Nad zdieľanou ekonomikou typu Uber či Airbnb visel doteraz otáznik. Pretože prišli v čase, keď štát nebol pripravený, ale aj preto, že môže priamo ohroziť fungujúcich podnikateľov tradičnej ekonomiky.
Kolaboratívne hospodárstvo, ako sa zvykne zdieľanej ekonomike hovoriť, je spôsob podnikania, v ktorom prenechávate svoj momentálne voľný majetok niekomu inému. Ten ho využije za určitý poplatok, ktorý je, samozrejme, výrazne nižší, než keby sa mala kupovať nová vec. Ide teda o nový zdroj príjmov nielen pre poskytovateľov služby, ale i pre štát. Je však nutné, aby sa štát pripravil poskytnúť zdieľanej ekonomike vhodné podmienky.
Čo s ľuďmi mimo podnikania
Ak by sa štát rozhodol kvôli novým formám biznisu zaťažiť podnikateľov vyššími daňami, týkalo by sa to akejkoľvek činnosti, ktorá generuje zisk, hovorí Martina Jurkovičová, zakladateľka inovatívneho portálu na podporu zdieľanej ekonomiky Sharilo.com.
Prízvukuje, že skôr treba vytvoriť zákony pre zdieľanú ekonomiku nepodnikateľov, pretože tie v tejto sfére úplne chýbajú. Aj preto sa zdieľaná ekonomika niekedy nazýva čiernou ekonomikou, pričom príjmy z nej štatistika nemá šancu zachytiť. Jurkovičová študuje na Hult Business School v Londýne, pričom uvedený portál je súčasťou jej študentského projektu. Platformu má nachystanú tak, aby bola použiteľná aj v iných krajinách.
Rezolúcia z Bruselu
Slovenské ministerstvo financií teraz podľa oficiálneho vyjadrenia nechystá žiadny zákon, ktorý by sa venoval problematike zdieľanej ekonomiky. Pavel Prouza, country manažér pre službu BlaBlaCar poskytujúcej zdieľanú dopravu sa väčších daní či prísnejších podmienok u nás neobáva. „Dokonca sme opačného názoru. Podľa nedávno vydanej rezolúcie Európskej komisie treba rozlišovať rôzne formy zdieľanej ekonomiky a jasne povedať, či užívatelia tej-ktorej služby generujú zisk, alebo nie,“ hovorí o novinke, ktorú vníma ako zásadný posun dopredu.
Štát verzus poskytovateľ
Je zdieľaná ekonomika pre štát ozdravujúca, alebo deštruktívna? Róbert Chovanculiak, analytik spoločnosti INESS vysvetľuje: „Zdieľaná ekonomika môže byť prínosná aj pre verejný sektor, len sa jej musia prispôsobiť aj verejné inštitúcie. Napríklad v oblasti zdaňovania, kde bude potrebné prispôsobiť daňové úrady novým technológiám.“ Tzv. spoločné hospodárstvo vníma ako hru, v ktorej si polepší každá strana – spotrebiteľ i poskytovateľ.
Za najväčšiu brzdu v rozvoji zdieľanej ekonomiky u nás však považuje nehostinné regulačné prostredie. „Používatelia majú na výber – buď sa snažiť splniť všetky regulácie, čo je napríklad v oblasti prepravy a ubytovania extrémne náročné, alebo sa pokúsiť poskytovať služby bez splnenia požiadaviek. Obe možnosti sú nákladné,“ dodáva Chovanculiak.
Tradičná ekonomika sa nahradí
Zdieľaná ekonomika sa stala témou aj pre podnikateľov, ktorí podnikajú tradične – majú založenú firmu, logistické kanály či iných dodávateľov a zamestnávajú ďalších pracovníkov. „Títo sa však budú musieť prispôsobiť novým technológiám a niektorí budú aj nahradení,“ upozorňuje Chovanculiak a dodáva, že nejde o nič nezvyčajné. V minulosti dochádzalo k rovnakým javom napríklad v poľnohospodárstve alebo preprave.
A práve preprava osôb zostáva dodnes oblasť, v ktorej má zdieľaná ekonomika priaznivé podhubie nielen vo svete, ale aj u nás. Známy BlaBlaCar spája vodičov s prázdnymi miestami v aute s cestujúcimi, ktorí idú rovnakým smerom. Doteraz slovenskí vodiči poskytli vyše 35-tisíc jázd. Okrem prepravy verí Chovanculiak aj ubytovaniu, pretože tu ležia drahé a hlavne nevyužívané aktíva ľudí (pozemky, byty). Komunitný systém Airbnb, cez ktorý nájdete len v Bratislave vyše 600 ponúk, netreba predstavovať. Na výhody zdieľanej ekonomiky reaguje aj projekt Sharilo, ktorý je určený pre podnikateľov na Slovensku. Tí môžu zdielať majetok, ktorý momentálne nevyužívajú, a vytvárať si tak sekundárny príjem.
Prekážkou nie je iba legislatíva
V súčasnosti nie sú dostupné oficiálne dáta o tom, koľko Slovákov využíva zdieľanú ekonomiku, či už ako poskytovateľ služby alebo ako spotrebiteľ. Neoficiálny odhad hovorí o štyroch percentách populácie. Podľa prieskumu Eurobarometer služby minulý rok využilo 17 percent občanov Únie. Ak štát odstráni prekážky a nebude vytvárať nové, zdieľaná ekonomika u nás si nájde svoje stále miesto, verí Chovanculiak.
Štát však nie je jedinou prekážkou. Sú tu ešte technológie, na ktorých vo väčšine prípadoch stojí nová služba. Slováci si ešte stále nemusia byť v používaní mobilných aplikácií istí. Otázne tiež je, ako sú otvorení novým formám služieb – v prípade zdieľanej ekonomiky je rozhodujúca dôvera. A teda ľudia môžu najprv vyčkávať, kým službu preveria „tí odvážnejší“ a až potom sa pridajú.
Aké sú výzvy
Aké sú momentálne výzvy slovenských podnikateľov, ktorých činnosť stojí na zdielanej ekonomike? Napríklad Sharilo je na začiatku, keď je pre zakladateľku výzvou to, aby podnikatelia svoj záujem prenajímať majetok premenili na ponuku a zapojili sa.
Aj ďalšie portály čelia rôznym výzvam. Jednou z nich je obava verejnosti z online platieb, nedôvera v zdieľanú ekonomiku a čoraz častejšie snahy členov platbu nejakým spôsobom obísť.
Dobrou správou je, že 15. novembra sa pripravuje v rámci európskeho predsedníctva konferencia, na ktorej sa bude diskutovať, ako zdieľanú ekonomiku spoločne regulovať. Na to, aký postoj by sa mal zachovať, má každá krajina svoj názor. Príkladom je Berlín, kde služby Airbnb značne obmedzili. Majitelia bytov môžu prenajímať len izby, nie celé byty alebo domy. Za porušenie im hrozí pokuta vo výške 100 000 eur.