tieto informácie vyžiada súd, ktorý súdneho exekútora v konkrétnom prípade exekúciou poveril, daňové orgány sú povinné takéto informácie súdu odstúpiť v zmysle ustanovenia § 23 ods. 5 písm. g) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Sankcie za porušenie daňového tajomstva
Ako postupuje správca dane v prípade porušenia mlčanlivosti v daňovom konaní voči svojmu zamestnancovi? Aké sankcie mu umožňuje zákon uplatniť?
-- Novelou zákona č. 219/1999 Z. z. (ktorá je účinná od 1. 9. 1999) bolo vypustené ustanovenie § 23a, ktoré sa zaoberalo sankciami za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť v daňovom konaní. Podľa právneho stavu platného do 31. 8. 1999 bolo možné zamestnancovi správcu dane alebo tretej osobe, ktorá sa zúčastnila na daňovom konaní, uložiť za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak nešlo o trestný čin, pokutu až do výšky 50 000 Sk. Terajšie znenie zákona sa však už otázkou pokutovania za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť nezaoberá. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 219/1999 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, za porušenie daňového tajomstva sa navrhovali uplatňovať príslušné ustanovenia Trestného zákona. V prípade, ak sa teda preukáže porušenie daňového tajomstva, bude táto skutočnosť posudzovaná ako trestný čin. Novelou Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov sa doterajší trestný čin ohrozenia obchodného alebo bankového tajomstva modifikoval v tom zmysle, že bol rozšírený o skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia daňového tajomstva (§ 122 Trestného zákona).

Úradné určenie cien
Je pravdou, že ministerstvo bude regulovať ceny poľnohospodárskych výrobkov?
-- Zákon č. 436/2002 Z. z. novelizoval zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách s účinnosťou od 1. 9. 2002. Ustanovenie § 6 zákona upravuje úradné určenie cien. Úradné určenie cien je určenie ceny vymedzeného druhu tovaru cenovými orgánmi ako maximálnej, pevnej alebo minimálnej. Maximálna cena je cena, ktorú nie je prípustné prekročiť. Pevná cena je cena, ktorú nie je prípustné zmeniť. Minimálna cena je cena, ktorú nie je prípustné znížiť. Ministerstvo môže pri tom istom tovare určiť súbežne maximálnu aj minimálnu cenu. Na účely organizovania trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami) určuje ministerstvo ceny vybraných poľnohospodárskych výrobkov.