Zahraničná služobná cesta
Patrí v prípade zahraničnej služobnej cesty, ktorej celkové trvanie je 8 hodín (Zvolen -- hranica 3 h, v Rakúsku 2 h a hranica -- Zvolen 3 h zamestnancovi okrem stravného vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mena ešte aj 72 Sk v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.? Je zahraničná pracovná cesta časť pracovnej cesty v zahraničí, alebo aj časť pracovnej cesty od hraníc do Zvolena (§ 2 ods. 1), alebo aj časť zo Zvolena po hranicu (§ 16 odsek 2)?
-- Zahraničná pracovná cesta v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Takéto časové určenie zahraničnej pracovnej cesty je definované len na účely poskytovania náhrad v inej ako slovenskej mene. Zahraničná pracovná cesta sa začína i končí v zahraničí. Pri zahraničných pracovných cestách sa zachováva rovnaký postup poskytovania cestovných náhrad ako pri tuzemských pracovných cestách, to znamená, že aj tu platia základné ustanovenia pre pracovné cesty. Zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu patria nasledovné náhrady, ktoré ak sa poskytujú vo výške nároku, nie sú predmetom zdanenia u zamestnanca a u zamestnávateľa sa zaraďujú do daňových výdavkov: náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, vreckové, poistenie liečebných nákladov v zahraničí, náhrada za cesty na návštevu rodiny, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov. Pri zahraničnej pracovnej ceste môže byť použité akékoľvek cestné motorové vozidlo. Môže ísť o vozidlo vo vlastníctve zamestnanca alebo jeho manžela, poprípade vo vlastníctve inej fyzickej alebo právnickej osoby. Nevylučuje sa tiež situácia, aby zamestnanec použil na pracovnej ceste vozidlo, ktorého nie je držiteľom podľa technického preukazu, ak s tým zamestnávateľ súhlasí. Na to, aby zamestnancovi vznikol nárok na náhradu za použitie cestného motorového vozidla je potrebné, aby na zahraničnej pracovnej ceste nebolo použité motorové vozidlo zamestnávateľa. Všeobecnou v praxi overenou podmienkou je písomná forma dohody, najmä ako podklad k zahŕňaniu výdavkov za použitie motorového vozidla do daňových nákladov. Rovnako prax overila, že jednou zo základných a rozhodných podmienok použitia cestného motorového vozidla, vyžadovanou zo strany zamestnávateľa, je podmienka uzatvorenia havarijnej poistky, čo má veľký význam hlavne pri cestách uskutočnených v zahraničí. Súhrnne však platí, že určenie podmienok pre použitie cestného motorového vozidla je vecou zamestnávateľa a jeho vnútorného predpisu. Ak sú teda splnené podmienky na použitie cestného motorového vozidla pri zahraničnej pracovnej ceste, t. j.:
* ak zamestnávateľ so zamestnancom dohodol o použití cestného motorového vozidla, a
* zamestnanec použije pri zahraničnej pracovnej ceste akékoľvek cestné motorové vozidlo s výnimkou vozidla zamestnávateľa,
zamestnancovi patrí náhrada výdavkov v rozsahu:
1. sadzby základnej náhrady,
2. náhrady za pohonné látky.
Ide o nárokové náhrady pre zamestnanca, ktoré sú pre neho príjmom od dane z príjmov oslobodeným a pre zamestnávateľa sú v plnej výške daňovo uznaným výdavkom. Pre poskytovanie základnej náhrady pri zahraničných pracovných cestách platia rovnaké pravidlá ako v prípade tuzemských pracovných ciest. Suma základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá sa určuje opatrením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a je publikovaná v Zbierke zákonov SR. V súčasnosti je suma základnej náhrady určená:
* pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 1,30 Sk,
* pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 4,70 Sk.
