Slovinsko, Chorvátsko a Bulharsko. Len v týchto troch štátoch Únie občania dôverujú súdom menej ako u nás. Najnovší prieskum súdnej rady a Via Iuris konečne ukázal aj príčiny nedôvery Slovákov v justíciu. Takmer deväť z desiatich z nich si myslí, že je to kvôli korupcii.
Názory predstaviteľov súdnictva na Slovensku k výsledku prieskumu
Daniela Švecová, predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Občania majú právo vedieť, čo sa v justícii deje
Samozrejme, že mám informáciu o výsledkoch prieskumu dôveryhodnosti občanov k súdom. I keď nejde o radikálny vzostup dôveryhodnosti, pre mňa tieto výsledky znamenajú "svetielko nádeje" lebo naznačujú, že dôveryhodnosť občanov k súdom má pozitívny trend, že stúpa. Zmeny, hlavne smerom k lepšiemu, sa totiž nemôžu a ani nedajú uskutočňovať zo dňa na deň, ale len postupne, sústavnou a cieľavedomou činnosťou. Prostriedok na jej dosiahnutie vidím predovšetkým v sústavnej a poctivej práci sudcov a zamestnancov justície v snahe dosiahnuť skrátenie súdneho konania.
Nie menej významným faktorom je aj transparentnosť justície, jej otvorenosť voči občanom. Som presvedčená, že občania majú právo vedieť, čo sa v justícii deje a majú možnosť nazrieť aj do jej problémov. Na úrovni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa o to snažíme prostredníctvom vydávania vlastného časopisu DE IURE. Iniciovali sme stretnutia s predstaviteľmi stavovských organizácií, ale aj neziskových organizácií VIA IURIS a Transparency International Slovensko. Založili sme stránku NS SR na profesijnej sociálnej sieti Linked In, na ktorej zverejňujeme napríklad výberové konania, ako aj ďalšie dôležité veci.
Veľmi citlivo vnímame aj fakt, že veľký vplyv na zníženie nedôvery v justíciu mali a majú aj personálne zmeny vo vedení trestnoprávneho kolégia NS SR pred rokom. Našim záujmom je reálnymi krokmi prezentovať skutočnosť, že prebiehajúce obdobie je obdobím, v ktorom sa najvyšší súd stáva nositeľom zásadných pozitívnych zmien. Je potrebné pripomenúť, že toto je možné aj vďaka veľmi konštruktívnemu dialógu najmä s ministerkou spravodlivosti, či inými zainteresovanými subjektmi.
Jana Bajánková, predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky
Preťažené súdy treba posilniť
Nový prieskum verejnej mienky vnímam ako potvrdenie toho, že ak sa namiesto nezmyselných sporov začnú riešiť skutočné problémy justície, pomaly, ale isto to bude mať dosah aj na dôveryhodnosť súdnictva. Myslím si, že v súdnej rade sa nám podarilo v tomto ohľade napísať v poslednom období veľmi úspešný príbeh, za čo patrí vďaka všetkým jej členom. Samozrejme, že v rámci rady sa na mnohých veciach nezhodneme, a niekedy sa kompromisy hľadajú veľmi ťažko. No napriek tomu sa nám to v dôležitých otázkach darí. Či už ide o aktívne obhajovanie princípov demokratického súdnictva, koncepčné otázky justície či presadzovanie etických pravidiel v súdnictve, Súdna rada Slovenskej republiky má v týchto oblastiach jasné postoje, ktoré prinášajú výsledky. Myslím si, že toto je základ, ktorý dáva dôvod na opatrný optimizmus aj do budúcnosti.
Pre zásadnejšie zlepšenie je podľa môjho názoru nevyhnutná určitá stabilizácia pomerov v justícii a vhodné posilnenie najpreťaženejších súdov. Niekedy mám dojem, že namiesto presadzovania nových a nových reforiem by bolo lepšie poriadne dotiahnuť tie rozbehnuté a najmä vytvoriť pre ne adekvátne podmienky. Určite by mali byť súdy odľahčené od agendy, ktorá na ne nepatrí, aby bolo možné efektívnejšie plniť základnú funkciu súdnictva. V neposlednom rade vidím rezervy v pravdivom informovaní o skutočnej činnosti súdov, čo je jednak zodpovednosťou médií, no určitú úlohu tu musí hrať aj samotné súdnictvo.
