V minulosti i súčasnosti sa mnoho spoločností snažilo a snaží získať od občanov peniaze prísľubom nereálne vysokých výnosov, čo sa im aj úspešne (až do nedávnych dní) darilo. Niektoré už skrachovali a ich klienti nikdy viac svoje peniaze neuvidia, pričom neraz ide aj o celoživotné úspory. Drvivá väčšina ľudí necháva svoje peniaze na účtoch v bankách, kde sú však pomerne slabo úročené (pod 7 %). Dokonca sa medziročne znehodnocujú, veď priemerná inflácia za minulý rok dosiahla 7,34 %. Finančné plánovanie patrí k veľmi dôležitým prvkom života a bezpečné investovanie by preto malo byť jeho súčasťou.
Čo teda môže občan so svojimi peniazmi urobiť, kam ich má investovať?
"Základnou otázkou je účel investície, či má slúžiť napríklad na zabezpečenie štúdia detí, zabezpečenie do dôchodku a pod. Z toho sa potom odvíja dĺžka trvania investície, napr. na 10, 15 rokov alebo dlhšie, a forma jej realizácie. Pri hľadaní vhodnej inštitúcie, do ktorej chcete vložiť peniaze, je dôležitá stabilita tejto spoločnosti, jej transparentnosť, ziskovosť a stabilný, prípadne rastúci podiel na trhu," hovorí Rastislav Sojka, vrchný marketingový riaditeľ v poisťovni Amslico AIG Life.
Sporivé poistenie
"Podľa nášho názoru základným pilierom finančného plánovania budúcnosti každého človeka je životné poistenie. Vkladateľ -- poistník si sám plánuje dĺžku poistenia, spôsob vyplatenia poistnej sumy napr. vo forme dôchodku, ale aj jednorazovo. V prípade nepredvídateľných udalostí má finančné zabezpečenie, ale zároveň svoje peniaze sporí a podieľa sa na zisku spoločnosti," vysvetľuje R. Sojka.
Podľa platného zákona poisťovne môžu svoje prostriedky investovať, najmä do štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok. V určitom limite ich môžu umiestniť do akcií alebo do nehnuteľností. Avšak zo zákona vyplýva, že minimálne jednu tretinu prostriedkov musí poisťovňa umiestniť do garančného fondu poisťovne, aby bola v prípade potreby schopná hradiť svoje záväzky.
Z hľadiska transparentnosti je systém kontrolovaný Úradom pre finančný trh (ÚFT), ktorému poisťovne povinne pravidelne predkladajú svoje ročné závierky, účtovné výkazy atď. "ÚFT udeľuje licencie poisťovniam na ich existovanie a pôsobenie na poisťovacom trhu a potom ich kontroluje cez pravidelné finančné správy, dokonca má zákonnú možnosť vykonávať štátny dozor v sídle jednotlivých poisťovní, bánk atď.," dodáva R. Sojka.
Podielové fondy
Okrem poistenia a verejnosti relatívne známeho stavebného sporenia v poslednom čase aj v SR pomaly narastá popularita investovania do podielových fondov. Podielový fond predstavuje naakumulovaný majetok individuálnych investorov, ktorí majú záujem tento majetok investovať na finančných trhoch. "Je to stále ich majetok, nie majetok správcovskej spoločnosti, ktorá vystupuje iba v úlohe správcu tohto majetku. Aj preto je účtovníctvo fondu vedené samostatne, oddelene od účtovníctva správcovskej spoločnosti," hovorí Miloslav Mlynár, predseda Predstavenstva správcovskej spoločnosti Tatra Asset Management. Podľa špecifikácie FEFSI (Európska federácia investičných fondov a spoločností), resp. Asociácie správcovských spoločností (ASS) SR, sa fondy delia na štyri skupiny -- fondy peňažného trhu, dlhopisové fondy, akciové fondy, zmiešané fondy (navyše ešte existujú fondy fondov). Medzi najstabilnejšie patria dlhopisové fondy a relatívne najrizikovejšie, ale aj najziskovejšie sú akciové fondy.
Všetky výnosy z cenných papierov, ktoré inkasuje fond (dividendy, kupóny, úroky), sú vyplácané investorom vo forme dividend a sú zdanené zrážkovou daňou vo výške 15 %. Pri výbere fondu podľa jeho výkonnosti (t. j. relatívneho zhodnotenia vkladov) sa môže investor rozhodovať podľa tabuľky výkonnosti fondov, ktorá je na základe smerníc ASS každý týždeň zverejňovaná v HN (treba porovnávať rovnaké kategórie fondov). Výkonnosť sa odvodzuje od vybraného benchmarku, čo je kľúčový index konkrétneho trhu, na ktorom fond investuje. Ide o porovnávanie, či výkonnosť fondu prekonala výkonnosť benchmarku, resp. priemerného výnosu príslušného trhu. Na základe toho sa dá posúdiť kvalita fondu. Nad celým procesom investovania bdie Úrad pre finančný trh ako najvyšší dozorný orgán v oblasti kapitálového trhu, ktorý kontroluje správcovské spoločnosti, či dodržiavajú zákonné predpisy a konajú v záujme investorov. "Zákon upravuje pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, ktoré musia správcovia fondov dodržiavať, čím je obmedzený dosah nepriaznivého vývoja jedného cenného papiera na celý fond," dodáva Mlynár.
Orientácia podľa ratingu
Na Slovensku, tak ako to je aj v zahraničí, by sa mal stať jedným z najdôležitejších kritérií hodnotenia spoločností rating. "Práve rating hovorí o tom, či bude daný subjekt schopný splniť svoje záväzky voči svojim veriteľom v plnej výške a načas. Vo svete je rating bežným nástrojom na orientáciu investorov v spleti inštitúcií, ktoré pracujú s vkladmi svojich klientov. Ratingom sú hodnotené banky, poisťovne, investičné spoločnosti, investičné fondy, penzijné fondy a mnoho ďalších. Aj keď je rating určený hlavne pre inštitucionálnych investorov, môže rovnako spoľahlivo poslúžiť aj tým individuálnym," hovorí Miroslav Kňažko z CRA Rating Agency.
Popri tejto skúsenosti vyznela skepticky jeho prosba, aby HN pri uverejnení tabuliek s ratingovými hodnoteniami vysvetlili hierarchiu ratingu: "Najlepším hodnotením sú tzv. tri A-čka (AAA) a pre nasledujúce známky zjednodušene platí -- čím menej je A-čiek, tým horšie, lebo, nerobím si ilúzie, ale pre väčšinu obyčajných vkladateľov, ktorým je článok zrejme určený, to nemusí byť dostatočne zrozumiteľné." Na záver dodal, že niekedy ratingové väzby zahraničných materských spoločností k ich slovenským dcéram alebo sestrám (v rámci holdingu) nie sú jednoznačné, ale v prípade prepožičania mena koncernu lokálnej firme bývajú veľmi silné. Pre slovenského investora teda môžu byť vhodným investičným kritériom.