Sadzba základnej náhrady patrí zamestnancovi za každý jeden kilometer, ktorý prejde na zahraničnej pracovnej ceste cestným motorovým vozidlom. Sadzba je určená pevnou sumou, ktorá rozlišuje len dva druhy cestných motorových vozidiel: jednostopové vozidlá a trojkolky a osobné cestné motorové vozidlá. Zdvihový objem motora a ani iné technické parametre nie sú určujúce pre túto náhradu. Sadzba základnej náhrady zohľadňuje cenu vybraných osobných motorových vozidiel, ich amortizáciu, údržbu, drobné opravy, náklady na mazadlá, oleje a pomocné náplne, na pneumatiky, poplatok za umývanie auta a povinné zmluvné poistenie. Sadzba základnej náhrady nezohľadňuje napr. havarijné poistenie, poplatok za použitie diaľnice, poplatok za parkovanie. Z uvedeného teda vyplýva, že všetky tieto vymenované poplatky si môže zamestnanec nárokovať od zamestnávateľa v súvislosti s použitím cestného motorového vozidla na účely zahraničnej pracovnej cesty. Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok, uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla.
Poskytovanie náhrad
Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste náhrada za spotrebované pohonné látky v inej ako slovenskej mene za kilometre prejazdené v zahraničí nad 350 km, ak sa s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla zamestnávateľ písomne nedohodne so zamestnancom na dlhšej vzdialenosti. Cena pohonnej látky je cena, preukázaná najmä dokladom o čerpaní pohonnej látky. Uvedené platí najmä pre preukázanie ceny pohonnej látky platnej v konkrétnom časovom okamihu v zahraničí. Ak zamestnanec nepreloží takýto doklad a výdavok mu v skutočnosti vznikol, zamestnávateľ mu môže poskytnúť náhradu podľa svojej vlastnej úvahy, pričom zohľadní, aké stanovil podmienky pracovnej cesty pre zamestnanca, alebo použije trhovú cenu, ktorá je známa v čase použitia vozidla. Náhrada za pohonné látky patrí zamestnancovi:
* v inej ako slovenskej mene za kilometre prejdené v zahraničí nad 350 km,
* v slovenských korunách za kilometre prejdené na území Slovenskej republiky z miesta nástupu po slovenskú hranicu a od prechodu hraníc do miesta ukončenia a za 350 km prejdených v zahraničí.
Zamestnávateľ má umožnené, aby sa písomne so zamestnancom dohodol pred zahraničnou pracovnou cestou, že náhradu výdavkov za pohonné látky v cudzej mene mu poskytne až po prejdení dlhšej vzdialenosti ako 350 km, ak to technické parametre konkrétneho motorového vozidla, ktoré zamestnanec použije na pracovnej ceste, dovoľujú. Hranicu 350 km nemôže zamestnávateľ zvyšovať vnútornou smernicou a ani kolektívnou zmluvou. O dlhšej vzdialenosti vo väzbe na poskytnuté náhrady za pohonné látky v inej ako slovenskej mene musí vždy existovať písomná dohoda so zamestnancom. Počet kilometrov, ktoré zamestnávateľ zohľadní zamestnancovi, sa určí podľa skutočne najazdených kilometrov, pričom zamestnávateľ si túto vzdialenosť môže porovnať s kilometrami podľa najhospodárnejšej trasy určenej v automape. Zamestnávateľ musí pritom zohľadniť nielen kilometre z miesta nástupu na zahraničnú pracovnú cestu do miesta jej konania a späť, ale aj kilometre, ktoré zamestnanec musel najazdiť v mieste konania zahraničnej pracovnej cesty, ak mu to vyplývalo z jej podmienok. Norma spotreby je údaj, ktorý je uvedený v každom technickom preukaze vozidla. Spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky zohľadňuje konkrétny režim jazdy vozidla pri zahraničnej pracovnej ceste a preto je potrebné všetky kilometre prejdené na zahraničnej pracovnej ceste rozčleniť na jednotlivé režimy podľa konkrétnej normy uvedenej v technickom preukaze vozidla. V technických preukazoch sú uvádzané údaje podľa rôznych noriem a preto pre výpočet náhrady za pohonné látky je potrebné jednotlivé normy presne špecifikovať. Norma podľa predpisu EHK: ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu EHK vypočítaná aritmetickým priemerom. Pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste.
