Nedávne stretnutie prezidenta Andreja Kisku s tibetským dalajlámom poškodilo podľa premiéra Roberta Fica slovensko-čínske vzťahy, najmä v ekonomickej oblasti.
„My budeme teraz naprávať škody, ktoré boli napáchané. Ideme na stretnutie krajín strednej a východnej Európy a Číny, ktoré sa každoročne koná, a cítim obrovské ochladenie vzťahov. Tu už boli pripravené investície,” povedal šéf slovenskej vlády.
Peking považuje 80-ročného duchovného vodcu Tibetu, ktorý je držiteľom Nobelovej ceny za mier, za separatistu presadzujúceho jeho nezávislosť. Podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí stretnutie prezidenta s dalajlámom bolo v rozpore s „politikou jednej Číny“, ktorú Slovensko sľúbilo podporovať.
Čína oznámila, že voči nám prijme „zodpovedajúcu reakciu“. Akú, to zatiaľ nepovedala.
O navšteve delegácie čínskej obchodnej komory a dôsledkoch stretnutia prezidenta s dalajlámom na slovensko – čínsky biznis sa rozprávame s predsedom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Petrom Mihókom.
-----------------------------------------------
ROZHOVOR
V pondelok a utorok navštívila Slovensko delegácia čínskej obchodnej komory. Dali vám vaši čínski partneri najavo, že stretnutie prezidenta s dalajlámom naštrbilo naše vzájomné hospodárske vzťahy?
Bola to významná čínska delegácia Komory Hodvábnej cesty pre medzinárodný obchod. Išlo zatiaľ o najvyššiu čínsku delegáciu podnikateľských kruhov, ktorá k nám prišla. Viedol ju jeden z najvýznamnejších čínskych podnikateľov, prezident komory Lu Jianzhong. Na Slovensko prišli na moje pozvanie. Koncom minulého týždňa však nebolo celkom jasné, či delegácia k nám príde, alebo nepríde.
Nebolo to jasné kvôli stretnutiu prezidenta Kisku s dalajlámom?
Čínska strana to takto nedefinovala. Len odrazu sa jej návšteva stala u nás neistá. Začala sa akosi zahmlievať... Delegácia bola v Bruseli a uvažovala, či má k nám prísť.
Čo ju presvedčilo, že na Slovensko prišla?
Určite aj moja pozícia, ktorú mám v Paríži. (P. Mihók je predseda Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory so sídlom v Paríži - pozn. HN). Číňania majú totiž veľký záujem uzatvoriť dohodu s Medzinárodnou obchodnou komorou a vstúpiť do medzinárodných komorových štruktúr (Transnacionálnych komôr). Keby túto ambíciu nemali, na Slovensko by neprišli. Oficiálne, počas prezentácií, čínska delegácia nedala najavo nič, čo by sa mohlo vysvetlovať ako dôsledok stretnutia prezidenta s dalajlámom. Ale v úvodnom rozhovore vedúci čínskej delegácie pripomenul, že nie sú „nadšení“ z návštevy dalajlámu u nás a veria, že Slovensko stále rešpektuje politiku jednej Číny.
Ale napokon ste si to všetko vysvetlili.
Hovoril som veľmi pragmaticky. A myslím, že čínska delegácia to tak aj prijala. Povedal som, že komory sú apolitické štruktúry. Našou úlohou je budovať mosty medzi ekonomikami. Mosty sa niekedy budujú za dobrých, inokedy za zložitejších podmienok. Povedal som, aby sme neprestali plniť úlohu budovania mostov a nemali by sme do toho miešať politiku. Lebo ak našu základnú funkciu, ktorou je prepájania ekonomík spolitizujeme, staneme sa súčasťou politického dohadovania. A to nie je pre podnikanie dobré.
Ako vy osobne vnímate návštevu dalajlámu na Slovensku?
Naša komora, ale aj ja považujeme návštevu za čisto súkromnú. Stretnutie s prezidentom bola tiež iba jeho súkromná iniciatíva. Naši čínski partneri vzali túto našu agrumentáciu na vedomie. Nevieme však, aké konkrétne – už avizované kroky prijme čínska vláda. Uvedomil som si, že v Čínskej ľudovej republike pri dodržiavaní princípu vedúcej úlohy Komunistickej strany ani ten najbohatší podnikateľ nemôže ísť proti... Ak by čínska vláda dala podnikateľom signál – zabudnite na Slovensko, tak na nás naozaj zabudnú. Lebo na Slovensko sa dá v Číne ľahko zabudnúť. Aj preto, že je malé. Momentálne sme žiadne protiopatrenia zo strany Číny nepocítili. Ale som hlboko presvedčený, že ak by čínska vláda dala svojim podnikateľom nejaké interne odporúčanie, či signál, budú to absolútne rešpektovať.
Aké konkrétne projekty sú dohodnuté s Čínou, ktoré by mohli byť ohrozené?
Čína má záujem o budovanie infraštruktúry - ciest, železničného širokorozchodného prepojenia na západ. Hovorilo sa aj o investíciách či využití bratislavského letiska čínskymi leteckými spoločnosťami. Číňania prejavili tiež záujem o košické železiarne. Je teda niekoľko oblastí, o ktoré Čína začala mať u nás záujem.
Pre nás by bolo zaujímavé prilákať aj viac čínskych turistov.
Čínski turisti sú v súčasnosti hybnou silou turizmu vo svete. Našim ústretovým gestom, ktoré by sme mohli urobiť, je zvýšenie počtu miest, kde by sa im vydávali víza. Okolité štáty im vydávajú niekoľkonásobne viac víz ako my. Číňania síce dostanú schengenské víza, ale idú spravidla do tých krajín, od ktorých ich dostali, alebo do niektorých ďalších vychytených destinácií v západnej Európe.
Ocenila by Čína z našej strany takýto postup, či gesto?
Celkom určite. Už aj preto, lebo čínska spoločnosť je „postavená“ na symboloch. Aj v dalajlámovi vidí symbol, v tomto prípade zlý. Podobne je to aj s vízami, ktoré by však boli pozitívnym symbolom. Keby sme ich vydávali viac, vnímali by to ako gesto, ktorým by sme im vlastne povedali – chceme, aby ste ako turisti k nám prišli, tešíme sa na vás.
(tur)
------------------------------------------------------
Kto je Peter Mihók
Narodil sa v roku 1948. Na Vysokej škole ekonomickej vyštudoval zahraničný obchod. Pracoval v Česko-slovenskej obchodnej komore a bol obchodným pridelencom Česko-slovenského veľvyslanectva v Maroku. Predsedom SOPK je od roku 1992. Od roku 2013 je tiež predsedom Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory so sídlom v Paríži a tiež členom ďalších významných európskych a domácich inštitúcií.