Strednú Európu asi čaká pokles úrokov

S postupujúcimi prípravami na referendá o vstupe do Európskej únie (EÚ) rastie v krajinách strednej Európy aj pravdepodobnosť ďalšieho uvoľnenia menovej politiky. Naznačuje to aj séria viacerých domácich a vonkajších faktorov, či už politických alebo ekonomických. Napríklad silnejúce menové kurzy, očakávaný pokles úrokov v eurozóne či príchod nových investorov.
"Vo väčšine kandidátskych krajín môžeme očakávať redukciu úrokových sadzieb," povedal analytik Zsolt Papp z ABN AMRO v Londýne. Domnieva sa, že úroky bude znižovať aj Európska centrálna banka (ECB), keďže inflácia v eurozóne je nižšia, ako sa predpokladalo. Hlavné stredoeurópske meny sa v posledných dňoch opäť zotavili vďaka spevneniu euru oproti doláru a veľkému dopytu pri aukciách vládnych dlhopisov, kým výnosy v eurozóne neustále klesajú.
Skoré zníženie úrokových sadzieb čaká Slovensko po tom, ako slovenská centrálna banka minulý týždeň razantne zakročila proti nadmernému rastu koruny. Nielen kurz koruny, ale aj obchodná bilancia zohráva úlohu v rozhodovaní Národnej banky Slovenka (NBS) znížiť úroky. "Ak by bol aj vývoj obchodnej bilancie naďalej pozitívny, vznikne priestor na posilnenie koruny," tvrdí analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Hranica, ktorú chce NBS podľa neho brániť pred ďalším posilňovaním, je 40,8 Sk za jedno euro. Ak sa sem koruna dostane, NBS zrejme použije najprv verbálne a potom aj priame intervencie. "Až potom, keď sa tieto intervencie ukážu ako neefektívne, môžeme očakávať zníženie úrokových sadzieb," uviedol Blaščák.
Nedávny rast zlotého môže prinútiť uvoľniť menovú politiku aj Poľsko. Maďarsko by potom zrejme podľa analytikov neostalo pozadu. Naopak, Česká národná banka sadzby pravdepodobne znižovať nebude, pretože hrozí, že po skončení deflačného obdobia by príliš mierna menová politika nevytvárala vhodné podmienky na boj s cenovými tlakmi. Česko má spolu s eurozónou najnižšie úrokové sadzby v Európe.
Kandidátskym krajinám pomáhajú držať infláciu na uzde klesajúce ceny ropy. Vzhľadom na pokles výnosov na dlhopisových trhoch eurozóny sú navyše stále lákavejšie výnosné stredoeurópske aktíva.
Príťažlivosť stredoeurópskych mien sa však zvýši, ak občania kandidátskych krajín schvália v referendách vstup do EÚ. Keď sa Poliaci v referende 7. a 8. júna vyslovia v prospech EÚ, ako naznačujú prieskumy verejnej mienky, môže to podporiť prílev zahraničného kapitálu. "V Poľsku je výsledok trochu menej jednoznačný ako v ostatných krajinách. Prípadné áno by mohlo odštartovať silný prílev kapitálu nielen v Poľsku, ale v celom regióne," povedal Papp. Analytici predpokladajú, že slovenská centrálna banka zníži úrokové sadzby prvá, keďže uplynulý pondelok nakúpila na devízových trhoch 200 mil. eur v snahe zraziť korunu z rekordných hodnôt oproti doláru a euru.
Kľúčové úrokové sadzby centrálnych bánk
Slovensko 6,5%
Česko 2,5%
Poľsko 5,75%
Maďarsko 6,5%
USA 1,25%
Eurózóna 2,5%
Zdroj: centrálne banky