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste
Konštrukcia stravného pri zahraničnej pracovnej ceste na rozdiel od stravného poskytovaného pri tuzemských pracovných cestách je iná: na rozdiel od spolufinancovania stravovania zamestnanca pri tuzemskej pracovnej ceste sa pri zahraničnej pracovnej ceste vychádza z toho, že denná sadzba stravného v inej ako slovenskej mene má zamestnancovi pokryť tri hlavné teplé jedlá v plnej výške. Nebolo by korektné, aby zamestnávateľ požadoval od zamestnanca, aby si doplácal na časť stravovania v inej ako slovenskej mene a v iných vyšších cenových reláciách oproti jeho priemerným nákladom. Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v inej ako slovenskej mene. Je určené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma:
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.
Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni:
* do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
* nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
* nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.
Základné sadzby stravného určuje opatrenie, ktoré vydalo Ministerstvo financií SR na základe návrhu Ministerstva zahraničných veci SR. Základné sadzby stravného sú určené podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov. O poskytnutí stravného v inej ako slovenskej mene podľa podmienok určených zákonom rozhoduje zamestnávateľ, pričom jeho rozhodnutie je ovplyvnené podmienkami pracovnej cesty, ktoré boli stanovené pred jej začiatkom samotným zamestnávateľom. Podľa určených podmienok môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi stravné nielen v mene cieľovej krajiny, ale môže zohľadniť skutočnosť, že zamestnanec prechádza cez tranzitné krajiny a prideliť mu stravné aj v mene tranzitných krajín. To, akú časť stravného z výšky a v mene tranzitných krajín zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, vyplýva z určených podmienok zahraničnej pracovnej cesty. Zamestnávateľ môže napríklad zohľadniť dĺžku pobytu zamestnanca na území určitého štátu a náhradu určiť podľa vzorca:
základná sadzba stravného pre tranzitný štát / 24 hodín x počet hodín
strávených v tranzitnom štáte.
Zákon o cestovných náhradách neurčuje presné podmienky pre uvedenú náhradu -- je len na rozhodnutí zamestnávateľa, aký postup použije, pričom musí dodržať jedno jediné pravidlo: v rámci kalendárneho dňa môže poskytnúť zamestnancovi stravné v cudzej mene vo výške podľa konkrétneho časového pásma. Pritom nemôže posudzovať čas prechodu cez tranzitné krajiny vo vzťahu k určeniu výšky stravného samostatne, t. j. čas do 6 hodín vrátane, čas od 6 hodín do 12 hodín vrátane alebo nad 12 hodín zamestnávateľ posudzuje od prechodu slovenských hraníc bez ohľadu na to, koľko štátov zamestnanec v rámci konkrétneho časového pásma prešiel.
Častá zmena pracoviska
U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. To, na ktorý okruh zamestnancov sa táto zákonná úprava vzťahuje, určuje vo svojej právomoci zamestnávateľ. Ide napr. o vodičov motorových vozidiel, montážnikov, kontrolórov, inventúrnikov, zamestnancov stavebných povolaní, geodetov, zamestnancov spojov a pod. Určenie pravidelného pracoviska má vplyv na nákladovosť zamestnávateľa, prípadne na verejné rozpočty, pretože každé opustenie bydliska kvôli pracovným povinnostiam znamená, že zamestnanec je na pracovnej ceste a má nárok na všetky náhrady podľa zákona o cestovných náhradách. Rámcové pravidlá pre osobitnú skupinu zamestnancov, ktorí prevažnú časť svojej pracovnej činnosti vykonávajú mimo sídla zamestnávateľa určuje zamestnávateľ vo vnútornom predpise alebo smernici. Takéto hromadné vyslanie na pracovné cesty môže uplatniť zamestnávateľ len u tých zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania -- nemôže sa aplikovať na všetkých zamestnancov.
Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas
a) kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,
b) dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá 5 až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume určenej pre toto časové pásmo.
