Exekúcie podľa krajov alebo takzvaný elektronický výber exekútora presadzuje už dlhodobo Komora exekútorov. Podľa nej terajší systém znamená také prepojenie na veriteľa, že exekútori sú nútení často konať na hranici zákona vrátane „kupovania si práce“. „Systém náhodného prideľovania vecí, podobne ako na súdoch, na krajovom princípe by znamenal transparentné rozdeľovanie exekučných konaní, bez prepojenia na finančné skupiny, obchodníkov s pohľadávkami, nebankové spoločnosti či schránkové firmy,“ tvrdí exekútorka a hovorkyňa komory Stanislava Kolesárová. Predkladatelia novely v médiách poukazujú na pozitíva novely. Tieto majú mať vplyv na dlžníkov. Dlhodobo sa komunikuje pozitívny dosah pripravovaných zmien na zefektívnenie vymožiteľnosti práva a poskytnutie primeranej ochrany základných práv dlžníka. Začínajú sa však objavovať aj názory hovoriace o protiústavnosti novely.

Zle pre veriteľov aj exekútorov

Novela môže byť protiústavná aj vo vzťahu k veriteľom aj vo vzťahu k exekútorom. Podľa Mariána Gibu, ústavného právnika z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sa elektronickým prideľovaním návrhov stratí veriteľovo právo vybrať si exekútora. „Nebude mať možnosť disponovať so svojím majetkovým právom,“ tvrdí Giba. Hoci súdny exekútor vykonáva pri výkone exekučnej činnosti verejnú moc, je zároveň podnikateľom. Ide o slobodné povolanie. Novela by podľa Gibu priniesla exekútorom neprimeraný zásah do práva na podnikanie. „Hospodárska súťaž by neprebiehala na celom území Slovenska, ale vo výrazne obmedzenom území,“ myslí si ústavný právnik. 

Podľa neho, nezávislosť a nestrannosť exekútora nemá súvis s prideľovaním formou náhodného výberu. „Nezávislosť a nestrannosť exekútora sú aj teraz podmienkami konania. Súdny exekútor je nestranný aj za súčasného znenia zákona, keďže môže vykonávať len činnosti súvisiace s exekučnou činnosťou. Nemôže podnikať, nemôže byť zamestnaný a nemôže pôsobiť v žiadnych obchodných spoločnostiach a musí byť nestranný k účastníkom konania alebo k veci,“ hovorí Giba. „Zmeny môžu skončiť na ústavnom súde,“ pripúšťa ústavný právnik.

Čo novela nemá vyriešiť

Novela Exekučného poriadku podľa odborníkov navyše nevyrieši približne 3,5 milióna už začatých konaní, keďže podľa prechodných ustanovení sa bude týkať len nových konaní. Súdy sa teda starých vecí nezbavia a staré konania sa ešte dokončia na terajších miestach.

Exekútor ako podnikateľ či zamestnanec štátu

Veritelia si súdnych exekútorov hodnotia podľa úspešnosti vymoženia pohľadávok a podľa ich technického a personálneho vybavenia. Aj štátne inštitúcie akou je napríklad Sociálna poisťovňa spolupracuje len s exekútormi, ktorí dosahujú určité percento vymoženia pohľadávok. „Hospodárska súťaž sa uplatňuje v plnom rozsahu. V navrhovanom modely by mali byť prípady pridelené rovnomerne. Náklady exekučného konania a celá prevádzka exekútorských úradov však naďalej zostane na pleciach súdnych exekútorov. Na jednej strane sa obmedzí možnosť súťažiť ale na druhej strane zostáva zodpovednosť exekútora platiť zo svojich prostriedkov celé vymáhanie. Riešením by mohlo byť vymáhanie pohľadávok štátom, zamestnancami štátu. Súdny exekútor by bol tak ako sudca zamestnanec štátu,“ hovorí súdna exekútorka Anetta Demešová.