Ivetta Macejková, predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky
Najväčším problémom je dĺžka konania na súdoch
O dôvodoch, ktoré viedli k poklesu nedôvery verejnosti k slovenským súdom, môžem len polemizovať, pretože anketa konkrétne odpovede na túto otázku neponúka. Preto je pre mňa pomerne ťažké posúdiť, ktorá skutočnosť viedla k tomuto pozitívnemu nárastu dôvery verejnosti. V každom prípade ma tento nárast teší a verím, že sa nielen osobnostiam na čele justície, ale aj jednotlivým sudcom, ktorí justíciu reprezentujú v očiach verejnosti, bude aj naďalej dariť zlepšovať jej obraz. Rovnako dúfam, že sa podarí vyriešiť dlhodobo pretrvávajúci problém neprimeranej dĺžky konania na jednotlivých súdoch, ktorý osobne považujem za najpálčivejší problém slovenskej justície.
Juraj Sopoliga, prezident Združenia sudcov Slovenska
Verejnosť potrebuje neskreslený pohľad na sťažené podmienky súdnictva
Je zrejmé, že vyše 85 percent respondentov si utvorilo názory na základe sprostredkovaných informácií, čo výrazne vplýva na nedôveryhodnosť súdov aj v oblasti respondentmi uvádzanej korupcie v justícii a dĺžky konaní. Zásadnú zmenu vo vnímaní justície verejnosťou je možné dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom médií, ktoré by mali informovať neskreslene (pluralitne) o súčasných sťažených podmienkach výkonu súdnictva, ktoré nemôže vyriešiť súdna moc sama, aj z pohľadu pracovníkov justície na nedostatky, ich príčiny a návrhy riešení. Zásadná zodpovednosť za nedostatočné podmienky výkonu súdnictva je v rukách výkonnej a zákonodarnej moci, ktoré rozhodujú o finančnom zabezpečení potrebnom na posilnenie personálneho stavu justície (najmä sudcovia, justiční čakatelia, vyšší súdni úradníci, asistenti), zlepšení technického vybavenia a odstránenia priestorovej nedostatočnosti na niektorých súdoch (najmä Najvyšší súd Slovenskej republiky a Okresné súdy v Bratislave a Košiciach).
Katarína Javorčíková, predsedníčka združenia Sudcovia za otvorenú justíciu
Pomohla aj personálna výmena
Je dobrou správou pre Slovensko, že občania začali viac veriť súdom a miera nedôveryhodnosti súdnictva v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami klesla o 14 percent. Z prieskumu vyplynuli aj niektoré pomerne prekvapivé výsledky, že osobnú skúsenosť so súdmi malo len 16 percent respondentov a len takmer 15 percent respondentov považuje svoju osobnú skúsenosť za najdôležitejší zdroj informácií o súdoch. Najdôležitejším zdrojom informácií pre občanov sú médiá a sprostredkované informácie od známych.
Podľa názoru združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ výsledky prieskumu potvrdzujú, že obraz súdnictva vo vedomí občanov formujú najmä pocity občanov z vnímania justície ako celku, a preto sú hlavným zdrojom informácií pre občanov najmä médiá, respektíve názory ich okolia. Na pozitívnom trende vo vývoji súdnictva sa podľa nášho názoru podieľa najmä personálna výmena na najvyšších funkciách v súdnictve, vecné a nekonfrontačné vyjadrenia jeho predstaviteľov, čo u občanov posilnilo pocit dôvery v súdnu ochranu. V nemalej miere sa na tom podieľa podstatne väčšia transparentnosť rozhodovania súdov, rokovaní súdnej rady a výberových konaní.