V prvom prípade sa spočíta čas trvania viacerých pracovných ciest, ktoré vykoná zamestnanec v rámci jedného kalendárneho dňa, ktoré trvajú menej ako 5 hodín a poskytne zamestnancovi stravné v sume podľa tohto súhrnného času. Spočítať sa môže len čas trvania pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín a pre poskytnutie stravného musí byť splnená ďalšia podmienka, že celkový súhrnný čas musí byť dlhší ako 5 hodín. So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o vykonaní prace dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného. Suma stravného sa zaokrúhli na desiatky halierov nahor.
Inými podmienkami poskytovania stravného oproti zákonným podmienkam je napr.:
* podrobnejšie členenie časových pásiem trvania pracovnej cesty, stanovenie stravného v novovymedzených časových pásmach, určenie vzdialenostných okruhov výkonu práce na pracovnej ceste od pravidelného pracoviska alebo bydliska
zamestnanca. Nižšími sadzbami stravného je nižšia výška stravného, ako určuje zákon v jednotlivých časových pásmach, pričom je zákonom určená maximálna možná miera zníženia stravného o 25 %. Maximálna miera zníženia stravného je určená z dôvodu ochrany nárokov zamestnanca vzhľadom na to, že nižšie stravné možno dohodnúť len v pracovnej zmluve.
Zamestnávateľ môže súčasne využiť obidve možnosti, t. j. aj stanoviť iné podmienky poskytovania stravného aj nižšie sadzby stravného, alebo môže využiť len jednu možnosť. Odchylnú úpravu poskytovania stravného nemôže zamestnávateľ stanoviť jednostranne napr. formou písomného príkazu alebo vnútornou smernicou, ale len na základe individuálneho vyjednávania.
Stravné poskytované v nižšej výške alebo za iných podmienok je pre zamestnanca nárokovou náhradou a pre zamestnávateľa je to daňovo uznaný výdavok.
Poskytovať stravné za iných podmienok alebo v nižšej výške je možné dohodnúť:
* len v pracovnej zmluve -- z dôvodu ochrany zamestnanca, lebo ide o krátenie zamestnancových zákonných nárokov, pričom maximálna výška skrátenia je určená na 25 % (podľa starého zákona o cestovných náhradách to bolo možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve),
* len pre zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania -- zamestnávateľ si sám definuje túto skupinu zamestnancov, čo znamená, že iné podmienky alebo nižšie sadzby stravného nemôže zamestnávateľ dohodnúť so všetkými zamestnancami,
* len v súlade s pravidlami dobrých mravov, pričom nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov,
* len na základe objektívneho zdôvodnenia a analýzy -- takto poskytované stravné musí zodpovedať vždy účelu, na ktorý je náhrada stravného určená.
Vykonanie zahraničnej pracovnej cesty pre zamestnanca znamená, že mu vznikajú náhrady cestovných výdavkov nielen v slovenskej mene ale aj v mene krajiny alebo krajín, ktoré navštívil. Za rovnakú dobu zahraničnej pracovnej cesty však nemôžu byť zamestnancovi poskytované náhrady v slovenskej mene a aj v inej ako slovenskej mene, za ten istý čas dvakrát. Osobitne sa posudzuje čas strávený na území SR a čas strávený mimo územia SR.
Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za čas pracovnej cesty na území SR stravné v slovenskej mene. To znamená, že zamestnancovi sa poskytujú náhrady ako pri tuzemskej pracovnej ceste (napr. stravné, náhrada potrebných vedľajších výdavkov, náhrada výdavkov za použitie cestného motorového vozidla zamestnancom v tuzemsku). Ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi vyslaním na zahraničnú pracovnú cestu stravovať sa zvyčajným spôsobom počas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území SR, môže mu poskytnúť fakultatívnu náhradu -- stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území SR vznikne teda zamestnancovi nárok po splnení najmä časovej podmienky súčasne nárok na stravné v slovenskej mene a súčasne nárok na stravné v inej ako slovenskej mene od okamihu prekročenia slovenskej hranice.
Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území SR, je na vznik nároku na náhrady poskytované v inej ako slovenskej mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná alebo výstupná colná kontrola a pasová kontrola.