Pred pol rokom prišla na Slovensko zastupovať krajinu, v ktorej našinec na bežnú konverzáciu nepotrebuje tlmočníka. Patríme do slovanskej rodiny, máme podobnú mentalitu, zložitú minulosť i prítomnosť. Sme si skutočne blízki, alebo by sme si mohli byť aj bližší? Hovoríme s Andreou Gustović-Ercegovac, veľvyslankyňou Chorvátskej republiky v SR.
Slovenský občan vníma pojem Chorvátsko najmä vtedy, keď premýšľa o dovolenke pri mori. Zvyšok roka sa s Chorvátskom stretáva pomerne málo. Je to skutočnosť, alebo len pocit?
-- Tovarová výmena medzi Chorvátskom a Slovenskom je, žiaľ, pod hranicou objektívnych možností. Zvlášť nízky je chorvátsky vývoz do SR. Náš vývoz je však všeobecne nízky, predstavuje približne 4,6 mld. USD, čo je iba 67 percent dovozu. Napriek tomu však Chorvátsko nemá problém s likviditou. Dovoz splácame devízami získanými z cestovného ruchu a od občanov pracujúcich v zahraničí. To však nie je z dlhodobého hľadiska pre rozvoj krajiny pozitívne. Preto vláda v stratégii rozvoja na roky 2002 až 2004 zaradila medzi priority zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky a zvyšovanie vývozu. Plánovaný ekonomický rast 3 až 4 percentá ročne nemôžeme dosiahnuť bez výrazného zvyšovania vývozu. V chorvátskom vývoze na Slovensko (v roku 2000 to bolo 10 mil. USD a za prvých 10 mesiacov minulého roku 13 mil. USD) dominujú lieky, tabak, nafta a jej deriváty a potravinárske výrobky. Dovážajú ich buď slovenské obchodné spoločnosti, alebo chorvátske firmy pôsobiace na Slovensku -- Podravka, Pliva, Kraš a Belupo. Chorvátsky dovoz zo Slovenska v roku 2000 predstavoval 54 mil. USD a v prvých desiatich mesiacoch vlaňajška 42 mil. USD. Dominujú v ňom výrobky zo železa a ocele, papier a kartón. Podiel slovenského tovaru v celkovej tovarovej výmene Chorvátska nie je ani percento, čo je pod úrovňou reálnych možností.
Aké chorvátske výrobky kupujete v Bratislave?
-- Na Slovensku je veľmi málo chorvátskych výrobkov, najmä veľmi málo výrobkov širokej spotreby. Moja rodina kupuje chorvátske konzervované morské ryby, najmä jadranské sardinky, čokolády Kraš a, samozrejme, polievky, cestovinové výrobky Talianetta, prídavky do jedál a ďalšiu produkciu Podravky. Chýbajú nám však čerstvé morské ryby, olivy, olivový olej a červené víno z Dalmácie. Dúfam, že čoskoro budem môcť niečo z toho kúpiť aj v Bratislave.
V čom sú príčiny tohto stavu?
Základnou príčinou nedostatočnej hospodárskej spolupráce medzi našimi krajinami je nedostatočné vzájomné poznanie. Chorvátski podnikatelia dostatočne nevidia možnosti oboch ekonomík. Naše hospodárstvo je tradične orientované na krajiny EÚ, s ktorými máme 55 percent celkovej obchodnej výmeny. Možnosti spolupráce s krajinami strednej Európy, teda aj so Slovenskom, nie sú, žiaľ, dostatočne využívané. Chcela by som však vyzdvihnúť úspešnú spoluprácu farmaceutických firiem Pliva a Slovakofarma pri licenčnej výrobe Sumamedu, známeho antibiotika Plivy, na Slovensku. Pozitívnym príkladom pôsobenia na Slovensku je aj firma Podravka, ktorá stratu trhu bývalej Jugoslávie nahradila trhom v strednej Európe, čo jej prinieslo rozvoj ako serióznej stredoeurópskej firmy. Slovenskí spotrebitelia prijali jej výrobky v rovnako ako Chorváti. Je však veľa nevyužitých možností.
Konkrétne?
-- Pozitívny vzťah k slovenskému národu a blízkosť mentality sú dobrými predpokladmi na rozvoj vyšších foriem ekonomickej spolupráce, kooperácie vo výrobe, spoločné investície, spoločný vstup na tretie trhy. Spolupracovať by sme mohli napríklad pri výrobe lodí: Chorvátsko má tradíciu v stavbe lodí a Slovensko vo výrobe potrebnej ocele. Rijeka je vaším najbližším námorným prístavom a prirodzenou cestou slovenského tovaru na zámorské trhy. Možná je aj spolupráca vo výrobe vagónov pre železnice oboch krajín i na tretie trhy a spolupráca v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle. Na rozvoj obchodu Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave dohodlo spoluprácu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou. V apríli t. r. bude v Bratislave prezentácia chorvátskeho vína a iných potravinárskych výrobkov vrátane výrobkov z morských rýb a na jar by mala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora prezentovať slovenské syry a mliečne výrobky na veľtrhu v Záhrebe. Aj prostredníctvom Hospodárskych novín by som chcela odkázať podnikateľom zo Slovenska, ktorí majú záujem o spoluprácu s Chorvátskom, aby sa nám ozvali. Iniciovali sme založenie Chorvátsko-slovenského podnikateľského klubu, ktorý má sústrediť chorvátskych a slovenských podnikateľov, informovať o obchodných možnostiach, poskytovať hospodárske informácie a pod. Ustanovujúce zhromaždenie má byť koncom januára.