Pretrvávajúca vysoká miera nedôvery kladie na justíciu do budúcnosti značné nároky, aby dokázala zmeniť v prevažnej väčšine občanov ich negatívne vnímanie. Dôvera závisí najmä od kvality konkrétnych ľudí, ktorí sa podieľajú na výkone súdnictva, a od schopnosti súdov poskytnúť súdnu ochranu v primeranom čase.
Ingrid Vrkočová, predsedníčka Odborového zväzu Justície
Všetci nemôžu byť spokojní
Nemyslím si, že korupcia súdnictva je ten najväčší problém, ktorý v súčasnosti trápi justíciu. Súdy, okrem statusových a obchodných vecí, riešia najmä spory medzi účastníkmi, exekúcie a rozhodujú o vine či nevine obvinených osôb a ich potrestaní. To znamená, že rozhodnutia súdu, sa z veľkej väčšiny účastníkov priamo negatívne dotýkajú, sú účastníkmi citlivo a subjektívne vnímané, vzhľadom na postavenie v konaní a jeho výsledok. Je prakticky nemožné aby obe strany sporu vychádzali z pojednávacej miestnosti s úsmevom na perách a spokojné. A je ľudské, že ten, kto je s rozhodnutím súdu nespokojný, nehľadá príčinu nepriaznivého výsledku v sebe, vo svojom konaní, ale v iných, napríklad v tom, že sudca bol skorumpovaný.
Vychádzať a robiť závery ohľadne dôveryhodnosti justície z prieskumu, keď si názor na súdy vytvárajú respondenti na základe sprostredkovaných informácií a vlastnú skúsenosť so súdmi má len 14,6 percenta opýtaných, nie je veľmi šťastné.
Styk zamestnancov súdov, ktorí majú rozhodujúcu právomoc, s účastníkmi konaní je minimálny (nemyslím tým sudcov). Na súdoch sú informačné centrá, ktoré sú monitorované, kde sa podávajú informácie a vybavujú stránky. Prístup účastníkov na ostatné súdne oddelenia je tak minimálny.
Hlavným problémom justície v súčasnosti a jej negatívneho hodnotenia verejnosťou je, podľa Odborového zväzu Justície, dĺžka konaní a preťaženosť väčšiny sudcov a zamestnancov súdov. Verejnosť nemá reálnu predstavu o množstve konaní, ktoré súdy riešia, a ako sú zamestnanci v justícií za toto enormné množstvo práce ohodnotení. Reformné kroky súčasného vedenia rezortu spravodlivosti by mali viesť k zlepšeniu a zrýchleniu konaní, čo by malo prispieť k pozitívnemu hodnoteniu justície a rastu jej dôveryhodnosti u verejnosti v budúcnosti. Zároveň by mali priniesť aj zlepšenie postavenia a ohodnotenia zamestnancov justície.
Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti
Komunikácia v justícii sa zlepšila
Je nepochybne dobré, že miera dôvery v justíciu narástla. Musíme na to nadviazať a urobiť maximum preto, aby aj pokiaľ ide o efektívnosť justície, sme dosahovali reálne výsledky. Myslím si, že každý jeden krok, ktorý sa nám podarí urobiť, či už to bude protischránkový zákon alebo ďalšie zákony, ktoré prispejú k zefektívneniu justície, k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti a skráteniu dĺžky súdnych konaní, každý jeden takýto krok smeruje k tomu, aby sa zlepšovala činnosť inštitúcií, čo je aj predpoklad zvyšovania dôveryhodnosti týchto inštitúcií. Toto považujem za kľúčové. Zároveň si myslím, že za týmito výsledkami je nepochybne aj to, že sa zlepšila komunikácia súdnej rady, zlepšila komunikácia najvyššieho súdu, zlepšili vzťahy medzi kľúčovými inštitúciami v rámci súdnictva. Mám veľmi korektnú a veľmi racionálnu komunikáciu so súdnou radou, s predsedníčkou najvyššieho súdu. Musím povedať, že tieto personálne zmeny znamenajú veľké plus a myslím si, že je na prospech justície, keď ministerstvo spravodlivosti, súdna rada a najvyšší súd vedia rozumne v prospech veci spolu komunikovať, a to sa teraz deje.