Je to aj priestor pre Chorvátov žijúcich na Slovensku a Slovákov z Chorvátska?
-- Činnosť Chorvátov na Slovensku a Slovákov v Chorvátsku prebieha predovšetkým v kultúrnej a umeleckej oblasti. Sme s ňou veľmi spokojní, lebo je bohatá, časté sú cesty, spoznávanie ľudí. V obchode to však tak nie je. Nie všetci totiž podnikajú a tí, čo podnikajú, majú zvyčajne stredné či malé firmy, ktoré dosť ťažko môžu samostatne vyvíjať medzinárodnú obchodnú činnosť. Chýba im väčšia podpora od hospodárskych komôr, združení stredných a malých podnikateľov, podnikateľských klubov a pod.
Aj v Chorvátsku prebieha privatizácia. Zúčastňujú sa na nej aj slovenské firmy?
-- Privatizácia prebieha už päť, šesť rokov a je v záverečnej fáze. Privatizujú sa veľké infraštruktúrne a ďalšie firmy a hotelové spoločnosti. V budúcom roku plánujeme čiastočne alebo úplne privatizovať veľké spoločnosti: HEP (Chorvátske elektrárenské hospodárstvo), INA (národná ropná spoločnosť), Chorvátsku poisťovňu (najväčšia poisťovňa v krajine) a pokračuje privatizácia v cestovnom ruchu. Jedným z najväčších strategických zámerov je pritiahnutie zahraničných investorov do privatizácie aj na investovanie na zelenej lúke. Boli by sme radi, keby sa do tohto procesu viac zapojili aj slovenskí investori. Doterajšie slovenské investície v Chorvátsku sú zaujímavé. Smerovali do dvoch hotelov na Jadrane, výrobne nealkoholických nápojov a do plničky pitnej horskej vody.
Máte záujem aj o slovenské skúsenosti z privatizácie vrátane negatívnych?
-- Chorvátska republika vykonáva proces privatizácie transparentným spôsobom medzinárodnými verejnými tendrami a snaží sa vyhnúť akýmkoľvek netrhovým vplyvom na tento proces. Máme záujem o skúsenosti iných tranzitívnych krajín, preto nás zaujíma aj slovenská skúsenosť. Vzájomné informovanie o skúsenostiach z privatizácie a konzultácie prebiehajú aj medzi Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR a Chorvátskym fondom pre privatizáciu.
Cieľom oboch krajín je integrácia do západoeurópskych štruktúr. Akú cestu musí prekonať Chorvátsko?
-- Strategickým cieľom Chorvátskej republiky je integrácia do západoeurópskych štruktúr. Na tejto ceste sme vlani dosiahli výnimočne veľa. Po veľmi krátkych rokovaniach sme podpísali s EÚ Dohodu o stabilizácii a asociácii, ktorá je už ratifikovaná u nás i v Európskom parlamente. Paralelne sme podpísali aj tzv. prechodnú zmluvu, ktorou nám krajiny EÚ asymetricky otvárajú priestor na bezcolný dovoz našich výrobkov. Tak ako u vás, aj pred nami stojí celý rad reforiem, ktoré vedia byť bolestné a pozitívne výsledky sa vidia až dodatočne. Tento proces však nemá alternatívu. Čím skôr zrealizujeme plány, tým skôr budú viditeľné výsledky, ale vždy v súlade s národnými záujmami. Chorvátsko dúfa, že vytvorí podmienky na členstvo v EÚ do roku 2006.
Ako vám pomáhajú rodáci, ktorí sa pred rokmi vysťahovali za prácou?
-- Chorvátski vysťahovalci v krajinách EÚ, USA, Kanade a Austrálii veľmi pomohli pri vytváraní a obrane chorvátskeho štátu. Ich väčším zapájaním do chorvátskej ekonomiky dosiahneme nový rozvoj. Len v Nemecku žije okolo 330 000 Chorvátov, ktorí by návratom priniesli do vlasti európsku podnikateľskú klímu, technické a technologické poznatky, znalosti jazyka a podnietili by aj vznik nových pracovných miest. Ak by sa ich vrátilo len 50 000, vytvorilo by sa asi štvrť milióna nových pracovných miest. V štruktúre chorvátskeho vysťahovalectva tvoria veľký počet ľudia s vysokým odborným vzdelaním (lekári, inžinieri, manažéri) a ich návrat by mal významne pozitívny účinok na celkový rozvoj našej spoločnosti. Doterajšie príklady návratu sú veľmi pozitívne. Založili špičkové zdravotnícke zariadenia, investovali do stredných podnikov a cestovného ruchu. Prisťahovalci z Nového Zélandu začali ako prví v Európe pred pár rokmi na Jadrane s klietkovým chovom tuniaka a všetka produkcia v hodnote 50 miliónov eur ročne sa vyváža do Japonska. Kombinácia podnikateľskej skúsenosti, znalosti a umenie našich vysťahovalcov i prírodné podmienky našej krajiny významne pomôžu zrýchliť rozvoj Chorvátska.
Ste na Slovensku pomerne krátko. Čo sa vám podarilo navštíviť?
-- Vo funkcii veľvyslankyne som na Slovensku šesť mesiacov. Veľmi dobre sa tu cítim a zdá sa mi, že už som tu dlhšie. Najviac času trávim v Bratislave, ale obišla som aj niektoré druhé regióny. Prezrela som si Piešťany, pokojné typické stredoeurópske kúpele, prešla som stredné Slovensko, jeho príroda nenecháva nikoho chladným, zážitkom boli Tatry. Bola som prekvapená, keď som si prečítala prehľad vašich zimných stredísk.
Kam z toho, čo už poznáte, odporúčate cestovať vašim priateľom?
-- V Chorvátsku ešte nie sú dostatočne známe vaše možnosti. Určite sú miesta -- strediská horskej turistiky, ktoré sú atraktívne aj pre turistov z Chorvátska. Dúfam, že sa mi v zime podarí s rodinou stráviť niekoľko dní vo vašich lyžiarskych strediskách.
Ako poznajú Chorváti Slovensko?
-- Chorváti poznajú Slovensko z niekdajších častých ciest po stredoeurópskych mestách od Budapešti cez Bratislavu do Viedne a Prahy a zo zimných dovoleniek v Tatrách. Zdá sa mi, že teraz je pravý čas na nový dôraz na tieto druhy turizmu. Turistické cesty za kultúrnymi a historickými pamätihodnosťami a novou tvárou starých miest strednej Európy budú zaujímavé aj pre Chorvátov. Aj rodinný turizmus v malých, ešte neznámych zimných centrách, kde sa dá bez tlačenice nabažiť prírody, ticha a domácich špecialít, môže prilákať vrstvu zákazníkov. Aj vy, aj my môžeme využiť to, že niektoré regióny zostali nedotknuté, čo môže byť výhoda v rozvoji cestovného ruchu.
Aký má Slovensko v Chorvátsku zvuk?
-- Chorvátska cesta k samostatnosti nebola pokojná. Popri procese transformácie u nás bola aj vojna za oslobodenie, preto sa väčšina chorvátskych občanov sústredila na domáce udalosti a menej sledovala dianie v iných krajinách. Aj to sú príčiny, že väčšina vníma obraz Európy zo začiatku deväťdesiatych rokov. Stereotypy sa menia pomaly. Vzťah k Slovákom -- historicky blízkemu národu -- je v Chorvátsku veľmi pozitívny, ale vzťah k slovenským výrobkom a Slovákom ako spotrebiteľom je dosť zdržanlivý.
Turista to občas pocíti...
-- Niekoľko rokov v Chorvátsku chýbal solídny cestovný ruch, turistický priemysel, hospodárstvo a ľudia, ktorí žili z turistiky, veľmi schudobneli. Aby to čím skôr dohnali a zvýšili kvalitu služieb, často hľadajú solventnejších turistov, prichádzajúcich väčšinou z krajín EÚ. Ako štát chápeme, že pre náš turistický priemysel je dôležitý každý hosť. Ku každému sa treba správať trpezlivo a pohostinne. Treba pripraviť takú ponuku, v ktorej si turisti s rozličnou kúpnou silou budú môcť nájsť adekvátnu ponuku tovaru a služieb. Jednou z priorít rozvoja turizmu je zmysluplné plánovanie ponuky.
Andrea Gustović-Ercegovac (1956, Záhreb), veľvyslankyňa Chorvátskej republiky v SR. Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe, pôsobila aj ako psychoterapeut. V rokoch 1994 a 1995 študovala na Diplomatickej akadémii vo Viedni, od roku 1993 pôsobila na chorvátskom ministerstve zahraničných vecí. Pred vymenovaním za veľvyslankyňu v SR bola štyri roky vedúcou oddelenia pre strednú, východnú a juhovýchodnú Európu na ministerstve zahraničných vecí v Záhrebe. Hovorí po anglicky, nemecky a slovensky. Je vydatá, má jednu dcéru.